Bežná potravina potichu ničí srdce. Na tanieroch ju máme denne, deti nie sú výnimkou

Zdravé srdce nestojí len na „dobrom pulze“, ale najmä na priechodných tepnách. Práve tie sú krvnými „diaľnicami“, ktoré rozvádzajú kyslík a živiny do celého tela.

Keď sa však začnú zužovať alebo tuhnúť, srdce musí tlačiť silnejšie – a riziko infarktu či mozgovej príhody rastie. Problém je, že kľúčové varovania často prichádzajú potichu: vysoký tlak či zhoršený cholesterol mnohí necítia vôbec, upozorňuje denník Pravda.

Tepny ako diaľnice a tlak, ktorý ich ničí

Vysoký krvný tlak je nebezpečný práve tým, že dlhodobo poškodzuje výstelku ciev bez toho, aby bolel. Podľa údajov WHO je takmer polovica dospelých s hypertenziou v nevedomosti, že ju má – aj preto sa jej hovorí „tichý zabijak“. Zároveň platí, že keď tlak dlhodobo tlačí na steny ciev, podporuje ich tuhnutie a urýchľuje ukladanie plakov.

K podobnému výsledku vedie aj „zlý“ LDL cholesterol. Ak sa v cievach hromadí viac tukových častíc, vznikajú nánosy, ktoré zúžia prietok. Kombinácia vyššieho tlaku a plakov potom vytvára rizikový mix. Cievy sú krehkejšie, prietok je horší a srdce pracuje pod väčšou záťažou. Výsledok nemusí prísť hneď, no keď príde, často je náhly.

 

 

 

 

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa Startitup (@startitup_media)

Čo má spoločné rýchly obed a riziko infarktu

Mnoho ľudí si pritom myslí, že „rýchly“ obed je nevinná voľba – najmä keď ide o sendvič, alebo jeho slovenskú verziu, tzv. „lepeňák“, ktorú často dávame deťom do školy na desiatu. Práve tu sa však skrýva častá pasca: spracované lahôdkové mäso (šunka, saláma, rôzne „deli“ plátky) je kombináciou, ktorá sa z pohľadu ciev nehrá na drobné. Má vysoký obsah soli (sodíka), často aj nasýtených tukov a používa konzervačné látky. To všetko môže prispieť k vyššiemu tlaku, horšiemu lipidovému profilu a k zápalu v tele.

Výskum dlhodobo spája vyššiu spotrebu spracovaného mäsa s vyšším kardiovaskulárnym rizikom. Napríklad veľká britská analýza z Oxfordu ukázala, že ľudia, ktorí jedli viac červeného a spracovaného mäsa, mali vyššie riziko ischemickej choroby srdca. Nie je to o jednej „zakázanej“ porcii, ale o tom, či sa z nej stane rutina, píše portál Parade.

Prečo sú „lahôdkové“ plátky problém a čo urobí rozdiel?

Mechanizmus je v praxi celkom priamočiary:

• Sodík zvyšuje tlak a zadržiavanie vody, čo je pre cievy dlhodobý stres.
• Nasýtené tuky môžu zhoršovať LDL cholesterol, a tým podporovať tvorbu plakov.
• Ultraspracovanie znamená vyššie množstvo aditív a často aj nižší podiel „skutočného jedla“, čo zhoršuje celkovú kvalitu stravy.

Ak k sendviču pridáš biely rožok, minimum zeleniny a k tomu sladený nápoj, vznikne obed, ktorý síce zasýti, no cievam nepomôže. Naopak, pri častej konzumácii môže zvyšovať tlak, zhoršovať cholesterol a podporovať zápal – a to je presne kombinácia, ktorá v dlhšom horizonte zvyšuje riziko infarktu.

Dôležité je povedať aj druhú stranu: nie je cieľom vystrašiť ľudí z jedla. Výsledky sa dosahujú konzistentnými zmenami, nie dokonalosťou. Ako to výstižne formulujú kardiológovia v praxi: „Nejde o dokonalosť. Ide o frekvenciu.“

Takto si spravíš sendvič, ktorý cievy chráni

Sendviče nemusia byť problém. Problém je konkrétna skladba. Ak chceš praktickú verziu, ktorá dáva cievam lepšie šance, funguje tu istý rámec.

Ak máš rád „mäsový“ sendvič, úplne praktická výmena je urobiť si raz za 2–3 dni vlastné pečené mäso a nakrájať ho na plátky do krabičky. V práci potom len poskladáš sendvič bez toho, aby si sa spoliehal na ultraspracované plátky z chladiaceho boxu.

A ešte jedna vec, ktorá má pre cievy vysokú hodnotu a stojí málo: poznať svoje čísla. Tlak a cholesterol sú základné ukazovatele, ktoré vieš riešiť skôr, než sa z nich stane akútny problém. Ak máš vyšší tlak, rodinnú záťaž alebo užívaš lieky, je rozumné riešiť stravu a kontrolu hodnôt s lekárom – najmä ak sa objavia príznaky ako tlak na hrudi, dýchavičnosť či závraty.

Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti