Briti: Dobytie Ukrajiny by Rusku trvalo 4,4 roka. Kyjev by prišiel výmenou územia za mier o najsilnejšie pevnosti

Kým sa svet pozerá na krehké vyjednávania o mieri na Ukrajine, myšlienka „územie za mier“ sa stala kontroverzným ohniskom diskusií. 

Na washingtonskom summite prezident Donald Trump nečakane opustil rokovania s európskymi lídrami, aby telefonicky konzultoval s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Tento moment podľa viacerých analytikov odhalil, ako sa diskusia o budúcnosti Ukrajiny posúva od posilnenia Kyjeva k nebezpečnému kompromisu – výmene územia za vágne bezpečnostné záruky.

Trump mal odmietnuť stretnutie s Putinom v Moskve

„V jednom z dramatických momentov dňa prezident Trump opustil svojich hostí, aby zavolal prezidentovi Putinovi. Diskutovali o možnosti bilaterálneho stretnutia medzi Putinom a Zelenským a o následnom trojstrannom stretnutí, do ktorého by sa zapojil aj Trump,“ uviedol európsky diplomat pre New York Times oboznámený s hovorom.

„Putin navrhol Moskvu ako miesto konania, ponuku, ktorú prvýkrát predložil v Anchorage,“ uviedol diplomat informovaný o telefonáte. Európski lídri boli podľa neho týmto scenárom vystrašení, pán Trump zdvorilo odmietol ponuku pána Putina, povedal diplomat.

„Kyjevský klaun“ a „podliezajúca Európa“: Ako Moskva reaguje na rokovania Zelenského v Bielom dome

Územie za mier

Novinár Sam Kiley vo svojom článku v denníku Independent poukazuje na to, že Trump namiesto toho, aby posilnil pozíciu Kyjeva a Západu, posunul diskusiu smerom k „územiu za mier“, teda k myšlienke, že Ukrajina odovzdá Rusku časť svojho územia výmenou za vágne bezpečnostné záruky.

Putin si podľa jeho slov vymohol cestu na Aljašku a summit s americkým prezidentom, kde presvedčil Trumpa, že prímerie nie je potrebné.

„Taktiež sa mu podarilo presunúť debatu o budúcnosti Ukrajiny na „výmenu územia“ a diskusie o tom, ktorých častí svojho územia by sa Ukrajina vzdala výmenou za vágne Trumpove záväzky týkajúce sa „bezpečnostných záruk,“ myslí si Kiley.

Zdroj webu Politico z radov Trumpovej administratívy podľa ČTK  uviedol, že Putin sa minulý piatok na summite s Trumpom na Aljaške zapojil do rozhovoru o bezpečnostných zárukách pre Ukrajinu namiesto toho, aby tému úplne zamietol. „Po Aljaške sme boli nadšení, že Putin aspoň hovoril a objavili sa náznaky, že by sme mohli vyjednávať… Keby Aljaška nebola úspešná a Putin neprejavil aspoň malú ochotu, nepozvali by sme Európanov do Bieleho domu,“ povedal činiteľ.

zdroj: FILE - First lady Melania Trump, left, watches as President Donald Trump and Russian President Vladimir Putin welcome each other at the Presidential Palace in Helsinki, Finland, July 16, 2018, prior to Trump's and Putin's one-on-one meeting. (Alexei Nikolsky, Sputnik, Kremlin Pool Photo via AP)

Územie, o ktoré má Kremeľ záujem (Doneck a ďalšie časti východnej Ukrajiny), predstavuje najlepšie pripravenú obranu štátu – zákopy, tankové pasce, obranné línie. Ak by ich Ukrajina odovzdala, odovzdala by zároveň svoje najsilnejšie pevnosti.

Britské ministerstvo obrany podľa The Independent odhadlo, že Rusku by trvalo „4,4 roka“ a takmer 2 milióny obetí, kým by dobylo štyri provincie, ktoré si Putin chce nárokovať.

Bezpečnostné záruky

Práve garancia bezpečnostných záruk sa javí ako najdôležitejší výsledok rokovaní.  

Trump pre televíziu Fox News povedal: „Nediskutujeme tu o členstve v NATO, ale o bezpečnostných zárukách pre Ukrajinu podľa článku 5 a teraz sa budeme podrobnejšie venovať tomu, čo presne budú znamenať.“

Trump neskôr pre Fox News dodal, že americké sily by mohli pomôcť spojencom Ukrajiny odradiť budúce ruské útoky. Informoval o tom Financial Times. „Pokiaľ ide o bezpečnosť, (Európania) sú ochotní vyslať ľudí na miesto,“ vyhlásil Trump. „Sme ochotní im pomôcť s vecami, najmä s tými, o ktorých sa pravdepodobne bude hovoriť letecky, pretože nikto (nemá) také veci, aké máme my,“ dodal. „Ale nemyslím si, že to bude problém.“

Ukrajina chce tiež kúpiť americké zbrane v hodnote 90 miliárd dolárov (77,3 miliardy eur). Tvrdí, že by mohli byť súčasťou bezpečnostnej záruky.

Ruská reakcia

Moskva odmietla plány Západu na bezpečnostné záruky. Ruské ministerstvo zahraničných vecí  zopakovalo svoj nesúhlas s nasadením vojsk NATO alebo krajín pridružených k NATO na Ukrajine. Zároveň varovalo, že takýto krok by bol vnímaný ako priama hrozba pre bezpečnosť Ruska.

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie