„Blízkosť môže u ľudí aktivovať pocit ohrozenia“: Vyhýbanie sa vzťahom sa formuje už v detstve, vysvetľuje psychologička

„Nie som ešte pripravený/pripravená na vzťah“ je veta, ktorú v dnešnej dobe počul už nejeden človek. Priamo s ňou sa viaže aj: „Nie je to tebou, je to mnou.“ Kým v niektorých prípadoch ide o frázy, ktorými ti ten druhý nechce bez servítky povedať, že to s tebou nemyslí vážne, v niektorých prípadoch ide skutočne o pravdu. 

Niektorí ľudia túžia po vzťahu, no zároveň sa cítia nepríjemne, keď sa k niekomu príliš priblížia. Tento paradox môže súvisieť s takzvanou vyhýbavou vzťahovou väzbou – spôsobom, akým človek pristupuje k blízkosti, dôvere a zraniteľnosti.

Vzorec sa formuje už v detstve

Takýto vzorec sa často formuje už v detstve, no môže sa posilniť aj neskôr po bolestivých skúsenostiach. Pre partnerov môže byť správanie vyhýbavého človeka mätúce – vzťah sa spočiatku vyvíja intenzívne, no s pribúdajúcou blízkosťou prichádza odstup.

O tom, prečo sa to deje, ako tento vzťahový štýl vzniká a či sa dá zmeniť, hovorí odborníčka na duševné zdravie Simona Zahoráková z platformy Ksebe.

• Ako sa vyhýbavá väzba líši od bežného strachu zo záväzku?
• Môžu zlé skúsenosti zo vzťahov spôsobiť vyhýbavé správanie aj v dospelosti?
• Aké typické správanie má človek s vyhýbavou väzbou vo vzťahu?
• Mal by partner takéhoto človeka zo vzťahu radšej odísť alebo sa s tým dá pracovať?
• Prečo nás niekedy priťahujú partneri, ktorí sa nechcú viazať?

Čo presne znamená vyhýbavá vzťahová väzba (avoidant attachment style) a ako sa líši od bežného strachu zo záväzku?

Vyhýbavá vzťahová väzba je jeden zo štyroch základných štýlov citovej väzby (Bowlby a Ainsworth). Je to spôsob, akým človek v dospelosti pristupuje k blízkym vzťahom – najmä partnerským, ale aj priateľským či rodinným. Človek s vyhýbavou väzbou má silnú potrebu autonómie, cíti sa nepríjemne pri väčšej emocionálnej blízkosti a má strach zo zraniteľnosti ako takej.

Zatiaľ čo bežný strach zo záväzku je skôr strach z konkrétneho kroku (manželstvo, spoločné bývanie, deti), ale človek môže byť inak schopný emočnej intimity. Samozrejme, existuje prekrývanie – väčšina ľudí s vyhýbavou väzbou má aj výrazný strach zo záväzku. Ale nie každý, kto sa bojí záväzku, má vyhýbavú väzbu.

Vzniká tento typ väzby najmä v detstve, alebo sa môže rozvinúť aj v dospelosti po zlých skúsenostiach?

Podľa teórie attachmentu vzniká vyhýbavá vzťahová väzba v ranom detstve ako adaptívna stratégia dieťaťa na prostredie, v ktorom sú primárni opatrovatelia (najčastejšie rodičia) emočne nedostupní a odmietaví. Dieťa sa učí, že ak vyjadrí potrebu blízkosti alebo slabosti, dostane odmietnutie – a preto je lepšie, ak sa bude spoliehať len samo na seba.

Treba však dodať, že napríklad aj po traumatických alebo opakovane zraňujúcich vzťahoch môže dôjsť v dospelosti k rozvinutiu vyhýbavých stratégií zvládania.

Aké sú typické prejavy správania človeka s vyhýbavou väzbou vo vzťahu?

Človek s vyhýbavou väzbou vo vzťahu preferuje vysokú mieru nezávislosti. Má ťažkosti s otvorenou zraniteľnosťou a reaguje diskomfortom na intenzívnu potrebu blízkosti. Minimalizuje emocionálnu závislosť od druhého a má tendenciu stiahnuť sa, keď sa vzťah prehlbuje.

zdroj: canva.com/Andrii Lysenko

Mal by partner takéhoto človeka zo vzťahu radšej odísť alebo sa s tým dá pracovať?

Vyhýbavá väzba je relatívne stabilný vzorec správania, no nie je úplne nemenný. Mnohí sa dokážu posunúť smerom k bezpečnejšiemu štýlu, najmä ak na tom aktívne pracujú. Dôležité je vzájomné porozumenie, trpezlivosť a ochota oboch partnerov k zmene.

Rozhodnutie o odchode by však nikdy nemalo vychádzať zo snahy „zachrániť“ alebo „opraviť“ druhého človeka. Malo by byť založené na úprimnom posúdení naplnenia vlastných potrieb bezpečia, reciprocity a rešpektu vo vzťahu.

Prečo majú ľudia tendenciu emocionálne sa stiahnuť práve vtedy, keď sa vzťah prehlbuje?

Keď sa vzťah prehlbuje, zvyšuje sa miera psychologickej investície a zraniteľnosti. Ľudia s vyhýbavou vzťahovou väzbou majú skúsenosť, že zraniteľnosť viedla k odmietnutiu alebo poníženiu, čo aktivuje pocit implicitnej hrozby.

Ako obrana preto automaticky nasleduje emocionálne stiahnutie. Avšak takéto správanie pri prehlbovaní vzťahu nie je vždy znakom vyhýbavej vzťahovej väzby a môže mať aj iné príčiny – napríklad strach z opätovného zranenia po traume.

Psychologička odhalila trik, ktorý ti pomôže s nerozhodnosťou: „Pravidlo 10–10–10 funguje okamžite“ (ROZHOVOR)

Je pre ľudí s týmto problémom typické, že si vyberajú partnerov, ktorí sú emocionálne nedostupní?

Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti