Čína využíva chyby USA a snaží sa svet pretvoriť. Práve toto môže byť ten nový svetový poriadok
- Čína získala pozornosť po tom, čo Trump urobil chyby vo vzťahu k svojim spojencom
- Stáva sa tak zaujímavou alternatívou nepredvídateľného prezidenta
- Čína získala pozornosť po tom, čo Trump urobil chyby vo vzťahu k svojim spojencom
- Stáva sa tak zaujímavou alternatívou nepredvídateľného prezidenta
Čína sa snaží využiť aktuálne zmeny na medzinárodnom poli. Zahraničná politika prezidenta Donalda Trumpa opäť zásadne mení globálne mocenské pomery. Jeho nepredvídateľné kroky, otvorené spory s tradičnými spojencami a rétorika spochybňujúca dlhoročné piliere transatlantických vzťahov vytvárajú priestor, ktorý sa Čína snaží rýchlo a systematicky zaplniť.
Séria návštev západných lídrov v Pekingu v posledných mesiacoch je pre čínske vedenie nielen diplomatickým úspechom, ale aj dôkazom, že svet sa – podľa jeho interpretácie – posúva smerom k novému svetovému poriadku, upozorňuje CNN.
Čína posilnila na úkor USA
Britský premiér Keir Starmer, kanadský premiér Mark Carney, fínsky premiér Petteri Orpo či francúzsky prezident Emmanuel Macron. To sú mená politikov, ktorí v krátkom čase navštívili Čínu alebo sa na cestu do Pekingu chystajú. Ide pritom o lídrov krajín, ktoré patria medzi najbližších spojencov Spojených štátov a dlhodobo sa opierajú o americké bezpečnostné garancie. Pre Peking je takýto sprievod jasným signálom vzostupu moci. Zároveň to dokazuje, že niekdajšia snaha Západu o ekonomické odpútavanie sa od Číny slabne, pripomína zdroj.
Trump has threatened the UK, Canada, and European allies retaliation and tariffs if they move closer to China 🇨🇳
But look at what’s happening in the USA
Trump himself is praising China and will be personally following in the footsteps of Canada, Ireland, France, Korea, and… pic.twitter.com/4NT3FzIG6E
— Cyrus Janssen (@thecyrusjanssen) February 4, 2026
Z pohľadu čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga ide o ideálny moment. Trumpova administratíva totiž nielenže zavádza clá a hrozí obchodnými vojnami, ale zároveň otvorene spochybňuje hodnotu spojeneckých záväzkov. Hrozby prevzatia kontroly nad Grónskom, eskalujúci spor s Kanadou či nejasné signály o budúcnosti NATO vyvolávajú v Európe aj v ďalších častiach sveta pocit neistoty. Čína sa v tomto kontexte snaží vystupovať ako predvídateľnejší a pragmatickejší partner.
Nie náhodou viacerí európski lídri počas návštev v Pekingu hovorili o Číne ako o dôležitom pilieri globálnej stability. Takáto rétorika by podľa Irish Times bola ešte pred niekoľkými rokmi takmer nemysliteľná. Skupina G7 vtedy hovorila o Číne ako o systémovom rivalovi, ktorý ohrozuje pravidlami založený medzinárodný poriadok. Dnes sa tón mení – nie preto, že by sa zmiernili obavy z čínskej politiky, ale preto, že alternatívy sú obmedzené.
Rozloženie síl sa mení
Pojem nový svetový poriadok s väčším vplyvom Číny označuje postupný posun od medzinárodného systému dominovaného Spojenými štátmi k multipolárnemu usporiadaniu. V tom bude mať Čína silnejšie slovo v globálnych inštitúciách, obchode a diplomacii. Tento proces sa zrýchľuje najmä v dôsledku toho, že USA sa za vlády Donalda Trumpa sťahujú z desiatok multilaterálnych organizácií a oslabujú svoju úlohu v oblastiach ako klíma, migrácia či pracovné práva.
Čína naopak zostáva aktívna v OSN a ďalších medzinárodných fórach a snaží sa vystupovať ako stabilizujúca a zodpovedná veľmoc, najmä voči krajinám globálneho Juhu. Prostredníctvom investícií, obchodu a diplomatickej angažovanosti si buduje sieť partnerov, ktorí jej poskytujú politickú podporu.
Cieľom Pekingu však nie je úplne nahradiť USA ako globálneho lídra, ale znížiť americký vplyv tam, kde to považuje za strategicky dôležité. Zároveň si chce zabezpečiť vlastnú ekonomickú a politickú stabilitu, píše Deutsche Welle.
Chinese Foreign Minister Wang Yi said that as the world faces a real risk of regressing to the law of the jungle, China and Russia, as major countries and permanent members of the UN Security Council, have the responsibility and obligation to practice true multilateralism,… pic.twitter.com/oxGUeFoYBT
— Global Times (@globaltimesnews) February 1, 2026
Európska únia v novej situácii
Európska únia čelí tlaku z viacerých strán. Na jednej strane Spojené štáty, ktoré pod Trumpovým vedením používajú ekonomický a politický nátlak aj voči vlastným partnerom. Na druhej strane Čína, ktorá je pre EÚ kľúčovým obchodným partnerom, no zároveň predstavuje strategické riziko. Hľadanie rovnováhy medzi týmito pólmi vedie k pragmatizmu, ktorý Peking interpretuje ako víťazstvo svojej vízie sveta.
Konkrétne kroky tento trend potvrdzujú. Kanada počas návštevy premiéra Carneyho uvoľnila prísne opatrenia voči čínskym elektromobilom výmenou za lepší prístup kanadských poľnohospodárskych produktov na čínsky trh. Európska únia zas dosiahla dohodu, ktorá nahrádza clá na čínske elektromobily záväzkom predávať ich za minimálne ceny. Ide o kompromisy, ktoré by boli v období tesnej koordinácie s Washingtonom ťažko predstaviteľné.
Just a few hours ago, a flight carrying Keir Starmer touched down in Beijing. After Macron, Martin, Orpo—Europe seems to be warming up to China again. But is this optimism real, or overestimated?
It’s been 8 years since a British prime minister set foot on China’s land. Cameron… pic.twitter.com/svPl7uZ5Lx
— Sinical (@Sinical_C) January 28, 2026
To však neznamená, že by sa Európa alebo Kanada vzdávali svojich výhrad voči Číne. Obavy z porušovania ľudských práv, podpory Ruska vo vojne proti Ukrajine, technologickej špionáže či masívnych dotácií pre čínsky priemysel pretrvávajú. Európska únia zároveň pokračuje v sprísňovaní pravidiel pre zahraničné investície a snaží sa znižovať závislosť od čínskych dodávok v citlivých sektoroch, ako sú telekomunikácie alebo kritické suroviny.
Čína je východiskom z núdze
Aj preto viacerí analytici upozorňujú, že nejde o obrat Západu smerom k Číne, ale o taktické prispôsobenie sa novej realite. Spojené štáty už nie sú vnímané ako automaticky spoľahlivý líder slobodného sveta. A na tomto základe si ich spojenci hľadajú manévrovací priestor. Pre Čínu je už samotné oslabenie jednotného postoja Západu strategickým ziskom.
Natural geographic barriers around China.
China’s geostrategic goal is to ensure our land border is secured, by either controlling those land geographic chokepoints OR make sure countries with those chokepoints are our ally countries.
For the sea, we MUST at the very least… pic.twitter.com/cfHQZxYcX6
— Zhao DaShuai 东北进修🇨🇳 (@zhao_dashuai) January 9, 2026
Paradoxne, aj Washington si túto dynamiku uvedomuje. Zatiaľ čo Trump hovorí o vynikajúcich vzťahoch so Si Ťin-pchingom, jeho administratíva súčasne organizuje stretnutia so spojencami s cieľom znížiť závislosť od Číny v oblasti kritických minerálov a dodávateľských reťazcov. To naznačuje, že pod povrchom diplomatických gest pokračuje tvrdá geopolitická súťaž, pripomína írsky denník.
Pre Peking je však dôležité niečo iné. Čínske médiá a akademici hovoria o konci kolektívnej konfrontácie a o neudržateľnosti konceptu nového studeného konfliktu. Čína sa prezentuje ako krajina, ktorá nevnucuje ideológiu, ale ponúka ekonomickú spoluprácu a stabilitu. V čase, keď aj európski lídri hovoria o nástupe nového svetového poriadku, sa snaží presvedčiť svet, že práve jej vízia tohto poriadku je nevyhnutná a neodvratná.
Otázkou zostáva, ako dlho bude tento trend trvať. Ak by sa USA v budúcnosti vrátili k predvídateľnejšej politike voči spojencom, priestor pre Čínu by sa mohol zúžiť. Zatiaľ však platí, že Trumpova zahraničná politika neoslabuje len postavenie Ameriky, ale zároveň – vedome či nevedome – pomáha Pekingu presadzovať jeho ambície. Guardian vysvetľuje, že tie spočívajú v snahe byť jedným z hlavných architektov meniacich sa globálnych pravidiel.
Čítaj viac z kategórie: Zahraničie
Zdroje: CNN, Deutsche Welle, Irish Times, The Guardian