Chudobní penzisti: Každý štvrtý slovenský dôchodca musí pracovať, oddychovať je luxus

Takmer štvrtina slovenských dôchodcov zostáva ekonomicky aktívna aj po odchode do penzie. V tomto ukazovateli výrazne prevyšujeme priemer Európskej únie. Kým 18,3 % starobných penzistov pokračuje v nezmenenom pracovnom režime, ďalších 6,4 % si upravilo svoje pracovné podmienky.

Celkovo tak 24,7 % našich seniorov pracuje aj po získaní nároku na starobný dôchodok, čo je takmer dvojnásobok európskeho priemeru (13 %). Napriek tomu máme ešte ďaleko k pobaltským krajinám – v Estónsku pracuje viac ako polovica dôchodcov (54,9 %), v Lotyšsku je to 44,2 % a v Litve 43,7 % dôchodcov.

Finančná priepasť núti dôchodcov pracovať

Rozdiel medzi priemernou čistou mzdou na Slovensku (1 250 eur) a priemerným starobným dôchodkom (približne 700 eur) predstavuje mesačný prepad príjmu o 550 eur. Táto priepasť významne ovplyvňuje životnú úroveň dôchodcov a vysvetľuje, prečo mnohí z nich pokračujú v práci.

„Na vyplácanie renty 550 eur mesačne po dobu 15 rokov je potrebné ušetriť približne 58 000 eur. Ak s tým niekto začne v štyridsiatke a do penzie chce odísť v šesťdesiatke, na odkladanie peňazí má 20 rokov. Na dosiahnutie sumy 58 000 eur si potrebuje odkladať 98 eur mesačne. Ak by ale začal o desať rokov skôr, potreboval by iba 39 eur,“ vysvetľuje Marek Malina, analytik online investičnej platformy Portu.

To je podľa jeho slov suma, ktorú by mal v 30 rokoch zvládnuť prakticky každý pracujúci človek bez toho, aby ho to finančne obmedzovalo.„Prepočty platia za predpokladu 8% ročného zhodnotenia trhov, zabúdať netreba ani na infláciu. Preto je vhodné odkladané sumy priebežne zvyšovať, napríklad po každom zvýšení platu,“ pokračuje odborník. 

zdroj: Freepik/@freepik

Radosť z práce? Skôr výnimka než pravidlo

Štatistiky Eurostatu odhaľujú, že slovenskí dôchodcovia pracujú predovšetkým z finančnej nevyhnutnosti (30,3 %) alebo kvôli finančnej atraktivite práce (31 %). Len pätina respondentov (20,4 %) uvádza ako motiváciu radosť z práce a pocit produktivity.

„Ide o tretie najnižšie číslo v rámci Európskej únie. Priemer Únie je na úrovni vyše 36 %, v Nórsku či Dánsku je to dokonca viac ako 60 %, v susednom Česku vyše 49 %. Aj to potvrdzuje fakt, že veľká časť slovenských dôchodcov sa snaží vyhnúť výraznejšiemu prepadu životnej úrovne, ktorá by ich na penzii čakala. A to aj vtedy, ak ich práca samotná nebaví a prednosť by dali oddychu,“ hovorí Malina.

Skorší odchod do dôchodku vytvára priestor na prácu

K vysokej pracovnej aktivite slovenských dôchodcov prispieva aj fakt, že do dôchodku odchádzame skôr, ako je európsky štandard. Slovenskí muži končia pracovný život v priemere v 60,5 roku a ženy ešte o niečo skôr – v 59,7 roku, čo je o 1,3 roka menej než priemer EÚ. Pre porovnanie, v Dánsku a na Islande ľudia pracujú bežne aj po 65. roku života.

„Z tohto pohľadu je na Slovensku pomerne slušný priestor pracovať aj popri penzii, keďže mnohí do nej odchádzajú v čase, keď ešte majú dostatok síl. No nie každý volí túto možnosť, mnohí si chcú jeseň života užiť, kým sú vo forme. Napríklad, zo staršieho prieskumu, ktorý sme realizovali cez Instant Research agentúry Ipsos vyplýva, že 67,7 % respondentov chce pracovať maximálne do šesťdesiatky,“ upozorňuje Marek Malina.

„Pracovať, kým budú môcť, chcelo iba 17,4 % opýtaných, výška penzie od štátu by však stačila iba 14 % ľudí. No ak si človek neodkladá na penziu sám, takéto plány nie sú ekonomicky reálne,“ dodáva.

Chcú „byť za vodou“ už v tridsiatke, no sú finančne negramotní. Gen Z odmieta prácu na plný úväzok

Dôchodcovia sa na penziu nepripravujú včas

Jedným z kľúčových problémov je, že Slováci začínajú s finančným plánovaním na dôchodok relatívne neskoro. Podľa údajov spoločnosti Portu si muži zakladajú dôchodkový účet v priemere v 37 rokoch, ženy dokonca až v 40 rokoch. V susednom Česku začínajú muži približne rovnako, no ženy o dva roky skôr ako Slovenky.

Alarmujúce je, že len 11 % majiteľov dôchodkových účtov na Slovensku patrí do vekovej kategórie 18 až 26 rokov. Väčšina občanov začína sporiť až medzi 27. a 35. rokom života, čo výrazne limituje potenciál dlhodobého zhodnocovania úspor.

Čítaj viac z kategórie: Ekonomika