Chemoterapia časom prestáva účinkovať: Slovenka Lenka objavila skrytý mechanizmus, ktorý stojí za zlyhávaním liečby (ROZHOVOR)

Prečo niektoré nádory prestanú reagovať na liečbu, ktorá spočiatku fungovala? Jednou z hlavných príčin je takzvaná rezistencia – schopnosť nádorových buniek „uniknúť“ účinku liekov a pokračovať v raste.

Slovenka Lenka Trnková z Oddelenia molekulárnej onkológie Biomedicínskeho centra Slovenskej akadémie vied, v. v. i. spolu s tímom pod vedením dr. Boženy Smolkovej priniesli nové poznatky o tom, ako vzniká rezistencia na chemoterapiu.

Rezistencia je u pacientov celkom bežná

Rakovina trápi mnoho Slovákov a rezistencia na chemoterapiu nie je zriedkavý problém. Patrí medzi najväčšie výzvy modernej onkológie, pretože môže viesť k zlyhaniu terapie a návratu ochorenia. Vedci sa preto snažia pochopiť, čo sa v bunkách počas liečby mení. Ich najnovšie zistenia môžu otvoriť cestu k účinnejšej liečbe. Výsledky zverejnili v prestížnom časopise Drug Resistance Updates. 

• Čo znamená, keď je nádor „rezistentný“ na chemoterapiu?
• Ako sa nádorové bunky dokážu prispôsobiť liekom?
• Ktoré podtypy rakoviny prsníka sú voči liečbe najodolnejšie?
• Týka sa rezistencia len pokročilých štádií rakoviny?
• Môže výskum rezistencie viesť k vývoju nových liekov?

Ako by si laikovi vysvetlila, že nádor je „rezistentný“ na chemoterapiu?

Rezistencia je odolnosť buniek voči liečbe. To znamená, že nádorové bunky na liečbu neodpovedajú. K vzniku rezistencie dochádza tak, že v nádorových bunkách vznikajú zmeny, ktoré im pomôžu vyhnúť sa účinku liečiva a dajú im určitú výhodu v prežívaní.

Tieto zmeny sa pritom nemusia nachádzať vo všetkých nádorových bunkách. Stačí, ak je rezistentná len časť z nich. Tým, že na takéto bunky liečba nezaberá, ďalej sa delia a ochorenie postupuje.

Prečo sa stáva, že liečba, ktorá spočiatku funguje, po čase prestane účinkovať?

Rezistenciu vieme rozdeliť na viacero typov. Jednou z možností je, že k zmenám, ktoré spôsobujú odolnosť buniek, dôjde ešte predtým, než sú nádorové bunky vystavené liečivu. Takéto bunky sú odolné už od začiatku liečby.

Druhou možnosťou je, že takéto zmeny vznikajú postupne v priebehu liečby. Bunky sa postupne naučia liek obísť alebo si vytvoria mechanizmy, ktoré im pomôžu prežiť. Vtedy môžeme pozorovať to, že liečba zo začiatku zaberá, ale po určitom čase prestane účinkovať.

zdroj: Archív/Lenka Trnková

Je rezistencia skôr výnimka alebo bežný scenár pri rakovine prsníka?

Vznik rezistencie na terapiu sa, žiaľ, nedá považovať za výnimku. Jej výskyt úzko závisí od viacerých faktorov, vrátane podtypu ochorenia, typu podávanej liečby a od toho, či je ochorenie lokalizované alebo metastatické.

V literatúre sa uvádza, že rezistencia sa vyvinie približne u tretiny pacientiek s HER2‑pozitívnym podtypom rakoviny prsníka ( HER2 = receptor 2 ľudského epidermálneho rastového faktora, pozn.red.), zatiaľ čo u podtypu Luminal A, ktorý je pozitívny pre hormonálne receptory, sa rezistencia vyskytne u 20 – 30 % prípadov. Pri trojito negatívnom podtype môže byť riziko zlyhania liečby ešte vyššie, najmä v pokročilých štádiách ochorenia.

Týka sa tento problém len pokročilých štádií, alebo aj skorých foriem ochorenia?

Tento problém sa netýka len pokročilých štádií ochorenia, ale môže sa vyskytovať aj v skorších štádiách rakoviny prsníka. Prognóza a šanca na úspešnú liečbu sú však výrazne lepšie pri včasnej diagnostike ochorenia. V pokročilých štádiách je situácia komplikovanejšia, pretože nádorové bunky infiltrujú okolité tkanivá a metastázujú do vzdialených orgánov.

Takýto nádor býva biologicky rozmanitejší a obsahuje viac odlišných podskupín buniek. To zvyšuje pravdepodobnosť, že niektoré z nich budú na liečbu menej citlivé alebo si voči nej postupne vytvoria odolnosť.

Záhadná rakovina prsníka rastie bez hrčky a lekári ju dlho prehliadajú. Nový výskum ukazuje cielenejšiu liečbu

Prečo je práve rezistencia jednou z najväčších výziev modernej onkológie?

Rezistencia je jednou z najväčších výziev v onkológii práve kvôli tomu, že vedie k zlyhaniu liečby, návratu ochorenia a zhoršeniu prežívania pacientov. So vznikom rezistencie sa zároveň zužujú dostupné možnosti liečby, keďže predošlé liečivá prestávajú účinkovať.

U nádorových buniek sa taktiež môže vytvoriť tzv. mnohonásobná lieková rezistencia. Tieto bunky sú vtedy odolné voči viacerým typom liečiv. To výrazne komplikuje ďalší terapeutický prístup.

V čom sa vaše zistenia líšia od toho, čo sa o rezistencii vedelo doteraz?

V našej práci sme sa zamerali na identifikáciu nových zmien v nádoroch, ktoré nie sú tak dobre popísané ako genetické zmeny. Kým genetické zmeny menia samotnú sekvenciu DNA, epigenetické procesy ovplyvňujú, ktoré gény sú aktívne a ktoré nie – bez toho, aby sa zmenila samotná genetická informácia.

Skúmali sme, ako jeden z takýchto epigenetických procesov, metylácia DNA, súvisí so vznikom rezistencie na chemoterapiu v prípade rakoviny prsníka. Hoci sa téme rezistencie na terapiu venuje viacero štúdií, my sme sa konkrétne zamerali na liečivo paklitaxel. Naše výsledky naznačujú, že pri vzniku rezistencie na toto liečivo dochádza k rozsiahlym zmenám v metylácii DNA.

zdroj: Archív/Lenka Trnková Nádorové bunky rakoviny prsníka pod mikroskopom

Čítaj viac z kategórie: Inšpiratívni Slováci