Bývalý agent FBI odhalil, ako rozpoznáš klamára. Zabudni na zaužívané mýty, „Pinocchiov efekt“ neexistuje

Joe Navarro je bývalý agent FBI a zároveň expert na neverbálnu komunikáciu. Počas svojej 25-ročnej kariéry sa venoval odhaľovaniu špiónov a dekódovaniu ľudského správania. 

Na YouTube má vlastný kanál, kde rozpráva o reči tela – neverbálnej komunikácii. V jednom z jeho videí zmienil aj to, ako rozpoznáš klamára. 

Pri klamstve si všímaj hlavne správanie 

Zaužívané „ak niekto klame, chytá sa nosa“ je podľa agenta lož sama osebe. Hovorí, že neexistuje žiaden Pinocchiov efekt, a teda je nezmyselné predpokladať, že ak sa niekto dotkne nosa, odkašle si alebo sa dotkne ucha, automaticky klame. 

To, čo môžeš skutočne pozorovať, keď ti niekto klame, sú prejavy stresu, znepokojenia alebo diskomfortu. Avšak žiadne univerzálne gesto nedokáže spoľahlivo odhaliť, či niekto nehovorí pravdu. 

„Nehľadáme lož, pretože neexistuje len jedno správanie, ktoré by jednoznačne prezrádzalo nepravdu,“ vysvetlil. Portál Medium.cz spomína situáciu, kedy si FBI pozvala na výsluch kvôli prebiehajúcemu vyšetrovaniu ženu. Počas prvých dvadsiatich minút, kedy sa ľudia zvyčajne upokoja, bola táto žena stále nervóznejšia. 

Žena vyzerala, že ju niečo trápi. Hrýzla si do pery, dotýkala sa oblasti nad hrudnou kosťou, chytala sa náhrdelníkov a stále si trela ruky. Navarro ju vyzval, či ju niečo trápi, na čo mu odpovedala: „Mám len dva žetóny do parkovacieho automatu a ten čas už čoskoro vyprší.“

Hoci jej správanie mohlo na prvý pohľad pôsobiť podozrivo, žena sa len bála, že dostane pokutu, a neskôr sa ukázalo, že s prípadom nemala nič spoločné. Niekto jej ukradol doklady a použil ich pri páchaní trestnej činnosti. Žena sa tak z podozrivej stala obeťou krádeže identity. 

Ak je niekto v strese, zakrýva si krk

Lož ako takú je ťažké spozorovať len na základe reči tela, Navarro však identifikoval sériu telesných prejavov, ktoré môžeš pozorovať vtedy, keď je niekto nervózny alebo v napätí. A ako sme ti už spomínali, práve vtedy ľudia vedia klamať. 

zdroj: Freepik/cookie_studio

Najväčšmi sa emócie snažíme skrývať na tvári. Práve tam však zlyhávame. Pri strese sťahujeme pery – nejde o znak klamstva, ale o bežnú reakciu tela na stresovú situáciu. 

Navarro sa tiež vždy zameriaval na význam očí, ktoré ako jediný orgán informácie zároveň prijímajú aj vysielajú. Zdvihnuté obočie je ústretovým gestom, ktorým dávame najavo záujem o druhého človeka alebo konverzáciu a spustenie viečok môže znamenať ochranné správanie. 

Bývalý agent tiež vysvetľuje, že ľudia sa v stresových alebo neistých situáciách zvyknú chrániť tak, že si zakrývajú krk. Tento inštinkt pramení ešte z dávnej minulosti, kedy sa ľudia chránili pred predátormi. Taktiež spomína, že keď je niekto v strese, zhoršuje sa mu pamäť. „Preto keď sme v strese, nemôžeme nájsť kľúče,“ dodal. 

Prekrížené nohy a ruky neznamenajú niečo negatívne 

Navarro vyhodnotil nohy ako najúprimnejšiu časť tela. Modelová situácia: stretneš niekoho, s kým si sa pohádal alebo ho nemáš rád, a ten človek sa s tebou začne rozprávať. Hoci sa s ním rozprávaš tiež, máš nohy vytočené trochu stranou, akoby si sa chcel vydať inou cestou. 

Medzi ďalšie mylné interpretácie nevinných gest, ktoré človek používa, takisto zaradil prekrížené ruky. Neznamenajú hneď neprístupnosť voči druhým, ide skôr o sebaupokojujúce objatie, ktoré má zmierniť stres. To isté sa týka prekrížených nôh, ktoré nesymbolizujú nepokoj človeka. Často ide len o komfort sedenia. 

Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti