Bolesť chrbta nie je len o zlom sedení: Odborníci upozorňujú na skryté príčiny. Radia, kedy konať a ako im predísť

Bolesti krížov, krčnej chrbtice či chrbta zažil už takmer každý, a čoraz častejšie aj mladí ľudia. Fyzioterapeuti však čoraz častejšie upozorňujú na to, že nejde len o „zlé sedenie“, ale o kombináciu pohybovej chudoby, jednostranného zaťaženia a dlhodobého preťažovania.

Zároveň bojujú s mýtmi, že fyzioterapia je až posledná možnosť po úraze alebo operácii. V skutočnosti dokáže pomôcť výrazne skôr, a často zabrániť tomu, aby sa z problémov stali chronické.

Sedenie, mobily a pohybová chudoba

Za najväčšieho nepriateľa chrbtice sa často považuje sedenie. Podľa fyzioterapeutky Lucie Slávikovej to však nie je také jednoduché. „Samotné sedenie ako poloha nie je pre chrbticu škodlivé. Problém vzniká vtedy, keď sedíme príliš dlho, bez pohybu a bez zmeny polohy,“ vysvetľuje pre tvnoviny.sk.

Dlhodobé statické sedenie preťažuje medzistavcové platničky, oslabuje svaly a zhoršuje držanie tela, čo môže viesť k chronickým bolestiam.

Aj Kristína Jančová upozorňuje pre tvnoviny.sk na tzv. pohybovú chudobu. Hýbeme sa málo a keď už, často veľmi jednostranne. „Pohybu máme vo všeobecnosti málo. A keď sa už hýbeme, často ide o jednostranné nadmerné zaťažovanie svalov,“ hovorí.

Typickým príkladom je dlhé pozeranie do mobilu. Pri sklone hlavy dopredu výrazne rastie záťaž na svaly šije a hornej časti chrbta, vzniká predsun hlavy a stuhnutie trapézov.

Domáce práce, rizikové povolania a „tiché“ preťaženie

Chrbtici neškodí len kancelária. V bežnom dni ju výrazne zaťažujú domáce práce v predklone, dlhé státie bez pohybu či nesprávne dvíhanie ťažkých nákupov alebo detí. Predklon zvyšuje tlak na platničky a v kombinácii so záťažou sa riziko preťaženia ešte znásobuje.

Fyzioterapeutky upozorňujú aj na konkrétne povolania. Do rizikovej skupiny patria zdravotné sestry a ošetrovatelia, ktorí denne manipulujú s pacientmi v neprirodzených polohách a pod časovým tlakom.

Ohrození sú aj manuálni pracovníci, stavbári, skladníci, remeselníci či pracovníci na montážnych linkách – väčšinu dňa trávia v predklone, pri rotáciách a zdvíhaní bremien. U profesionálnych vodičov sa bolesť krížov spája s dlhodobým sedením v statickej polohe a vibráciami.

Problémom je aj dlhodobé státie. Kaderníci, chirurgovia či zubári trávia deň na nohách, často v miernom predklone. Dlhé státie oslabuje svaly zodpovedné za držanie tela a môže viesť k bolestiam dolnej časti chrbta a stuhnutiu. A napokon kancelárske profesie. Dlhé hodiny za počítačom vedú k bolestiam krčnej chrbtice, medzi lopatkami a v driekovej oblasti. 

Kedy stačí pohyb a kedy už treba odborníka

Bežné preťaženie sa prejavuje miernou až strednou bolesťou po dlhom sedení, státí či fyzickej práci. Zvyčajne ustúpi po odpočinku, strečingu alebo ľahkom pohybe. Ak však bolesť neustupuje alebo sa objavia varovné príznaky, treba spozornieť.

Odborníci upozorňujú na situácie, kedy už nie je čas čakať: náhle oslabenie svalov v končatinách, vystreľujúca bolesť s tŕpnutím či stratou citlivosti, bolesť po úraze, bolesť budí zo spánku alebo sa pridá horúčka, zimnica či nevysvetliteľný úbytok hmotnosti. Urgentný stav je strata kontroly nad močením alebo vyprázdňovaním a znecitlivenie v oblasti genitálií či sedacej časti.

V takých prípadoch je nevyhnutné vyhľadať lekára a špecialistov na pohybový aparát – ortopéda, neurológa, fyziatra a fyzioterapeuta. Lekár zabezpečí kvalitnú diagnostiku, pri podozrení na poškodenie platničky aj magnetickú rezonanciu, ktorá pomáha určiť vhodnú liečbu. Bolesti môžu mať pôvod v svaloch, šľachách, kĺboch aj platničkách, preto je presné určenie príčiny kľúčové, upozorňuje portál Rehabilica. 

Fyzioterapia ako prevencia, nie posledná záchrana

Fyzioterapia nie je len masáž ani služba „po operácii“. Fyzioterapeut odhaľuje príčinu bolesti a učí pacienta, ako ju riešiť aj preventívne. Využíva manuálne diagnostické a terapeutické techniky, fyzikálnu terapiu (elektroliečbu, magnetoterapiu, laser), špeciálne cvičenia a často aj hydrokinezioterapiu či kúpeľnú liečbu.

Pohyb vo vode nadľahčuje telo, šetrí kĺby a zároveň posilňuje svaly, pričom minerálne látky z termálnej vody vyživujú tkanivá.

Pridáva sa aj fyzioterapeutka Nikola z Fyzio BLACK, s ktorou sme rozhovor uskutočnili už počas leta tohto roka. Nikola pripomína, že bolesť nie vždy vzniká tam, kde ju cítime.

„Veľa ľudí sa už vidí na výmene kolenného kĺbu,“ hovorí, no problém môže byť v chodidle, bedrách či driekovej chrbtici. U starších ľudí sa bolesti kolien často spájajú s osteoartrózou, oslabením svalov a nadváhou, ale aj so strachom z pohybu a izoláciou.

„Poznám mnohých, ktorí celé dni nevyjdú z domu, nehýbu sa. Časom to začne spôsobovať problémy nielen pohybového systému, ale aj psychické problémy z odlúčenia,“ dodáva.

Mýtus je aj predstava, že pri bolesti treba všetko len „šetriť“. Pri akútnych stavoch je pokoj nevyhnutný, pri chronických problémoch je však potrebný kontrolovaný a presne vedený pohyb.

Nikola pripomína, že rýchle riešenie neexistuje: „Problém, ktorý si človek roky pestuje, sa väčšinou neodstráni po jednej hodine.“ Sociálne siete ponúkajú „zázračné“ cviky, no univerzálny návod nefunguje – každé telo má svoje špecifiká a opakované preťaženie často vyžaduje individuálny plán.

Fyzioterapeutky sa zhodujú, že najlepšia stratégia je prevencia: krátke prestávky pri sedavej práci, úprava ergonómie pracoviska, posilňovanie stredu tela a chrbtových svalov, rozcvička pred záťažou a pravidelná regenerácia. A ak bolesť trvá niekoľko týždňov bez zlepšenia, aj bez dramatických príznakov, je čas na odborné vyšetrenie. 

Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti