Budapešť 2.0: Trump chce priviesť Putina k mieru. Prekĺzne vojnový zločinec do srdca Európy? (KOMENTÁR)

Putin má zákaz lietať cez vzdušný priestor EÚ. Podľa Politico by preto jeden alebo viacerí európski lídri museli udeliť špeciálnu výnimku, inak let do Budapešti nejde. Bez tejto výnimky zostáva riskantný prelet cez Ukrajinu alebo zdĺhavá balkánska obchádzka.

Toto nie je byrokracia pre byrokraciu. Ak EÚ začne rozdávať výnimky pre Putinovo lietadlo, podkope vlastné sankcie. Európske pravidlá sa tým zmenia na odporúčania.

Orbánov plán: prestíž pre Budapešť, trhlina v EÚ

Maďarsko sa ponúklo ako hostiteľ. Minister zahraničia Péter Szijjártó sľúbil, že „zabezpečí, aby [Putin] vstúpil do Maďarska, mal úspešné rokovania a potom sa vrátil domov“. Politicky to dáva zmysel: Orbán získa pozíciu „mierotvorcu“, zvýši vlastný vplyv a predvedie, že vie vybaviť nemožné.

Problém je inde. Ak člen EÚ otvorene avizuje, že „to zariadi“, hoci na Putina platí zatykač Medzinárodného trestného súdu (ICC), ukazuje to, ako ľahko sa dá obísť režim práv a povinností. Argument, že Maďarsko smeruje k vystúpeniu z Rímskeho štatútu, nerieši kľúčový bod: Putin sa do Budapešti musí nejako dostať, a to najskôr cez krajiny, ktoré v ICC ostávajú.

ICC a tranzit: právo vs. prax

Na Vladimíra Putina platí zatykač ICC za nedovolený presun detí a ich nútenú deportáciu (rozumej únos) do Ruskej Federácie. Maďarsko síce smeruje k odstúpeniu od Rímskeho štatútu ale toto rozhodnutie naberie právoplatnosť až v roku 2026. Cesta do Budapešti pravdepodobne bude viesť ponad územia štátov, ktoré signatármi sú – typicky Poľsko, Rumunsko či Slovensko.

Denník New York Times sa rozprával s expertom Philipom Bednarczykom, ktorý upozorňuje, že odpoveď môže byť prostá: „On jednoducho poletí.“ Štáty môžu technicky konať aj pri prelete, ale nemusia – najmä ak nevedia, na ktorom lietadle sa nachádza.

ICC trvá na tom, že štáty majú „právnu povinnosť“ zatykače vykonať; v prípade nekooperácie môže súd „urobiť zistenie“ a informovať dohliadací orgán. Politická prax však pozná aj diplomaciu tichého prehliadnutia. Ak by Washington požiadal spojencov o umožnenie trasy „v záujme diplomacie“, otvorila by sa cesta, no aj Pandorina skrinka precedensov.

Trumpova páka: Tomahawky ako hrozba, nie dar

Trump využíva Tomahawky ako páku. Naznačil, že ak Moskva nebude spolupracovať, „môžeme to urobiť“, teda poslať Ukrajine dlhý dosah. Po dlhom telefonáte s Putinom zrazu nešlo o rakety, ale o summit v Budapešti. Čo z toho plynie?

Trump sa zahráva s „rizikom“ a ponukou: naznačí zbraňovú eskaláciu, potom ponúkne rokovanie. Táto taktika nie je hlúpa. Kyjev aj bez Tomahawkov ničí časť ruskej energetiky a Kongres chystá ďalšie sankcie.

Hrozba rakiet a sankcií udržuje tlak, bez toho, aby sa okamžite prekročila červená čiara. Kritici pripomínajú fiasko z Aljašky, kde Putin získal výjazd z izolácie bez ústupkov. Pointa je, že tlak funguje iba vtedy, ak summit prinesie merateľné záväzky – nie iba fotky.

Čo je v stávke: dôveryhodnosť Západu, jednota EÚ a bezpečnosť Ukrajiny

Argumentačne sa vec láme v troch bodoch:

Preto je legitímna otázka z názvu: Ako sa tam vojnový zločinec dostane? Odpoveď má tri vrstvy. Právnu – výnimky zo sankcií, ktoré sú možné, no politicky toxické. Politickú – Orbánovo krytie a ochota „zariadiť“ príchod aj odchod. Praktickú – tichý súhlas tranzitných štátov, o ktorom sa môže uvažovať ako o realistickej možnosti „v službách diplomacie“.

Ak tento trojuholník zapadne, lietadlo pristane. Otázka je, čo pristane s ním: kompromis, ktorý oslabí ruské možnosti, alebo precedens, že pravidlá platia len pre slabších. Politika nie je morálne laboratórium, ale ak Západ obetuje vlastné normy bez hmatateľného výsledku, zaplatí za fotku v Budapešti príliš vysokú cenu.

Komentár vyjadruje názory autora, ktoré nereprezentujú názory celej redakcie.

Čítaj viac z kategórie: Názory a komentáre