Chyba v zákonoch môže Slovákom priniesť dvojnásobnú mzdu. Legislatívny omyl bude stáť firmy tisíce eur

Zamestnanci, ktorí pôjdu 8. mája 2026 do práce, majú podľa aktuálne platnej legislatívy nárok na príplatok vo výške 100 % svojho priemerného zárobku. Rovnaký príplatok im patrí aj 15. septembra, upozorňuje Index SME. 

Paradox vznikol pri konsolidačných opatreniach vlády, ktorá tieto sviatky dočasne zrušila ako dni pracovného pokoja, ale zabudla zmeniť Zákonník práce, kde oba dátumy naďalej figurujú ako sviatky. Výsledkom je situácia, v ktorej musia ľudia pracovať ako v bežný deň, no firmy im musia platiť ako za sviatok.

Ako k tomu došlo

Vláda v septembri 2025 v rámci tretieho konsolidačného balíka dočasne zrušila tri dni pracovného pokoja: Deň víťazstva nad fašizmom (8. máj), sviatok Sedembolestnej Panny Márie (15. september) a Deň boja za slobodu a demokraciu (17. november). Cieľom bolo zvýšiť počet odpracovaných dní a podporiť ekonomický rast.

Pri 17. novembri sa zrušenie premietlo správne aj do Zákonníka práce. Tento deň sa pre účely zákonníka nepovažuje za sviatok ani za deň pracovného pokoja, čiže zamestnanci zaň nedostávajú žiadny príplatok a pracujú ako v bežný deň.

Pri 8. máji a 15. septembri sa však stala chyba. Poslanci schválili zmeny v zákone o štátnych sviatkoch (zákon č. 241/1993 Z. z.), ale chýba krok B: prepojenie na Zákonník práce. Podľa § 4b zákona o štátnych sviatkoch tieto dátumy v roku 2026 nie sú dňami pracovného pokoja. No Zákonník práce ich naďalej považuje za sviatky, uvádza Teraz.sk.

Čo to znamená v praxi

Podľa § 122 ods. 1 Zákonníka práce za prácu vo sviatok patrí zamestnancovi dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej 100 % jeho priemerného zárobku. Pre zamestnanca s hrubou mesačnou mzdou 1 600 eur to pri osemhodinovej zmene znamená príplatok približne 73 eur za deň (priemerný hodinový zárobok zhruba 9,20 eura krát osem hodín).

Vzniká tak bizarná situácia: zamestnanec ide do práce ako v bežný piatok (8. máj 2026 pripadá na piatok), no jeho mzda za tento deň bude dvojnásobná. V tento pracovný deň sa totiž bude vyplácať odmena ako za sviatok.

Podľa § 94 ods. 4 Zákonníka práce navyše platí, že vo sviatok možno zamestnancovi nariadiť len obmedzený okruh prác: v nepretržitej prevádzke, pri strážení objektov, naliehavé opravárske práce, nakladacie a vykladacie práce, inventúrne a uzávierkové práce, práce na odvrátenie nebezpečenstva a práce nevyhnutné pre uspokojovanie životných potrieb obyvateľstva.

Ostatní zamestnanci by podľa zákona mali pracovať len vtedy, ak s tým sami súhlasia.

Ministerstvá si problém prehadzujú

Na chybu upozornila Asociácia priemyselných zväzov a dopravy (APZD), ktorá o nej komunikuje s ministerstvom práce.

„Vnímame to tak, že ide o vec, ktorá sa dostala do zákona omylom. Nedáva logický zmysel, aby sme mali v zákone počas pracovného dňa nastavený príplatok ako počas sviatku,“ upozornil generálny sekretár APZD Andrej Lasz.

Ministerstvo práce pod vedením ministra Erika Tomáša (Hlas) odkazuje na ministerstvo financií s argumentom, že rezort financií bol autorom konsolidačného balíka a mal by pripraviť nápravu. Ministerstvo financií pod vedením ministra Ladislava Kamenického (Smer) naopak odpovedá, že ide o legislatívnu kolíziu v Zákonníku práce, ktorého novelizácia patrí do kompetencie ministerstva práce, informujú TV Noviny.

Pritom minister Tomáš ešte na jeseň 2025 na rokovaní tripartity priznal, že ide o chybu, a prisľúbil jej opravu. Prezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Rastislav Machunka vtedy na tlačovej konferencii vysvetlil podstatu problému a prezidentka KOZ SR Monika Uhlerová chybu označila za „úsmevnú“, pripomína portál Peniaze.sk.

Stihnú to opraviť?

Do 8. mája 2026 zostáva už len jedna parlamentná schôdza. Začína sa 14. apríla 2026. APZD verí, že sa chybu podarí opraviť práve na nej. Ak sa to nestihne, zamestnávatelia budú musieť vyplácať príplatky, s ktorými pri plánovaní výroby a prevádzky nepočítali.

„Ak by sa to nestihlo, vznikla by naozaj bizarná situácia, čo by bola asi rarita v rámci pracovného práva,“ upozornil Lasz.

Daňovo-odvodový expert a bývalý minister práce Jozef Mihál na sociálnej sieti upozornil na ďalší paradox. Ak sa chyba neopraví, štát z nej vlastne profituje: z vyšších miezd (vďaka príplatku) odvedie štát vyššie dane a Sociálna poisťovňa aj zdravotné poisťovne zinkasujú vyššie odvody. Celú záťaž na svojich pleciach ponesú samotné firmy. 

KOZ: Zamestnanci strácajú tak či tak

Konfederácia odborových zväzov (KOZ) SR sa s rušením sviatkov ako dní pracovného pokoja ešte pri schvaľovaní konsolidačného balíka nestotožňovala. Hovorkyňa KOZ Martina Nemethová upozornila, že keď sa možnosť príplatku za sviatok legislatívne odstráni, zamestnanci budú pracovať za štandardnú mzdu, čo vo výsledku znižuje ich príjmy. Strácajú voľný deň a namiesto sviatočného príplatku dostanú bežnú mzdu.

Mihál: Menej sviatkov znamená viac práce bez vyššej mzdy

Daňový expert a bývalý minister práce Jozef Mihál aj v relácii Startitup Dírerov filter upozornil, že zmena môže mať pre zamestnancov praktický dôsledok. Budú pracovať viac dní v roku, no bez vyššieho príjmu.

„Ako môže vláda, ktorá o sebe hovorí, že je sociálnodemokratická a bojuje za pracujúcich a chce, aby mali viacej odpočinku, vyššie príplatky ku mzde, nútiť tých svojich voličov pracovať o štyri dni v roku dlhšie?“ pýta sa Mihál.

Podľa jeho slov zmena znamená, že zamestnanci prídu nielen o voľné dni, ale aj o príplatky, ktoré by za prácu počas sviatkov dostávali.

„Zoberú im odpočinok, nebudú mať tí zamestnanci za to vyššiu mzdu ani o cent. Práve naopak, tí, ktorí sú v nepretržitých prevádzkach a chodili by do roboty v ten sviatok tak či tak, dostali príplatok 100 percent za ten sviatok. O ten príplatok prichádzajú,“ vysvetlil.

Analytik varuje pred vplyvmi konsolidácie

Mihál zároveň upozorňuje, že rušenie sviatkov je len jednou časťou širších konsolidačných opatrení. Tie podľa neho zasiahnu najmä pracujúcich ľudí a podnikateľov.

„Budeme po tomto všetkom ešte chudobnejší ako sme,“ uviedol v rozhovore.

Situáciu považuje za vážnu najmä preto, že vláda podľa neho prijíma opatrenia, ktoré zvyšujú finančný tlak na domácnosti. „Tá situácia je taká vážna, že sa už robia aj takéto naozaj strašne zúfalé opatrenia,“ povedal.

Podľa Mihála môže mať takáto politika aj nečakané dôsledky. „Na Slovensku sa skrátka stane to, že takíto ľudia, ktorí sa vedia obracať, urobia pár jednoduchých operácií a zariadia si svoj život tak, že takéto dane jednoducho platiť nebudú,“ dodal.

Na záver svoju kritiku zhrnul stručne: „Toto sú opatrenia, ktoré ožobračujú ľudí.“

Čítaj viac z kategórie: Biznis a startupy