Brusel zvažuje tvrdý úder na Trumpove clá: Na stole je „obchodná bazuka“ v hodnote 116 miliárd eur

Európska únia sa ocitla pod obrovským tlakom pred ultimátom amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý avizoval zavedenie 30-percentných ciel na európske dovozy od 1. augusta, ak nedôjde k dohode.

Vyjednávania prebiehajú intenzívne, no podľa denníka Politico stúpa apetít Bruselu pripraviť nielen balík odvetných opatrení v hodnote 93 miliárd eur, ale aj použiť nástroj, ktorý dosiaľ nikdy nebol nasadený – Anti-Coercion Instrument (ACI), prezývaný aj „obchodná bazuka“.

Okrem ciel na tovary by mohli byť do odvetných krokov zahrnuté aj služby, čo predstavuje zásadný precedens v obchodných sporoch medzi EÚ a USA.

Čo je Anti-Coercion Instrument a prečo vznikol?

ACI bol navrhnutý v roku 2021 a platnosť nadobudol v roku 2023. Ide o mechanizmus, ktorý má EÚ ochrániť pred ekonomickým nátlakom zo strany tretích krajín. Európska komisia ho definuje ako situáciu, keď sa zahraničný aktér snaží donútiť EÚ alebo jej členský štát k určitému rozhodnutiu prostredníctvom obchodných a investičných opatrení – typicky zavedením ciel alebo blokovaním tovaru.

Ako pripomína Politico, ACI umožňuje ukladať odvetné opatrenia po vyčerpaní diplomatických možností. Môže ísť o zvýšenie ciel, obmedzenie dovozu a vývozu, zásahy do prístupu na verejné tendre či obmedzenie priamych zahraničných investícií.

Nástroj tiež rieši sankcie na práva duševného vlastníctva či obmedzenia na finančných trhoch. Vznikol ako reakcia na kroky USA počas budovania Nord Stream 2 a na čínske sankcie voči Litve po jej krokoch v súvislosti s Taiwanom.

Ako rýchlo môže ACI zasiahnuť a čo môže zasiahnuť?

Proces nasadenia „obchodnej bazuky“ je viacstupňový. Komisia musí najprv preskúmať podnet a potvrdiť prípad nátlaku – zvyčajne do štyroch mesiacov. Ak diplomacia zlyhá, ACI umožňuje spustiť opatrenia so súhlasom kvalifikovanej väčšiny – najmenej 15 krajín reprezentujúcich 65 % populácie EÚ.

Možné sú clá, kvóty, exportné a importné obmedzenia, ale aj zásahy do prístupu na verejné obstarávanie či obmedzenie priamych investícií.

Podľa spravodajstva CNBC sa aktuálne zvažuje aj rozšírenie opatrení na digitálne služby, kde majú USA obchodný prebytok. Mohlo by ísť o platformy ako Amazon, Microsoft, Netflix či Uber. Tento krok by bol výrazným signálom eskalácie, pretože by zasiahol segment s vysokou pridanou hodnotou pre americkú ekonomiku.

Čo môže nasledovať, ak rokovania zlyhajú?

EÚ sa snaží vyjednať základnú sadzbu cla na úrovni 10 % a výnimky pre strategické odvetvia – automobilový priemysel, poľnohospodárstvo, strojárstvo či letectvo. Analytici Eurasia Group uvádzajú, že „sadzba nad 15 % už vyvolá odvetné kroky“.

Ak Trump naplní hrozbu 30-percentného cla, Brusel plánuje protiopatrenia voči americkému exportu v hodnote 116 miliárd eur. ACI by v takom prípade slúžil ako zbraň poslednej inštancie, ktorá by mohla obmedziť prístup amerických firiem na európske trhy, vrátane verejných zákaziek či finančného sektora.

Hoci ACI ešte nikdy nebol použitý, jeho existencia a hrozba nasadenia môžu významne ovplyvniť výsledok rokovaní. Ako pripomína Politico, jeho hlavným cieľom je „odstrašenie a donútenie k ukončeniu nátlaku“ – a práve teraz sa EÚ nachádza najbližšie k tomu, aby túto obchodnú bazuku skutočne aktivovala.

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie