Čína hľadá nové zdroje bohatstva: Ich superhlboký vrt však môže odhaliť oveľa viac

  • Čína vykonáva superhlboké vrty v snahe o nájdenie nerastných surovín
  • Vrt vykonávaný na juhozápade Číny má dosiahnuť hĺbku 10 520 metrov
Vrtné práce
Ilustračné foto TASR/František Iván
  • Čína vykonáva superhlboké vrty v snahe o nájdenie nerastných surovín
  • Vrt vykonávaný na juhozápade Číny má dosiahnuť hĺbku 10 520 metrov

Čínski inžinieri vo štvrtok spustili superhlboký vrt do zemskej kôry v snahe o čoraz intenzívnejšie hľadanie nerastných surovín ukrytých tisíce metrov pod zemským povrchom. TASR o tom informuje na základe piatkovej správy americkej televízie CNN.

Vrt vykonávaný v oblasti Sečuánskej panvy na juhozápade Číny má dosiahnuť hĺbku 10 520 metrov, napísala čínska tlačová agentúra Sinchua. Čínske úrady očakávajú, že v tomto regióne, známom produkciou plynu, nájdu hlboko pod zemou ďalšie zásoby zemného plynu.

Skúmanie procesu vzniku Zeme

Čína spustila superhlboký vrt pred niekoľkými týždňami aj v autonómnej oblasti Sin-ťiang na severozápade Číny. Tamojší vrt má podľa plánov dosiahnuť hĺbku 11 100 metrov.

Oba vrty by v prípade úspešného dokončenia patrili k najhlbším človekom vytvoreným dieram v Zemi, neboli by však najhlbšie. Rekord drží Moskva, Kolský superhlboký vrt bol vykonaný na severozápade Ruska. Tento projekt sovietskych vedcov trval 20 rokov a dosiahol hĺbku 12 262 metrov.

Hĺbkové vrty umožňujú vedcom skúmať proces vzniku Zeme na základe poznatkov získaných zo zemskej kôry. Vykonávajú sa však aj z ekonomického hľadiska s cieľom odhaliť bohaté energetické zásoby ukryté hlboko pod zemských povrchom. Spoločnosti zapojené do čínskych vrtov sú veľké štátne ropné konglomeráty.

Čína, druhá najväčšia svetová ekonomika a najväčší svetový producent uhlíka, má obrovské energetické potreby. Čínsky prezident Si Ťin-pching označil energetickú bezpečnosť krajiny v budúcnosti za prioritu národnej bezpečnosti.

Pochybnosti o ministrovi zahraničných vecí 

Čínsky minister zahraničných vecí Čchin Kang sa naposledy objavil na verejnosti koncom júna, čo vyvolalo špekulácie o tom, kde sa tento vysoko postavený čínsky diplomat v súčasnosti nachádza. V utorok to uviedla agentúra DPA.

Čchin Kang sa funkcie ujal len v marci. Na verejnosti sa naposledy objavil 25. júna, keď sa v Pekingu stretol s námestníkom ruského ministra zahraničných vecí Andrejom Rudenkom. Pri tejto príležitosti čínsky rezort diplomacie zverejnil aj ich spoločnú fotografiu. Čchin Kanga odvtedy nikto nevidel.

Bez uvedenia dôvodu bolo tiež zrušené stretnutie Čchin Kanga so šéfom zahraničnej politiky Európskej únie Josepom Borrellom, ktoré sa malo uskutočniť 10. júla. Šéf čínskej diplomacie sa nezúčastnil ani na minulotýždňovom stretnutí ministrov zahraničných vecí Združenia krajín juhovýchodnej Ázie (ASEAN). Na summit do Jakarty namiesto neho cestoval Wang I, ktorý stojí v čínskej diplomatickej hierarchii nad Čchin Kangom.

Minister zahraničných vecí Čchin Kang
zdroj: TASR/Thomas Peter/Pool Photo via AP, File

Podľa čínskeho ministerstva zahraničných vecí sa Čchin Kang na summite krajín ASEAN-u nezúčastnil zo zdravotných dôvodov.

Agentúra DPA pripomína, že predtým, než sa stal ministrom zahraničných vecí, pôsobil 57-ročný Čchin Kang ako veľvyslanec v Spojených štátoch. V minulosti bol i námestníkom predchádzajúceho ministra zahraničných vecí a protokolárnym šéfom súčasného čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga.

Poprava bývalej učiteľky

Okrem iného v strednej Číne popravili bývalú učiteľku materskej školy, ktorá pred štyrmi rokmi zámerne primiešala do stravy dusitan sodný, pričom jedno dieťa na následky otravy zomrelo a ďalších 24 škôlkarov ochorelo. TASR správu prevzala v piatok z agentúry Reuters, ktorá sa odvolala na čínske štátne médiá.

Tridsaťdeväťročná Wang Jün sa proti rozsudku, ktorý pôvodne vyniesol v septembri 2020 súd v meste Ťiao-cuo v provincii Che-nan, odvolala, avšak neúspešne. Vo štvrtok ten istý súd overil Wangovej totožnosť a vyniesol nad bývalou učiteľkou rozsudok smrti, uvádza sa vo vyhlásení súdu.

Wangová kúpila dusitan sodný v marci 2019 po tom, ako bola zapletená do sporu s kolegom. Na druhý deň ráno v škôlke primiešala otravu deťom do kaše, uviedol súd.

V januári 2020 jedno z detí zomrelo na zlyhanie viacerých orgánov v dôsledku otravy. Dve desiatky ďalších detí utrpeli ľahké zranenia, informovali štátne médiá.

Podľa odhadov medzinárodnej ľudskoprávnej organizácie Amnesty International popravia v Čína každoročne tisíce ľudí, oveľa viac ako v ktorejkoľvek inej krajine. Čína údaje o popravách nezverejňuje.

Zdroj: TASR

Najnovšie videá

Teraz najčítanejšie

Aktuálne čítajú

Trendové videá