Bezpečnostný analytik: Iránci dlhodobo hovoria, že Irak bombu nemal a USA ho napadli. Severná Kórea ju má

Jadrový program Iránu je tŕňom v oku USA a jeho spojencov, vrátane Izraela, už desiatky rokov, počas ktorých sa dynamika napätia neustále mení. Izrael podľa bezpečnostného analytika Josefa Krausa, ktorý pôsobí na Masarykovej univerzite v Brne, dlhé roky varuje, že Irán bude mať do roka atómovú bombu, no až teraz sa rozhodol riešiť situáciu silou.

Operácia Rising lion

13. júna 2025 Izrael spustil operáciu „Rising Lion“, zameranú na iránske jadrové a vojenské ciele, vrátane zariadení v Natanze. Vzdušné boje medzi krajinami pokračuje piaty deň bez známok deeskalácie. Medzinárodné spoločenstvo vyzýva na zdržanlivosť. Kraus v rozhovore upozorňuje, že hrozí širší regionálny konflikt.

• Prečo Izrael zaútočil na Irán práve teraz?
• Aké je súčasné izraelské vedenie?
• Ako vojna s Iránom môže pomôcť Netanjahuovi?
• Hrozí vojna celého regiónu?
• Je rokovanie o USA a Iránu o jadrovom programe na mŕtvom bode?
• Prečo je v hre osud svetovej ekonomiky?
• Môže rozpútanie otvoreného konfliktu podnietiť Irán k rýchlejšiemu zostrojeniu atómovky?

Izrael sa roky vyhrážal útokmi na Teheránsky jadrový program. O piatkových útokoch na Irán hovorí Izrael ako o „preventívnych“ útokoch na odvrátenie existenčných hrozieb, prečo k útoku došlo práve teraz?

Načasovanie určite nie je náhodné. Izraelská vláda čelí čoraz väčšiemu domácemu tlaku na vyhlásenie termínu volieb, no neustále tomu odoláva. Zatiahnuť krajinu do ďalšej vojny dáva súčasnej politickej administratíve Benjamina Netanjahua možnosť udržať sa pri moci. Netanjahu to potrebuje aj z ďalšieho dôvodu – čelí viacerým kriminálnym kauzám, ktoré sa počas jeho imunity nevyšetrujú.

K tomu treba pripočítať faktor odpútania pozornosti od rastúceho tlaku na Izrael v súvislosti s páchaním vojnových zločinov v Pásme Gazy a vytváraním humanitárnej katastrofy v tomto území. No a napokon ďalší aspekt načasovania: už dva mesiace prebiehajú medzi Iránom a USA rokovania o možnej jadrovej dohode, pričom podľa zasvätených zdrojov sa posúvali správnym smerom. Dlhodobo deklarovaným záujmom Izraela je zabrániť dohode za každú cenu – pokojne aj vojnou.

V roku 1967 Izrael vykonal preventívny krok, kedy skončili vzdušné sily troch arabských krajín, čo bol začiatok Šesťdňovej vojny. V čom sa líšil od súčasného?

Vtedy sa skutočne okolité arabské krajiny pripravovali na útok proti Izraelu a židovský štát ich len predbehol a prekvapil. V prípade Iránu nič nenasvedčuje tomu, že by mal záujem napadnúť Izrael alebo ho bezpečnostne ohroziť. Naopak, posledné dva roky si dával veľký pozor, aby situáciu neeskaloval. Aj počas raketových prestreliek s Izraelom dbal na to, aby nespôsobil výrazné škody a nebol zatiahnutý do priamej vojenskej konfrontácie.

Mosad mal udrieť z tajnej dronovej základne priamo v Iráne. Čo má Izraelská operácia spoločné s operáciou Pavučina

Je súčasné vedenie Izraela radikálnejšie ako v minulosti?

Bezpochyby áno. Súčasná izraelská vláda sa skladá z niekoľkých vyslovene extrémistických strán, ktorých ideologický a mentálny náboj je veľmi podobný napríklad palestínskemu Ha*asu. Títo si nemajú čo vyčítať. Počas tejto vlády dochádza aj k obmedzovaniu osobných slobôd a liberálnych demokratických procesov. Izraelský politický systém sa stáva čoraz autoritárskejším – pokojne by som ho nazval „orbánovským“.

Vojnový konflikt v Gaze, Libanone a teraz aj v Iráne len pomáha udržiavať pri moci extrémistov a jastrabov a posilňuje ich pozíciu aj vo vnútri krajiny. V porovnaní s minulosťou tu prakticky neexistuje snaha dosiahnuť kompromis s Palestínčanmi alebo obnoviť mier. Naopak – hľadajú sa len silové riešenia.

Britský redaktor Stephen Pollard z The Jewish Chronicle vo svojom komentári píše, že základným faktom Blízkeho východu je, že nikdy nemôže existovať bezpečný a stabilný palestínsky štát, pokiaľ je Iránska islamská republika schopná vyvážať svoj teror. Čo si o tom myslíte?

Je to hlúposť a z politických dôvodov sa tu prepájajú dve nesúvisiace veci a problémy. Izrael sa dlhodobo snaží navodiť dojem, že Irán stojí za všetkým zlým, čo sa v Izraeli deje, a za každým palestínskym ozbrojeným útokom. V skutočnosti ide len o odmietanie zodpovednosti za stav vecí, ktoré panujú v Izraeli a na palestínskych územiach. S tým Irán nemá nič spoločné – len sa občas historicky zviezol, ak situácia nahrávala stratégii „nepriateľ môjho nepriateľa je môj priateľ“.

Napriek propagandistickému úsiliu Izraela neexistuje žiadny dôkaz o zapojení Iránu do útokov zo 7. októbra. Nedáva to ani logiku. To, že sa Irán následne pridal na stranu H*masu v momente, keď Izrael začal plošne bombardovať Pásmo Gazy, je už úplne iná vec.

Jadrový program Iránu je tŕňom v oku USA a jeho spojencov vrátane Izraela už desiatky rokov, zažili sme už podobné napätie?

Toto napätie tu vždy bolo, v rôznej miere eskalácie. Niekedy sa situácia upokojila, inokedy platila a dodržiavala sa jadrová dohoda, inokedy sa zas téma viac sekuritizovala. Izrael už od polovice 80. rokov varuje, že Irán bude mať do roka atómovú bombu – teda už štyri desaťročia! Až teraz sa však Izrael rozhodol – aspoň deklaratórne – riešiť túto situáciu silou.

zdroj: TASR/AP

Môže dôjsť ešte k väčšej eskalácii v regióne?

Určite áno, najmä v prípade, že sa do konfliktu priamo zapoja Spojené štáty. Celá situácia by mohla reálne viesť k vojne v celom regióne s negatívnymi dôsledkami pre stabilitu celej oblasti, ale aj pre svetovú ekonomiku.

Hovoríme najmä o energetickej kríze či ropnom šoku. Blízky a Stredný východ sú najbohatšie regióny sveta na ropu a zemný plyn – to by mohlo vyhnať ceny týchto surovín do astronomických výšok. A potom, samozrejme, nemožno opomenúť ani potenciálnu migračnú vlnu, rozpad štátov, nárast fenoménov ako terorizmus či organizovaný zločin.

Môže toto rozpútanie otvoreného konfliktu podnietiť Irán k rýchlejšiemu zostrojeniu atómovky?

Áno, považujem to za možné. Hoci Irán dlhodobo deklaruje a sám seba zaväzuje, že nebude vlastniť zbrane hromadného ničenia – aj s argumentom, že sám bol ich historickou obeťou (vo vojne s Irakom v 80. rokoch) –, v prípade priameho ohrozenia štátu si viem predstaviť, že v pude sebazáchovy napokon zmení tento svoj nábožensko-politický postulát a legalizuje vlastníctvo jadrovej zbrane.

Predsa len je to vlastne jediné, čo v súčasnom svete dokáže štátu zaručiť vyššiu mieru bezpečnosti. Iránci dlhodobo hovoria: Irak bombu nemal, USA ho napadli. Severná Kórea bombu má – nikto si na ňu netrúfa.

Je izraelský útok na jadrové zariadenia Iránu mŕtvym bodom pre rokovania s Iránom a USA zamerané na zavedenie nových obmedzených zrýchľujúcich sa jadrových aktivít Iránu?

Veľmi pravdepodobne áno – a to je aj jeho cieľ. Minimálne momentálne sa nezdá pravdepodobné, že by Iránci chceli ďalej rokovať alebo že by mali dôveru vo svojho vyjednávacieho partnera, ktorý otvorene pomáha štátu, čo ich neustále vojensky napáda.

Nemožno však vylúčiť, že sa po upokojení situácie a s určitým časovým odstupom, rokovania otvoria a obnovia. Irán dohodu chce a potrebuje – aby uľavil svojmu hospodárstvu, ktoré dlhodobo trpí pod medzinárodnými sankciami.

Čítajte viac z kategórie: Zahraničie