Bežné koreniny skrývajú tajomstvo zdravého srdca. Vedci potvrdili účinky babičkiných bylinkových receptov

Vysoký krvný tlak patrí medzi najtichšie hrozby nášho zdravia. Roky nebadane poškodzuje cievy a preťažuje srdce, kým sa naplno prejaví. Základom liečby zostáva medikácia, no čoraz viac štúdií potvrdzuje, že tradičné bylinky a koreniny, ktoré používali už naše staré mamy, majú klinicky významný účinok, upozorňuje denník Pravda.

Cesnak, ibištek, zázvor či škorica – všetky sa stávajú predmetom seriózneho vedeckého výskumu. Ich účinok je síce mierny, no pri pravidelnom užívaní a v kombinácii so zdravým životným štýlom môže mať veľký význam.

Staré recepty, nové dôkazy

Prvým tradičným liekom je cesnak. Ten je jednou z najlepšie preskúmaných rastlín. Jeho hlavná účinná látka alicín podporuje uvoľňovanie ciev a zlepšuje signalizáciu oxidu dusnatého.

Nedávna metaanalýza publikovaná v National Library of Medicine so 7 137 účastníkmi ukázala, že cesnak dokáže znižovať systolický tlak v priemere o 3,7 mmHg a diastolický o 1,9 mmHg. Okrem toho zlepšuje lipidový profil, znižuje hladinu cukru v krvi a pôsobí protizápalovo.

Najčastejšie sa skúmal extrakt zo starého cesnaku v dávkach 400 – 2 400 mg denne. Výsledky potvrdzujú, že „cesnak môže významne zlepšiť kardiovaskulárne rizikové faktory, najmä u ľudí s nepriaznivým zdravotným profilom,“ píše sa v analýze.

Rovnako presvedčivé dáta priniesli výskumy ibišteka publikované na portáli Science Direct. Tento rubínovočervený čaj sa z ľudového lieku presunul medzi vedecky hodnotené doplnky.

Umbrella review z roku 2024, ktorá zahŕňala 26 randomizovaných štúdií, ukázala, že ibištek znižuje krvný tlak porovnateľne s niektorými antihypertenzívami. Účinok je závislý od dávky a dĺžky užívania, pričom najvýraznejšie výsledky sa prejavili u ľudí nad 50 rokov a pri užívaní dlhšom než štyri týždne.

Okrem tlaku zlepšuje aj hladinu cholesterolu a glukózy v krvi. Autori štúdie konštatujú, že „ibištek je bezpečný, dobre tolerovaný a predstavuje sľubnú doplnkovú stratégiu“.

zdroj: Freepik/azerbaijan_stockers

Tradícia v novom svetle

Ďalšími tradičnými bylinkami sú aj listy olivovníka, ktoré obsahujú polyfenoly s výrazným účinkom na cievny systém. Klinická štúdia ukázala, že extrakt z olivových listov (500 mg dvakrát denne) dokáže znížiť krvný tlak podobne ako nízka dávka lieku kaptopril.

Navyše má priaznivý vplyv na hladinu tukov v krvi. Tieto výsledky naznačujú, že olivový list môže byť účinným a bezpečným doplnkom u ľudí s miernou hypertenziou.

Hloh, tradične považovaný za bylinu pre zdravé srdce, sa skúmal aj v moderných klinických štúdiách. Metaanalýza z roku 2023 publikovaná v Multidisciplinary Digital Publishing Institute preukázala, že hloh znižuje systolický tlak v priemere o 6,6 mmHg.

Účinok na diastolický tlak bol síce menej presvedčivý, no stále naznačuje sľubný potenciál. Vedci zdôrazňujú potrebu väčších a kvalitnejších štúdií, ktoré by potvrdili jeho účinnosť a stanovili optimálne dávkovanie.

Nesmieme však zabudnúť ani na zázvor, známy najmä ako korenie do čaju či jedál, ktorý ukazuje významné protizápalové a antioxidačné účinky. Analýza publikovaná v National Library of Medicine potvrdzuje malé, no štatisticky významné zníženie krvného tlaku, najmä pri dávkach nad 3 gramy denne a krátkodobom užívaní do ôsmich týždňov.

Okrem tlaku pôsobí priaznivo aj na hladinu cukru v krvi, lipidy a zápalové markery. Prehľad z roku 2025 odporúča zázvor ako vhodnú súčasť komplexnej prevencie.

zdroj: Freepik/ jcomp

Škorica, kardamóm či čierna rasca 

Škorica je známa svojím účinkom na zníženie hladiny glukózy, no zároveň jemne ovplyvňuje aj krvný tlak. Syntéza 49 štúdií publikovaná v roku 2024 ukázala, že škorica znižuje systolický aj diastolický tlak, zlepšuje cholesterol a znižuje zápalové parametre. Jej prínos je najvýraznejší pri pravidelnom užívaní vo forme doplnkov.

Kardamóm, obľúbené orientálne korenie, zasa preukázal v klinických skúškach antioxidačné a vazodilatačné účinky. U pacientov s diabetom typu 2 dokázalo desaťtýždňové podávanie kardamómu zlepšiť funkciu endotelu a znížiť tlak. Podľa analýzy má kardamóm priaznivý vplyv aj na zápalové procesy, no pri doplnkoch je vhodné konzultovať dávkovanie s lekárom.

Čierna rasca (Nigella sativa) patrí medzi najlepšie preskúmané rastliny posledných rokov. Veľká analýza so 5 026 účastníkmi potvrdila, že užívanie čiernej rasce znižuje krvný tlak, zlepšuje metabolizmus tukov a cukrov a výrazne redukuje zápalové markery.

Autori štúdie publikovanej v Science Direct dospeli k záveru, že „čierna rasca môže byť sľubným doplnkom pri znižovaní kardiovaskulárneho rizika“. 

A poslednou liečivou koreninou je zelerové semeno, používané v tradičnej medicíne na podporu trávenia, prekvapilo aj v modernej klinike. Štúdia potvrdila, že extrakt zo zelerového semena dokáže znížiť systolický tlak o viac než 10 mmHg a zlepšiť metabolické parametre. Účinnou látkou sú ftalidy, ktoré uvoľňujú cievne steny a znižujú preťaženie srdca.

Malé zmeny s veľkým účinkom

Mechanizmus pôsobenia väčšiny týchto rastlín je podobný – zlepšujú dostupnosť oxidu dusnatého, rozširujú cievy, znižujú zápal a podporujú pružnosť tepien. Hoci priemerné zníženie tlaku je mierne, už 3 až 8 mmHg predstavuje významný rozdiel v kardiovaskulárnom riziku. V spojení so zdravou stravou, redukciou soli, pravidelným pohybom a kvalitným spánkom môžu tieto byliny poskytnúť telu citeľnú úľavu.

Najrozumnejším spôsobom, ako ich zaradiť do života, je kuchyňa. Cesnak a zázvor patria do každodenného varenia, ibištekový čaj môže nahradiť sladené nápoje, škorica a kardamóm zasa dochutia dezerty či kávu.

Pri doplnkoch je dôležité vyberať kvalitné produkty a konzultovať ich užívanie s lekárom, najmä pri užívaní liekov. Cesnak môže zosilňovať účinok antikoagulancií, hloh ovplyvňuje srdcové lieky a škorica či čierna rasca môžu meniť hladinu cukru v krvi.

Výskumy tak ukazujú, že múdrosť starých mám má aj dnes pevné miesto v medicíne. Cesnak, ibištek, zázvor či olivový list nie sú zázračným riešením, ale pri rozumnom používaní prinášajú malé, no kumulatívne prínosy. A tie môžu byť v prevencii srdcovo-cievnych ochorení rozhodujúce.

Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti