„Čo to má znamenať?“ Izrael útokmi na iránske sklady zaskočil USA, Spojené štáty neskrývajú hnev

Vojna medzi USA, Izraelom a Iránom priniesla po ôsmich dňoch prvý výraznejší rozpor medzi Washingtonom a Tel Avivom. Ako uviedol server Axios, izraelské údery na 30 iránskych palivových skladov z minulého víkendu išli podľa amerických predstaviteľov výrazne ďalej, než Spojené štáty očakávali, keď ich Izrael o operácii vopred informoval.

Americká strana podľa Axiosu nezostala zaskočená tým, že k útoku dôjde, ale najmä jeho šírkou. Jeden z vysokopostavených amerických predstaviteľov pre server povedal: „Nemyslíme si, že to bol dobrý nápad.“ Ešte ostrejšie mal znieť odkaz z Washingtonu smerom k Izraelu. Izraelský predstaviteľ podľa Axiosu opísal reakciu USA jediným stručným výrazom „Čo to má znamenať“, ktorý v pôvodnej komunikácii zaznel oveľa tvrdšie ako „WTF“.

Obavy z opačného efektu

Podľa Axiosu sa Washington obáva, že útoky na infraštruktúru, ktorú využíva aj bežné iránske obyvateľstvo, môžu mať opačný účinok, než Izrael očakáva. Namiesto oslabenia režimu môžu posilniť jeho domácu podporu, pretože iránska spoločnosť sa môže v čase vonkajšieho útoku zomknúť okolo štátu.

Izraelská armáda tvrdila, že zasiahnuté sklady slúžia režimu na zásobovanie rôznych odberateľov vrátane armádnych zložiek. Izraelský vojenský predstaviteľ zároveň podľa Axiosu vysvetlil, že cieľom útokov bolo aj vyslať Iránu odkaz, aby prestal útočiť na izraelskú civilnú infraštruktúru.

Výsledok však bol aj vizuálne mimoriadne silný. Nad Teheránom po úderoch vypukli rozsiahle požiare, plamene bolo vidno na veľkú vzdialenosť a hlavné mesto zahalil hustý dym. Práve takéto zábery podľa amerických predstaviteľov môžu na trhoch vyvolať ďalšiu nervozitu, aj keď zasiahnuté objekty neboli priamo zariadeniami na ťažbu ropy.

Trhy reagujú rastom cien

Obavy sa veľmi rýchlo premietli aj do cien energií. Denník The New York Times napísal, že cena ropy Brent v pondelok vyskočila nad 110 dolárov za barel, pričom sa po prvý raz za takmer štyri roky dostala nad hranicu 100 dolárov. Ropa je tak približne o polovicu drahšia než pred začiatkom amerických a izraelských útokov na Irán z 28. februára.

Denník upozornil, že trhy čoraz viac znepokojuje situácia v Hormuzskom prielive, cez ktorý za bežných okolností prechádza pätina svetovej ropy a významná časť zemného plynu. Keďže doprava v oblasti je už viac než týždeň výrazne obmedzená, rastú obavy z dlhšieho výpadku dodávok.

Dôsledky sa už prejavujú aj mimo Blízkeho východu. New York Times uviedol, že v Ázii prudko oslabili akcie, najmä v krajinách silno závislých od dovozu ropy z regiónu. Vyššie ceny palív navyše zasahujú aj amerických spotrebiteľov. Cena bežného benzínu v USA podľa údajov citovaných denníkom stúpla od začiatku vojny približne o 16 percent.

Irán hrozí odvetou a USA chcú ďalšie rokovania

Riziko ďalšej eskalácie zvyšujú aj vyjadrenia z Teheránu. Hovorca iránskeho veliteľstva Khatam al Anbija podľa Axiosu varoval, že ak budú útoky na iránsku ropnú infraštruktúru pokračovať, Irán môže odpovedať podobnými údermi v celom regióne. Dodal, že ak by Teherán pristúpil k takémuto kroku, cena ropy by mohla vystúpiť až na 200 dolárov za barel. Predseda iránskeho parlamentu Mohammad Bágher Ghalíbáf zasa varoval pred odvetou „bez odkladu“.

Aj vo Washingtone je zrejmé, že vývoj začína narážať na politické limity. Jeden z poradcov Donalda Trumpa povedal pre Axios „Prezidentovi sa ten útok nepáči. Chce zachrániť ropu. Nechce ju spáliť. A ľuďom to pripomína vyššie ceny benzínu.“

Podľa Axiosu sa preto očakáva, že spor o ďalší postup vo vojne sa bude riešiť na vysokej politickej úrovni medzi oboma krajinami. V hre už nie je iba vojenská odpoveď na iránske útoky, ale aj otázka, či sa konflikt nezačne ešte citeľnejšie premietať do svetovej ekonomiky a každodenného života miliónov ľudí.

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie