„Brána do pekla“ po pol storočí postupne zhasína. Plameň horí už len tretinovou intenzitou

V srdci turkménskej púšte Karakum, kde už viac ako päťdesiat rokov planul nezastaviteľný oheň, nastáva historický obrat. Takzvaná „Brána do pekla“, známy plynový kráter Darvaza, ktorý sa stal symbolom turkménskej krajiny aj environmentálnych výziev, pomaly dohorieva.

Turkménske štátne orgány oznámili, že intenzita plameňov bola znížená trojnásobne. Kým kedysi bolo žiarenie viditeľné na kilometre ďaleko, dnes z krátera vychádza len slabé svetlo, ktoré je možné zaznamenať len z bezprostrednej blízkosti. Informáciu priniesol portál Science alert. 

Ako vznikla „Brána do pekla“

História tohto miesta siaha do roku 1971, keď sovietski geológovia počas hľadania ložísk zemného plynu omylom navŕtali obrovskú podzemnú dutinu naplnenú metánom. V snahe predísť úniku jedovatých plynov sa rozhodli plyn zapáliť. Oheň mal podľa predpokladov horieť len niekoľko dní, avšak stal sa nečakaným a dlhodobým javom.

Kráter s priemerom približne 70 metrov a hĺbkou cez 20 metrov sa v priebehu rokov stal nielen symbolom ľudskej chyby, ale aj kurióznou atrakciou, ktorá priťahovala turistov z celého sveta.

zdroj: Google maps screen - autor

Ekológia verzus turizmus

Postupne však do popredia vstúpili environmentálne otázky. Metán je totiž skleníkový plyn s oveľa vyšším potenciálom otepľovania ako oxid uhličitý. Medzinárodná energetická agentúra (IEA) označila Turkménsko za jedného z najväčších svetových producentov metánových emisií, a to predovšetkým kvôli nekontrolovaným únikom z plynárenských zariadení a práve aj z kráteru Darvaza.

Hoci turkménske úrady túto klasifikáciu odmietajú, tlak medzinárodného spoločenstva i environmentálnych inštitúcií ich prinútil prijať konkrétne opatrenia. Prezident Gurbanguly Berdimuhamedow už v roku 2022 nariadil utlmiť oheň s cieľom minimalizovať úniky metánu a začal sa projekt, ktorý v spolupráci s programom OSN pre životné prostredie a ďalšími partnermi monitoruje emisie pomocou satelitov.

Turkménsko bolo dlhodobo považované za jednu z najuzavretejších krajín sveta, čo sa prejavovalo aj v oblasti cestovného ruchu. Vstup do krajiny bol striktne regulovaný – návštevníci museli získať víza podporené oficiálnym pozývacím listom, ktorý musel byť schválený Štátnou migračnou službou. Tento proces bol často neprehľadný a žiadosti boli zamietané bez jasného dôvodu, čo odradilo mnohých potenciálnych turistov.

V apríli 2025 však Turkménsko prijalo nový zákon, ktorý zavádza elektronické víza, čím sa výrazne zjednodušuje proces vstupu do krajiny. Návštevníci už nebudú potrebovať pozývací list a môžu si vybaviť víza prostredníctvom zjednodušeného online formulára. Tento krok má potenciál podporiť cestovný ruch a uľahčiť obchodné návštevy. Informoval portál Travel Noire. 

Moderné technológie v boji proti metánu

V posledných rokoch sa v okolí krátera vyvŕtali nové vrty, ktoré zachytávajú unikajúci plyn. Tento plyn sa už nenecháva horieť, ale je zhromažďovaný a spracovávaný, čím sa znižuje náboj, ktorý udržiaval plamene. Satelitné dáta potvrdzujú, že intenzita spaľovania a únik metánu sa znížili až trikrát. To znamená, že dnes je oheň viditeľný len z tesnej blízkosti, čo predstavuje významný úspech z environmentálneho hľadiska.

zdroj: Archív Canva

Význam pre globálne otepľovanie a budúcnosť oblasti

Metán patrí medzi najnebezpečnejšie skleníkové plyny, keďže má mnohonásobne vyšší potenciál otepľovania Zeme v porovnaní s oxidom uhličitým. Podľa Medzinárodnej energetickej agentúry približne polovica metánových emisií pochádza z ľudských aktivít, najmä z energetického sektora, čo zahŕňa ťažbu a spracovanie zemného plynu. Turkménsko, ako krajina s jednými z najväčších zásob zemného plynu na svete, zohráva v tomto ohľade významnú úlohu.

Zmluvy a medzinárodné záväzky, ako napríklad globálny Pakt o metáne, ktorý si kladie za cieľ znížiť emisie metánu o 30 % do roku 2030, motivujú Turkménsko k ďalšej modernizácii technológií a environmentálnej zodpovednosti. Transformácia „Brány do pekla“ z horiacej katastrofy na kontrolovaný zdroj plynu zároveň vytvára priestor pre ďalší rozvoj turizmu a vedy.

Vedci využívajú toto extrémne prostredie na štúdium mikroorganizmov, ktoré prežívajú v nehostinných podmienkach. To má dopad na astrobiológiu a poznatky o možnom živote na iných planétach.

V budúcnosti tak „Brána do pekla“ nebude len pripomienkou chyby, ale aj príkladom, ako možno postupne zmierniť ekologické škody a zároveň využiť prírodné zdroje efektívnejšie a zodpovednejšie.

Čítaj viac z kategórie: Zo sveta