Covid-19 mení svoju tvár: Epidemiológ varuje pred prekvapivými príznakmi, mýlime si ho s virózou

S príchodom chladného počasia sa opäť vracajú sezónne ochorenia – a medzi nimi aj Covid-19. Epidemiológ Roman Prymula však upozorňuje, že aktuálny variant vírusu sa správa inak ako tie predchádzajúce. Kým kedysi šlo predovšetkým o respiračné ochorenie, tentoraz sa čoraz častejšie prejavuje problémami tráviaceho traktu.

Podľa Prymulu sa priebeh u mnohých pacientov posúva od typických príznakov, akými sú nádcha, bolesť hlavy, svalov a kĺbov či strata čuchu a chuti, k celkom inému typu ťažkostí. „V podstate prebieha neraz ako atypické ochorenie, nie respiračné, ale črevné,“ vysvetľuje. „Ľudia majú skôr hnačkové ochorenia,“ dodáva.

Informujú o tom weby TV Nova aj Medicana International.

Keď Covid-19 zasiahne tráviaci systém

Lekári si v posledných týždňoch všímajú, že čoraz viac pacientov prichádza s ťažkosťami, ktoré by ešte pred pár rokmi s Covidom-19 nikto nespájal. Nevoľnosť, bolesti brucha, hnačka či celková slabosť – symptómy, ktoré pripomínajú skôr vírusovú gastroenteritídu ako infekciu dýchacích ciest.

Hoci nové varianty SARS-CoV-2 zvyčajne spôsobujú miernejší priebeh, neznamená to, že sú menej nepríjemné. Tráviace formy ochorenia môžu viesť k dehydratácii a únavovému syndrómu, najmä u starších ľudí a detí. Podľa Prymulu ide o dôvod, prečo by sa aj pri zdanlivo „obyčajnej“ hnačke nemala podceňovať možnosť, že ide o Covid-19.

Staré príznaky nezmizli, len sa pridali nové

Hoci sa črevné ťažkosti stali pre niektorých pacientov dominantným znakom, tradičné symptómy sa stále objavujú. „Často vídame pomerne úporné bolesti hlavy, ktoré trvajú tri až štyri dni. To sú stále typické príznaky covidového ochorenia,“ pripomína Prymula.

Tento zmiešaný obraz ochorenia – kombinácia klasických respiračných príznakov s tráviacimi ťažkosťami – podľa odborníkov sťažuje diagnostiku. Mnohí pacienti totiž vôbec nemajú kašeľ ani teplotu, preto sa na testovanie nedostanú a vírus tak v populácii ďalej cirkuluje.

Epidemiológovia vyzývajú, aby ľudia nepodceňovali ani netypické príznaky a v prípade pretrvávajúcich ťažkostí – či už ide o hnačku, bolesti hlavy, alebo dýchacie problémy – radšej siahli po teste.

Covid mení svoju tvár

Mutácie vírusu SARS-CoV-2 spôsobujú, že sa jeho prejavy môžu meniť. Zatiaľ čo prvé varianty zasahovali predovšetkým pľúca a horné dýchacie cesty, súčasné verzie sa zameriavajú viac na sliznice tráviaceho traktu. Odborníci to pripisujú adaptácii vírusu na ľudskú imunitu – zjednodušene povedané, snaží sa prežiť tým, že „útočí“ inde.

To však znamená, že Covid-19 sa stáva ťažšie rozpoznateľným. „Je dôležité vnímať ochorenie komplexne. Covid dnes nemusí vyzerať ako Covid, na aký sme boli zvyknutí,“ uzatvára Prymula.

Aj keď väčšina prípadov má mierny priebeh a nevyžaduje hospitalizáciu, lekári upozorňujú, že u rizikových skupín – seniorov, chronicky chorých či ľudí s oslabenou imunitou – môže aj črevná forma predstavovať komplikácie.

Odborníci preto odporúčajú dodržiavať základné preventívne opatrenia: časté umývanie rúk, dostatočnú hydratáciu a izoláciu pri akýchkoľvek symptómoch. A predovšetkým – nepodceňovať ani nezvyklé signály tela.

Zdravotníci pripomínajú, že aj keď sú súčasné varianty miernejšie, môžu spôsobiť dlhodobú únavu či tráviace ťažkosti, ktoré sa vlečú celé týždne. Preto má zmysel sledovať aj jemné zmeny v tele – a pri neistote sa radšej otestovať, ako vírus ďalej šíriť.

Množstvo ľudí zomrelo doma, bez toho, aby vôbec vyhľadali lekársku pomoc

Ako sme informovali, pandémia Covid-19 výrazne zasiahla globálne zdravotníctvo, pričom najväčšia pozornosť sa sústreďovala na infekcie, úmrtia spôsobené pľúcnymi komplikáciami a preťažené nemocnice. Popri tomto boji však nenápadne narastal iný, no rovnako vážny problém – kardiovaskulárne ochorenia, ktoré dlhodobo patria medzi hlavné príčiny úmrtí.

Podľa nových štúdií došlo síce k poklesu počtu hospitalizácií v dôsledku infarktu, no zároveň výrazne vzrástol počet úmrtí na tieto ochorenia v domácom prostredí, uvádza odborný časopis Jama Network.

Spočiatku sa mohlo zdať, že počet úmrtí na infarkt po vypuknutí pandémie covid-19 klesol. Naznačovali to viaceré zdravotnícke štatistiky, podľa ktorých sa hospitalizácie s akútnym infarktom myokardu znížili o 20 až 34 percent v mnohých krajinách. Podrobnejšia analýza výskumného tímu z Mass General Brigham však tento obraz spochybnila. Vedci upozorňujú, že ide o skreslenú realitu – v skutočnosti totiž množstvo ľudí zomrelo doma, bez toho, aby vôbec vyhľadali lekársku pomoc.

„Dnes zomiera doma podstatne viac ľudí na srdcové choroby, čo vyvoláva obavy, že pacienti s kardiovaskulárnymi ochoreniami od pandémie nedostávajú potrebnú starostlivosť,“ tvrdí Jason H. Wasfy z Massachusettskej všeobecnej nemocnice.

Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti