Blackout v slovenskej legislatíve: Vláda ignoruje tisíce zamestnancov, zvýšenie diét dostane len jedno povolanie

Slovenská legislatíva v oblasti cestovných náhrad vytvára absurdnú nerovnosť medzi zamestnancami. Zatiaľ čo vodiči v medzinárodnej doprave sa od 25. januára 2026 dočkajú zvýšenia stravného pri zahraničných pracovných cestách, státisíce ostatných zamestnancov zostávajú na sumách stanovených pred trinástimi rokmi.

Odborník kritizuje nekoncepčný prístup štátu

Daňový poradca a expert na pracovné právo Jozef Mihál označil aktuálnu situáciu za paródiu na štát. Upozorňuje na to, že zvýšenie stravného pri zahraničných pracovných cestách, ktoré nadobudne účinnosť v nedeľu 25. januára 2026, sa vzťahuje výlučne na mobilných zamestnancov v cestnej doprave.

„Vtip je v tom, že toto zvýšenie sa vzťahuje len na zamestnancov v medzinárodnej cestnej doprave,“ vysvetľuje Mihál. „Ak pracujete napríklad v stavebníctve, ste strojári alebo informatici, máte naďalej nárok na sumy diét, ktoré boli naposledy ako tak aktualizované v roku 2012.“

Podľa zákona sa pod mobilnými zamestnancami v cestnej doprave rozumejú vodiči a ďalší členovia cestujúceho personálu, ktorí vykonávajú dopravné činnosti pre zamestnávateľa v pracovnom pomere.

Finančný dosah na zamestnancov je významný

Praktické dôsledky zastaranej legislatívy pociťujú zamestnanci na vlastnej peňaženke. Jaromír, ktorý pravidelne absolvuje zahraničné pracovné cesty, opisuje realitu: „Z praxe musím povedať, že vyžiť zo stravného pri zahraničných pracovných cestách je dnes často nereálne. Diéty napríklad v Poľsku sú 37 eur na deň, čo na papieri vyzerá primerane, ale realita je iná.“

Poukazuje na to, že zamestnanec na služobnej ceste nemá čas hľadať lacnejšie alternatívy stravovania. „Na služobke máte pracovný program, presuny, stretnutia. Nemáte čas ani možnosť hľadať obedové menu za 10 eur. Často sa stravujete v hoteli alebo v jeho okolí,“ dodáva.

Pri konkrétnom príklade uvádza, že obed ho naposledy vyšiel na 28 eur, čo znamená, že na večeru po celom dni mu zostalo len približne 9 až 10 eur. Výsledkom je, že zamestnanci si časť nákladov na stravu hradia z vlastných prostriedkov a vyplatené diéty dostávajú s odstupom jedného až dvoch týždňov.

Rady pre zamestnávateľov: Systém diét má svoje opodstatnenie

V diskusii o tom, či systém diét ako taký dáva zmysel, Mihál obhajuje jeho logiku. Na otázku, či by nebolo jednoduchšie preplácať reálne náklady na základe účteniek, odpovedá: „Mám za to, že výplata stravného bez nutnosti dokladovania výdavkov na stravu bločkami je jednoduchšia.“

Zároveň vysvetľuje ekonomické opodstatnenie diét: „Ak by som nebol na pracovnej ceste, pri stravovaní sa doma by moje náklady ako osoby boli zrejme nižšie, ako keď sa stravujem na pracovnej ceste v reštauráciách.“

Na možnosť paušalizácie diét ako spôsobu získania vyššieho nezdaneného príjmu Mihál reaguje skepticky: „Nemyslím si, že toto je nejaká cesta ako mať vyšší nezdanený príjem. Možnosť paušalizácie chápem len ako zjednodušenie administratívy spojenej s vykazovaním pracovných ciest zo strany zamestnanca.“

Aktuálne sumy stravného na Slovensku od decembra 2025

Pre tuzemské pracovné cesty platia od 1. decembra 2025 nasledovné sumy stravného:

• Pre časové pásmo 5 až 12 hodín: 9,30 eura.
• Pre časové pásmo nad 12 do 18 hodín: 13,80 eura.
• Pre časové pásmo nad 18 hodín: 20,60 eura.

Pri stravovaní sa zamestnancov je príspevok zamestnávateľa na teplé jedlo maximálne 5,12 eura, čo predstavuje 55 % z ceny jedla. Finančný príspevok na stravovanie sa pohybuje od 3,84 do 5,12 eura.

Odborník varuje: Štát vyberá viac, no míňa ešte rýchlejšie

Problém zahraničných diét nie je ojedinelý. Podľa Jozefa Mihála ide o symptóm širšieho zlyhania verejných financií. V rozhovore pre podcast Money Talk upozornil na alarmujúce čísla z rozpočtu.

„Do novembra 2025 sa vybralo prostredníctvom daní 18,5 miliardy eur – oproti minuloročným 16,5. To je o 2 miliardy eur viac. No deficit narástol paradoxne z 5,1 miliardy na 6,4 miliardy,“ vysvetľuje Mihál. „Čiže vlastne vybrali sme o 2 miliardy viac a aj tak sme sa ešte o 1,3 miliardy viac zadlžili.“

Príčinu vidí v nekontrolovanom raste výdavkov. „Takto sa točíme v kruhu, v špirále. Jeden konsolidačný balíček nasleduje za druhým a nevieme sa z toho vymotať.“

Tri najväčšie daňové zmeny pre rok 2026

Mihál identifikuje tri kľúčové oblasti, ktoré zasiahnu peňaženky Slovákov. Prvou je zavedenie takzvaných mikroodvodov do Sociálnej poisťovne. „To postihne potenciálne viac ako 100 000 ľudí, ktorí doteraz takúto nejakú činnosť vykonávali a mali z nej buď nejaký malý príjem alebo dokonca žiaden.“

Druhou zmenou je zvýšenie zdravotných odvodov. „To sa týka 2 miliónov zamestnancov a všetkých SZČO. Prakticky každý, kto pracuje, má nejaký príjem alebo podniká, bude platiť vyššie zdravotné odvody.“ Sadzba pre zamestnancov sa zvyšuje zo 4 na 5 %, celkové zaťaženie tak stúpne na 16 %.

Tretia zmena sa týka zníženia nezdaniteľnej časti základu dane. „Nemusím mať niekoľkotisícový mesačný príjem a bude sa mi znižovať tá nezdaniteľná časť. Už pri hrubej mzde na úrovni približne 2 500 eur.“

Sprísňuje sa definícia závislej práce

Od roku 2026 sa sprísňuje aj definícia závislej práce. Pokuta pre firmy využívajúce takzvaných fiktívnych živnostníkov sa zdvojnásobuje na 4 000 eur (približne 101 000 českých korún) za jeden prípad. Samotný fiktívny živnostník dostane pokutu 300 eur (7 600 korún).

Mihál radí, ako sa chrániť: „Ja ako živnostník vykonávam prácu vo svojom mene a nie v mene tej firmy vtedy, keď pri práci používam vlastné pracovné prostriedky, vlastný počítač. Som skutočný živnostník, pretože mám nejaké svoje podnikateľské priestory a mám svoju webovú stránku.“

Energopomoc: Vláda dáva a zároveň berie

Nový systém adresnej energopomoci má pomôcť domácnostiam s vysokými účtami za elektrinu. Hranica bonity pre štvorčlennú rodinu s dvoma dospelými a dvoma menšími deťmi je stanovená na 5 211 eur mesačne.

Mihál však vidí v tomto systéme absurditu: „A na čo je toto vlastne dobré, že zobrať ľuďom cez dane a odvody peniaze a potom skoro všetkým raz naspäť vrátiť tie peniaze cez energopomoc? Chlieb a hry. Toto je tá hra, ktorou nás naše politické vedenie momentálne zásobilo.“

Upozorňuje tiež na paradox, že Slovensko elektrickú energiu exportuje vďaka jadrovým elektrárňam, no domáce ceny napriek tomu výrazne rastú.

Oplatí sa na Slovensku podnikať?

Napriek všetkým komplikáciám zostáva Mihál opatrným optimistom. „Ešte raz si pripomeňme, že v tých malých s. r. o. je miera daňového zaťaženia po vyplatení dividendy 16,3 %. V Čechách máte daň právnickej osoby 21 %, tam žiadna takáto výnimka nie je, a dividenda je za 15.“

Jeho záverečná rada znie pragmaticky: „Na Slovensku je potrebné vedieť existovať. Treba vedieť jesť bryndzové halušky a piť slivovicu. Ale pokiaľ ide o tie samotné číselné parametre, tú cestičku si viete nájsť, aby ste nemuseli platiť také vysoké sumy daní a odvodov.“

Čítaj viac z kategórie: Biznis a startupy