Čínska zbraň proti Trumpovi. Prečo sú vzácne zeminy kľúčovým bodom obchodnej vojny

Sporným bodom súčasnej obchodnej vojny medzi USA s Čínou sú strategické suroviny, čo z nej v nemalej miere robí aj vojnu technologickú. 

V praxi to vyzerá tak, že Washington strieľa clami a Peking opätuje streľbu v podobe obmedzení vývozu strategických surovín. Európsky priemysel sa v tejto situácii ocitá v pozícii rukojemníka.

Čínska dominancia a Trumpova snaha

Čína dlhodobo dominuje v ťažbe a spracovaní vzácnych zemín a ďalších kritických surovín, čo jej poskytuje významnú výhodu v globálnom dodávateľskom reťazci, ale aj v obchodných sporoch s inými krajinami. Kontrolu nad strategickými surovinami si budovala roky ako súčasť svojej širšej priemyselnej politiky.

Svet bol svedkom podobnej prestrelky medzi dvoma veľmocami už počas prvej Trumpovej administratívy. USA zaviedli prvé clá na čínsky tovar s cieľom znížiť obchodný deficit a obmedziť čínsku technologickú expanziu. Čína nielenže odpovedala clami na americké produkty, ale rovnako ako teraz začala využívať nerasty ako strategický nástroj. Hrozila obmedzením ich vývozu do USA, keďže kontroluje približne 90 % celosvetovej produkcie.

Už prvé vyhlásenia počas Trumpovho druhého úradovania naznačili, že má veľký záujem o Grónsko, keď zisťoval, za koľko si je možné kúpiť ostrov patriaci Dánsku.

Podľa CNN minulý mesiac Donald Trump povedal, že Spojené štáty „veľmi zúfalo potrebujú Grónsko“, a obnovil svoju hrozbu ovládnutia tohto územia patriaceho Dánsku. Grónsko je ostrov bohatý na zdroje s rozsiahlymi zásobami kritických surovín, do ktorých patria aj prvky vzácnych zemí. Trump okrem toho podpísal tiež „dohodu o nerastoch“ s Ukrajinou.

Peking a Washington bojujú o kontrolu nad globálnymi zdrojmi. USA chcú s Kongom dohodu podobnú tej s Ukrajinou

Čo potrebuješ vedieť o vzácnych zeminách

Slovenské médiá prekladajú termín „rare minerals“ najčastejšie ako „vzácne zeminy“ alebo „vzácne minerály“, v závislosti od kontextu. Termín „vzácne zeminy“ sa používa najmä pre skupinu 17 chemických prvkov (napr. neodým, dysprózium, lítium), ktoré sú kľúčové pre výrobu technológií, batérií a vojenských systémov. V širšom zmysle, ak ide o strategické suroviny (vrátane kobaltu, grafitu a pod.), médiá môžu používať aj výraz „kritické minerály“ alebo „strategické suroviny“.

Názov „vzácne zeminy“ je trochu nesprávny, pretože tieto materiály sa nachádzajú v celej zemskej kôre. Sú hojnejšie ako zlato, ale ich ťažba a spracovanie sú náročné a nákladné, a tiež škodlivé pre životné prostredie.

Na čo sa používajú?

Vzácne zeminy sú prítomné v technológiách, na ktoré sa denne spoliehame. Od smartfónov cez veterné turbíny až po LED svetlá a televízory. Sú tiež kľúčové pre batérie v elektrických vozidlách, ako aj pre MRI skenery a liečbu rakoviny.

Vzácne zeminy sú tiež nevyhnutné pre americkú armádu. Podľa výskumnej správy CSIS z roku 2025 sa používajú v stíhačkách F-35, ponorkách, laseroch, satelitoch, raketách Tomahawk a ďalších.

Spojené štáty už viac ako desať rokov nedokážu vyvinúť alternatívu k čínskym dodávkam špecifického druhu vzácnych zemín, ktoré sú kľúčové pre výrobu magnetov pre rakety, stíhačky, inteligentné bomby a mnoho ďalšieho vojenského vybavenia.

zdroj: Pixabay/ Military_Material

Odkiaľ pochádzajú vzácne zeminy?

Medzinárodná energetická agentúra podľa CNN uviedla, že 61 % vyťažených vzácnych zemín pochádza z Číny a krajina kontroluje až 92 % svetovej produkcie vo fáze spracovania.

Existujú dva typy vzácnych zemín, ktoré sa delia podľa ich atómových hmotností: ťažké a ľahké. Ťažké vzácne zeminy sú vzácnejšie a Spojené štáty nemajú kapacitu na ich spracovanie.

USA síce majú baňu na vzácne zeminy (napr. Mountain Pass v Kalifornii), ale nemajú vyspelé zariadenia na separáciu ťažkých prvkov. Historicky sa v USA ťažba aj spracovanie znížili, kvôli nákladom a environmentálnym reguláciám. Výsledkom bolo, že USA museli posielať vyťažené rudy do Číny, kde prebiehalo separovanie.

„Až do začiatku roka sme všetky ťažké vzácne zeminy, ktoré sme ťažili v Kalifornii, stále posielali do Číny na separáciu,“ povedala pre CNN Gracelin Baskaran, riaditeľka Programu bezpečnosti kritických minerálov v Centre pre strategické a medzinárodné štúdie.

Oznámenie Trumpovej administratívy o závratných clách pre Čínu v apríli 2025 však tento proces narušilo. „Čína preukázala ochotu zneužiť ako zbraň americkú závislosť od Číny v oblasti separácie vzácnych zemín,“ povedala.

Prečo sú dôležité v obchodnej vojne?

Trump na Truth Social vyhlásil, že Čína porušila obchodné prímerie, ktoré bolo zavedené minulý mesiac. Peking si ponechal kontrolu nad vývozom siedmich vzácnych zemín (terbium, yttrium, dysprózium, gadolínium, lutécium, samárium, skandium) a niekoľkých typov magnetov, čo bolo vnímané ako reakcia na Trumpove „recipročné clá“ na čínsky tovar oznámené v apríli. Po dohode o prímerí v Ženeve americkí predstavitelia očakávali, že Čína zmierni obmedzenia vývozu týchto minerálov.

Kontroly vývozu by mohli mať podľa CNN zásadný vplyv, keďže USA sú, pokiaľ ide o vzácne zeminy, do značnej miery závislé od Číny. Podľa správy Americkej geologickej služby pochádzalo v rokoch 2020 – 2023 až 70 % dovozu zlúčenín a kovov vzácnych zemín do USA práve z tejto krajiny.

Minulý týždeň hovorkyňa Bieleho domu Karoline Leavittová uviedla, že „administratíva aktívne monitoruje dodržiavanie Ženevskej obchodnej dohody Čínou“. Dodala, že americkí predstavitelia „naďalej vedú korešpondenciu so svojimi čínskymi kolegami“.

Ženevská obchodná dohoda je dočasné obchodné prímerie medzi Spojenými štátmi a Čínou, na ktorom sa obe krajiny dohodli v Ženeve v máji 2025. Nejde o formálnu dlhodobú zmluvu, ale o krátkodobú dohodu zameranú na zmiernenie napätia v prebiehajúcej obchodnej vojne. Dohoda zahŕňa vzájomné zníženie ciel a uvoľnenie niektorých obchodných obmedzení, vrátane vývozu vzácnych zemín, ktoré sú kľúčové pre technologický a obranný priemysel. 

Najnovšie čínski a americkí predstavitelia začali v pondelok (9. júna 2025) v Londýne dvojdňové obchodné rokovania. Obnovenie toku vzácnych zemín je pre amerických predstaviteľov prioritou. Na druhej strane len málokto očakáva, že Čína úplne zruší svoj nový systém vývozných licencií.

zdroj: TASR/AP

Aká situácia panuje v Európe

Čínske obmedzenia vývozu vzácnych zemín spôsobujú vážne problémy aj európskemu priemyslu. Na ich vývoz je teraz potrebné povolenie. Jeho získanie je zdĺhavé, administratívne náročné a pre firmy aj rizikové – musia totiž odovzdať citlivé údaje, čo vzbudzuje obavy o duševné vlastníctvo.

Podľa veľvyslanca EÚ v Číne Jorgeho Toleda Čína porušuje sľuby dané v ženevskej dohode o zrušení exportných obmedzení. To ešte viac zhoršuje obchodné vzťahy pred nadchádzajúcim summitom EÚ-Čína, ktorý sa má konať 24. júla v Pekingu. Píše portál SCMP.

Obavy narastajú – nemecký automobilový priemysel varuje pred výpadkami v dodávkach a oneskoreniami výroby. Európska únia už viackrát zaslala sťažnosti čínskemu ministerstvu obchodu. Téma sa podľa SCMP riešila aj počas rokovaní medzi eurokomisárom Marošom Šefčovičom a čínskym ministrom obchodu Wang Wen-taom.

Niektoré európske firmy preto museli pozastaviť výrobu, čo potvrdil pre SCMP Adam Dunnett z Európskej obchodnej komory v Číne.

„Je potrebné preskúmať tisíce žiadostí, ale zdroje ministerstva sú obmedzené. V poslednom týždni sme zaznamenali len málo schválení, ale niektoré spoločnosti podali desiatky žiadostí… niektoré museli zastaviť výrobu,“ uzatvára.

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie