Budeme mať ešte slobodné voľby? Fico sa už ani netvári, že rešpektuje demokratické inštitúcie (KOMENTÁR)

Autor je marketér a expert na politický marketing.

Jednou z najväčších slabín demokracie je paradox, že si v nej môžete úplne slobodne zvoliť niekoho, kto vás neskôr slobôd zbaví. Stačí jediný volebný cyklus, jediná väčšina opitá ilúziou silného vodcu a cesta do autoritárstva je otvorená. V moderných dejinách sme to videli opakovane – od Maďarska cez Rusko až po Turecko. A teraz to začíname cítiť aj doma, na Slovensku.

Robert Fico sa už ani netvári, že rešpektuje demokratické inštitúcie

Premiér Robert Fico dlhodobo a čoraz otvorenejšie prejavuje sympatie k štátom, ktoré sú od demokracie na míle vzdialené. Hovorí o tom, ako „skvelo funguje“ systém v krajinách ako Vietnam, Čína alebo Rusko, kde sa vlády nemenia každé štyri roky, kde vládne „stabilita“ a „kontinuita“.

No pod rúškom tejto stability sa v skutočnosti skrýva potlačenie slobody, represia, kontrola médií a nulová zodpovednosť mocných voči občanom.

Keď premiér obdivuje tieto režimy, nejde len o naivnú geopolitickú rétoriku. Je to politický signál, taktické posolstvo a zároveň úprimné priznanie. Lebo ak by niekto naozaj chcel zabetónovať vlastnú moc na dlhé roky, presne takýto model by mu vyhovoval.

zdroj: TASR/AP, Gavriil Grigorov

Fico si uvedomuje, že striedanie vlád a demokratické voľby sú pre neho riziko – čím dlhšie ostane v úrade, tým viac osobných, politických aj právnych problémov sa na neho môže nabaliť. A práve preto hľadá spôsob, ako túto demokraciu „optimalizovať“ pre svoje potreby.

Je pritom zvláštne – až cynické –, že práve Fico a jeho Smer tu vládli dohromady asi 12 rokov. Ak niekto mal možnosť zabezpečiť kontinuitu a stabilitu, bol to on. No výsledky tohto dlhodobého vládnutia vidíme všade okolo seba: nedokončená diaľnica do Košíc, rozpadnuté nemocnice, kde plesnivé omietky padajú pacientom na hlavy, zhoršujúce sa výsledky žiakov v školách.

Ak takto vyzerá „dlhodobé plánovanie“, potom ďakujeme, neprosíme. Ako by to tu vyzeralo, keby vládol ďalších 12 rokov? A presne o to sa teraz snaží. Robert Fico sa už ani netvári, že rešpektuje demokratické inštitúcie. Otvorene podkopáva právny štát, útočí na médiá, obviňuje mimovládky zo sabotáže a kriminalizuje opozíciu.

Hon na Andreja Kisku, obvinenia voči Jurajovi Šeligovi – to nie sú náhodné udalosti, ale systematická taktika zastrašovania. Zatiaľ sú tieto kroky ešte „čajové“, ako by povedal on sám. Ale každý autoritársky režim sa začína pomaly – najskôr sa testujú hranice, potom sa zver strhne z reťaze.

zdroj: TASR/Martin Baumann

Ak si nedáme pozor, zobudíme sa v režime, kde už nebude koho voliť, lebo voľby sa stanú formalitou

A desivé je, že na to má publikum. Podľa prieskumu Globsecu až 36 % obyvateľov Slovenska považuje za dobré, ak by sme tu mali totalitný režim bez volieb. Áno, viac než tretina populácie je pripravená odovzdať občianske práva výmenou za ilúziu poriadku. A práve na túto skupinu Fico cieli – ľudí znechutených, frustrovaných, ktorí neveria systému a hľadajú silnú ruku.

Možno by to bolo menej znepokojivé, keby to bol len predvolebný kalkul. Ale čoraz viac to vyzerá, že on naozaj verí, že Slovensko by malo nasledovať vzor Ruska či Maďarska. Sentiment k autoritárstvu cítiť aj v tábore voličov Republiky, a to je ďalšia cieľová skupina, ktorú si Fico pestuje.

Po tom, čo „vykuchal“ voličov SNS a odčerpal nemalú časť Hlasu, sa teraz sústredí na túto radikálnejšiu časť spektra. Ako ostrieľaný expert na likvidáciu koaličných partnerov už raz pohltil HZDS, potom Most-Híd, neskôr Sieť. Kto si dnes ešte spomenie na tieto strany? Presne rovnaký osud čaká Hlas. SNS už je zlikvidovaná a Uhrík s Mazurekom by si mali začať strážiť percentá.

Miliónové haciendy namiesto pomoci Slovákom si všimli už aj v Bruseli. Europoslanci preverujú využitie eurofondov

Celé to zapadá do širšieho obrazu Ficovej zahraničnej politiky. Kým EÚ a Ukrajina sú terčom výsmechu, vo veľkom sa pestuje „priateľstvo“ s Orbánom, diskutuje sa s vietnamskými komunistami, chvália sa čínski centrálni plánovači, a pred Putinom sa skláňa hlava. Ideologicky aj prakticky – všetky tieto režimy sú pre neho inšpiráciou v tom, čo chce urobiť doma: obmedziť slobodu, ovládnuť justíciu, umlčať médiá, neutralizovať opozíciu a sústrediť moc do jednej ruky.

Či sa to podarí, závisí od nás všetkých. Poznáte to s tou žabou, ktorá sa varí pomaly: ak teplotu zvyšujete postupne, ani si nevšimne, že je koniec. My sme teraz niekde medzi vlažnou a teplou. A ak si nedáme pozor, zobudíme sa v režime, kde už nebude koho voliť, lebo voľby sa stanú formalitou. Ak sa to nestane, budeme príjemne prekvapení. Ale radšej sa pripravme na to najhoršie.

Text nie je autorským článkom Startitup. Vyjadruje názory autora, ktoré nereprezentujú názory redakcie.

Čítaj viac z kategórie: Názory a komentáre