Bývalý šéf CIA prezradil, prečo Rusko nepoužije jadrovú zbraň: „Putin mal panický strach“

Bývalý šéf operácií CIA v Európe a Eurázii Ralph Goff spochybnil účinnosť ruského jadrového vydierania a poznamenal, že človek, ktorý sa kedysi obával bežného vírusu, by sa len ťažko odvážil spôsobiť globálnu katastrofu. Ako referuje web espreso.tv, povedal to v rozhovore pre denník The Times, na čo sa odkazuje aj SITA. 

Podľa Goffa sa vojna na Ukrajine, ktorá sa začala vo februári 2022, dala zastaviť omnoho skôr. Na to bolo podľa neho potrebné zabezpečiť Ukrajine dostatočné množstvo zbraní hneď od začiatku.

Vojna sa dala zastaviť oveľa skôr 

„Keby sme vtedy Ukrajincom poskytli poriadne zbrane, možno by dokázali Rusov z krajiny vyhnať. To sa nestalo. To pripravilo pôdu pre dlhšiu, zdĺhavejšiu a mäsožravú vojnu, ktorú vidíme dnes,“ povedal Goff.

Okrem toho sa domnieva, že administratíva bývalého amerického prezidenta Joea Bidena a spojenci umožnili Putinovi diktovať podmienky vojny, čím často oddialili presun potrebného vybavenia na Ukrajinu pre obavy z jadrového konfliktu.

„Dovolili Putinovi, aby ich oklamal svojím štrnganím jadrovými zbraňami. Takže síce dali Ukrajincom zbrane, ale nikdy nie dosť na to, aby vyhrali. Dali im len dosť na to, aby krvácali,“ zdôraznil Goff.

Bývalý predstaviteľ CIA, ktorý hovorí piatimi jazykmi vrátane ruštiny, sa tiež podelil o zaujímavý postreh o Putinovi. Poznamenal, že ruský vodca sa počas pandémie koronavírusu „smrteľne bál“. „Podľa môjho názoru ľudia, ktorí sa tak zaujímajú o svoje zdravie, nebudú hrať riskantný jadrový poker,“ poznamenal.

Putin, ako bývalý dôstojník spravodajských služieb, si podľa Goffa pravdepodobne myslí, že dokáže Trumpa manipulovať. Prognózuje však to, že Putin to napokon prešpekuluje a strelí si „vlastný gól“.

Jadrové zbrane Rusko zatiaľ nepotrebuje 

„Použiť na Ukrajine jadrové zbrane dosiaľ nebolo a snáď ani nebude potreba,“ uviedol ruský prezident Vladimir Putin v rozhovore s novinárom ruskej štátnej televízie Pavlom Zarubinom. Televízia zverejnila fragment rozhovoru, ktorý odvysiela dnes večer pri príležitosti 25. výročia (7. mája) Putinovho uvedenia do funkcie hlavy štátu, informuje ČTK, na ktoré sme sa odkazovali aj v predchadzajúcom článku. 

Rusko možné prímerie podmieňuje okrem iného tým, že získa štyri čiastočne okupované oblasti na východe Ukrajiny a polostrov Krym, ktorý anektovalo. Anexiu ostatné štáty neuznávajú a Moskva nekontroluje celé územie, ktoré si oficiálne nárokuje.

Plnohodnotnú inváziu na Ukrajinu zahájilo Rusko na Putinov rozkaz 24. februára 2022. Začal tým najväčší vojenský konflikt v Európe od konca druhej svetovej vojny. Putin vtedy okrem iného povedal, že Rusko bude usilovať o „demilitarizáciu a denacifikáciu“ Ukrajiny.

Druhý z týchto cieľov sa zvyčajne chápe ako požiadavka na zmenu režimu. Štátna tlačová agentúra RIA Novosti však v apríli 2022 uviedla, že „denacifikácia bude nevyhnutne tiež deukrajinizáciou“ a „Ukrajina zjavne nemôže byť zachovaná ako názov plne denacifikovaného štátneho útvaru“.

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie