Bomba zhodená na kaviareň a paľba po hladujúcich. Nové svedectvá brutálneho útoku v Gaze

Izraelské letectvo v pondelok zasiahlo dvojpodlažnú plážovú kaviareň al-Baqa v Gaze. Fotografie trosiek, ktoré získal britský denník Guardian, odhalili úlomky americkej 500-librovej bomby MK-82 so systémom Jdam, známej mohutnou tlakovou vlnou a rozptylom šrapnelu na desiatky metrov.

V momente úderu sa podľa denníka v kaviarni nachádzali rodiny s deťmi aj starší rekreanti. Miestni zdravotníci doteraz potvrdili najmenej 24, podľa iných zdrojov až 36 obetí a viac než štyri desiatky zranených.

„Pred úderom sme prijali opatrenia na minimalizáciu rizika pre civilistov,“ uviedol hovorca Izraelských obranných síl (IDF). Kráter hlboký takmer tri metre a rozsah zničenia však naznačujú použitý kaliber aj v blízkosti neopevnených civilných objektov.

Možné vojnové zločiny?

Ženevské konvencie zakazujú útoky, pri ktorých je očakávaná civilná ujma „nadmerná“ vzhľadom na vojenský prínos. Gerry Simpson z Human Rights Watch pre The Gurdian pripomína, že armáda mala priamy prieskum dronmi a musela vidieť preplnený interiér.

Podľa Andrewa Fordeho z Dublinskej mestskej univerzity „nasadenie 230-kilovej bomby v husto obývanom prostredí takmer vždy vedie k neselektívnym dôsledkom“. Marc Schack z Kodaňskej univerzity odkazuje na vnútorné pravidlá koaličných síl v Iraku a Afganistane, kde mal byť strop civilných obetí pri likvidácii vysoko hodnotného cieľa „pod 30 a len vo výnimočných prípadoch“.

Ak sa čísla z Gazy potvrdia, mohlo by podľa expertov ísť o neprimeraný zásah s potenciálom vojnového zločinu.

Obete a každodenný život v troskách

Rodinná al-Baqa vznikla v polovici 80. rokov a patrila k málopočetným miestam, kde si Gazania mohli dopriať krátky únik z rutiny blokády. Výbuch podľa renomovaného denníka zabil filmára, výtvarníka, 35-ročnú matku dvoch detí aj štvorročné dievča čakajúce na zmrzlinu; štrnásťročný chlapec leží po traume hlavy v nemocnici, dvanásťročné dievča prišlo o nohu.

The Guardian konštatuje, že okrem ľudských životov mizne aj symbol normality: budova, z ktorej zostal len zrútený skelet s výhľadom na zamorené more. Hoci prístavná štvrť nebola predmetom evakuačných príkazov, odborníci zdôrazňujú, že svojou otvorenou architektúrou bola z výšky dokonale identifikovateľná.

Kontroverzná distribúcia pomoci a „zombie hordy“

Ďalšiu vlnu kritiky vyvolala činnosť Gaza Humanitarian Foundation (GHF), súkromnej iniciatívy podporovanej USA a Izraelom, ktorá od konca mája rozdeľuje potraviny na štyroch oplotených stanovištiach. Bývalý bezpečnostný kontraktor pre BBC opísal, ako kolegovia niekoľkokrát spustili paľbu na hladujúcich Palestínčanov, ktorí sa pohybovali „príliš pomaly“.

„Ak sa cítiš ohrozený, strieľaj – strieľaj na zabitie a pýtaj sa až potom,“ malo znieť interné pravidlo. Civilistov vraj zamestnanci označovali termínom „zombie hordes“. GHF obvinenia odmieta a uvádza, že ide o tvrdenia „nespokojného bývalého pracovníka“.

Podľa investigácie izraelského denníka Haaretz z 27. júna však samotní izraelskí vojaci priznali, že dostali príkaz „strieľať do davu, aby sa rozptýlil“, hoci ľudia nepredstavovali hrozbu. Dôstojníci potvrdili aspoň 19 takýchto incidentov, pri ktorých „padli granáty, mínometné náboje aj ťažké guľomety“.

Hamasom spravované ministerstvo zdravotníctva eviduje od 27. mája 549 mŕtvych a vyše 4 000 zranených v okolí potravinových centier. Velenie IDF situáciu interne označuje ako Operácia Salted Fish; jeden vojak hovorí o „zabíjacom poli, kde denne padnú jeden až piati civilisti“.

Vojenská prokuratúra nariadila vyšetrenie možných vojnových zločinov, no premiér Benjamin Netanjahu a minister obrany Jisrael Kac označili zistenia za „krvavé ohováranie“.

Bilancia tragédií pri zháňaní potravín

Úrad OSN pre koordináciu humanitárnych záležitostí a miestni lekári evidujú od otvorenia centier vyše 400 Palestínčanov zabitých počas hľadania jedla; ďalší utrpeli zranenia od ostrých nábojov, slzotvorných granátov či žiletkového drôtu.

Humanitárne organizácie – od Oxfamu po Save the Children – označujú objekty GHF za „koridory smrti“, kde vyhladovaní ľudia riskujú život kvôli balíku múky. Izrael zdôrazňuje, že nový model bráni Hamasu v odčerpávaní zásielok a poukazuje na 52 miliónov rozdaných jedál za päť týždňov, pričom tvrdí, že akákoľvek paľba pochádzala z jeho ozbrojených síl, nie zo súkromných strážcov.

Reakcie a širší kontext

Izrael opakovane vyhlasuje, že „nikdy necieli na civilistov“ a obviňuje Hamas, že využíva obyvateľov ako ľudské štíty – čo islamistické hnutie popiera. Od 7. októbra 2023, keď militanti zabili v južnom Izraeli približne 1 200 ľudí a odviedli 251 rukojemníkov, hlási ministerstvo zdravotníctva vyše 57 000 mŕtvych v Gaze, z toho tisíce detí.

Stúpajúci počet obetí, bombardovanie infraštruktúry a správy o blížiacom sa hladomore zosilňujú medzinárodný tlak na nezávislé vyšetrovanie oboch incidentov – od krátera v al-Baqe až po streľbu pri distribúcii potravín. Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva pripomína, že individuálna zodpovednosť za vojnové zločiny je nepremlčateľná bez ohľadu na funkciu a štátne hranice.

Niektoré tvrdenia z okupovaného Pásma Gazy nie je možné nezávisle overiť, keďže Izrael od začiatku vojny v októbri 2023 neumožňuje zahraničným novinárom vstup na územie.

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie