Devínska Kobyla: Príroda verzus človek

Cudo-Judo
Cudo-Judo

Devínska Kobyla je vzácnym prírodným klenotom. Má mimoriadnu geografickú polohu, z ktorej vyplývajú aj jej mimoriadne botanické, zoologické, geologické i paleontologické hodnoty. Vďaka svojej strategickej polohe a dobrým klimatickým podmienkam však patrí zároveň aj k najdlhšie osídleným lokalitám na Slovensku. Súbeh potrieb prírodných spoločenstiev a potrieb ľudského spoločenstva na jej území nebol vždy harmonický. Tým najčerstvejším mementom je opustená raketová základňa z čias studenej vojny, ktorá svojimi hnijúcimi pozostatkami a v zeleni roztrúsenými betónovými kostrami reflektuje, aké vie byť ľudské spoločenstvo v záujme vlastných politicko-ekonomických hier neohľaduplné k prírodnému prostrediu. 

zdroj: ITB/CC

Prírodné danosti

Devínska Kobyla tvorí rozhranie medzi biotopmi dvoch odlišných oblastí – panónskej a západokarpatskej, vďaka čomu je pre ňu typická mimoriadna druhová rozmanitosť vo faune i flóre. Nájdeme tu veľké množtvo najmä teplomilných a vápnomilných druhov rastlín, pozoruhodný je tiež výskyt mnohých druhov orchideí. Veľká časť z tu rastúcich druhov patrí k ohrozeným, vzácnym, či zákonom chráneným. Veľa z nich nenájdeme na Slovensku nikde inde iba tu.

To isté platí aj pre flóru – Devínska Kobyla patrí zo zoologického hľadiska k miestam z najvyššou biodiverzitou na Slovensku. Domov tu má niekoľko tisíc druhov teplomilného a suchomilného hmyzu a ulitníkov, ktoré dobre znášajú aj dlhotrvajúce suchá. Mnohé z nich sú zriedkavé a chránené, ako napríklad Pamodlivka dlhokrká, roháč obyčajný či nápadný fúzač veľký. Pozoruhodným druhom je aj modlivka zelená, ktorá napáda aj hmyz taký veľký, ako je sama. Jej vďačí dokonca za pomenovanie aj nová rozhľadňa na Devínskej kobyle, ktorá je ľudovo prezývaná “modlivka”. Aj z ornitologického hľadiska je územie pozoruhodné – v piesočných stenách Sandbergu majú svoje hniezda Včeláriky zlaté, ktoré svojím pestrofarebným perím pripomínajú exotické papagáje.

Geologická hodnota

Masív Devínskej Kobyly nazývajú geológovia aj „klenotnicou rozmanitosti geologických javov”. Približne pred 300 miliónmi rokov bolo toto územie súčasťou prakontinentu Pangea. V priebehu vekov bolo opakovane zaplavené morom vďaka čomu sa z odumretých schránok morských ulitníkov postupne vytvárali vrstvy vápenca a dolomitu. Tie dnes môžme pozorovať na Devínskej hradnej skale, vo Weitovom lome, či na Sandbergu. Vápencové pobrežie teplého mora, ktoré sa na tomto území nachádzalo pred 14 – 16 miliónmi rokov bolo obzvlášť bohaté na rozmanité druhy morských aj suchozemských organizmov. Ich skamenelé pozostatky sa spolupodielali na modelovaní dnes významnej paleontologickej lokality Sandberg. Našlo sa tu až 350 rôznych druhov fosílnych nálezov. Medzi najvýznamnejšie nálezy patria najmä žraločie zuby, ulitníky, ježovky, lastúrniky, kosti tuleňov a zvyšky kostí treťohorných veľrýb. Okrem vrásnenia a činnosti mora sa nemalou mierou na formovaní Devínskej Kobyly podielali rieky Morava a Dunaj. Ich korytá sa postupne premiestňovali a približne pred 600 tis. rokmi vznikol ich sútok v oblasti dnešnej Devínskej Novej Vsi. Geologickými zmenami sa neskôr presunul do dnešnej pozície pod Devínsku hradnú skalu.

zdroj: ITB/CC

Stopy ľudských spoločenstiev

Už v období 5000 rokov pred n.l. si tu neolitickí roľníci stavali svoje prvé sídla. Cez toto strategické územie viedla v dobe bronzovej obchodná Jantárová cesta, neskôr sa tu usadili Kelti, ktorí začali klčovať lesy, a po nich ovládli územie Rimania a založili na juhozápadných svahoch Devínskej Kobyly vinice. V období Veľkomoravskej ríše, bol Sandberg spoločne s Devínom súčasťou pevnosti kniežaťa Rastislava a tvorili slovanské opevnenia Nad lomom. Toto územie bolo taktiež svedkom mnohých významných historických udalostí, ako napr. vznik Uhorska, turecké vpády, nemecká a chorvátska kolonizácia a tiež napoleonske vojny. Ani novodobá história nenechala Devínsku Kobylu nedotknutú. Na začiatku prvej svetovej vojny tu vybudovali systém bojových opevnení, tzv. kaverien, hlboko pod zem alebo do skaly hĺbených tunelov, ktoré mali slúžiť na ochranu pred delostreleckými útokmi. Počas druhej svetovej vojny zas prebiehala územím Devínskej Kobyle hranica medzi nemeckou Treťou ríšou a vtedajším Slovenským štátom, čoho svedkom sú aj zachované hraničné kamene. Svoju poslednú jazvu si nesie z obdobia konca socialistického režimu, kedy tu Československé vojsko vybudovalo protiraketovú základňu.

zdroj: ITB/CC

Okrem geopolitických úmyslov si ľudstvo na Devínska Kobyla realizovalo aj svoje hospodárske potreby. Počas mnohých storočí bolo jej územie využívané na ťažbu piesku a vápenca. Vrcholom neúcty k jedinečnému prírodnému geologickému a historickému dedičstvu bolo obdobie 60-tych a 70-tych rokov, keď v súvislosti s prudkou výstavbou Bratislavy začali na Sandbergu ťažiť piesok vo veľkom a bezohľadne. Výsledkom barbarského počínania bolo okrem iného aj zničenie zvyškov základov veľkomoravského hradiska. Ťažbu si napokon v roku 1965 znemožnili samotní ťažiari veľkým odstrelom vrstvy piesku, pri ktorom sa zosunula aj prevísajúca lavica pieskovca navrchu lomu s obrovskými balvanmi. Ťažba piesku sa tým definitívne skončila.

zdroj: pixabay

Potreba ochrany

Už v 16. storočí si Carol Clusius, priekopník modernej botaniky a záhradníctva pri skúmaním vzácnych druhov v tunajšej flóre, všímal aj ich úbytok a upozorňoval na potrebu prísnej ochrany tohto cenného územia. No trvalo ešte niekoľko storočí a mnoho necitlivých zásahov, kým k tomu aj došlo. Na poriadnu, v zákone zakotvenú ochranu si Devínska Kobyla počkala až do roku 1964, kedy bola vyhlásená za Národnú prírodnú rezerváciu v 4. stupni ochrany. Územie Devínskej Kobyly je súčasťou chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty, ako jej najjužnejší výbežok. V súčasnosti má okrem štátnej ochrany už aj ochranu európsku – jej územie bolo zaradené do sústavy Natura 2000 ako územia európskeho významu. Cieľom ochrany je najmä jedinečná fauna a flóra obývajúca xerotermné biotopy a významné geologické a paleontologické lokality Devínskej Kobyly. Aktívne sa na manažmente ochrany a udržiavaní pôvodných biotopov okrem štátnej ochrany podielajú aj mimovládne a európske organizácie.

zdroj: ITB/CC

Ako zahladiť stopy

Pozostatky ľudskej činnosti na Devínskej Kobyle predstavujú ekologickú záťaž, s ktorou aj vzhľadom na chránený charakter územia nieje ľahké sa vysporiadať. Mnohé sa už podarilo, mnohé nás však ešte čaká – ako napríklad monštrózne betónové bunkre, ktoré zostali z niekdajšej raketovej základne. Akékoľvek potenciálne zmeny vo využití alebo sanačné práce podliehajú viacerým obmedzeniam. Jedným z dôležitých limitov je zákaz jazdiť a stáť s motorovým vozidlom mimo cesty, či  parkoviska. Vzhľadom na tento fakt je potrebné zvažovať alternatívne formy dopravy – najmä cyklistickú. Stavby v uzemí je z hľadiska ochrany prírody síce možné rekonštruovať, ale nie ich rozširovať či zvyšovať. Zároveň existujuce stavby môžu byť biotopom niektorých druhov živočíchov, ako napríklad netopierov, ktoré v ruinách našli svoj domov. Územie i hmotné pozostatky v ňom majú obrovský potenciál. Naznačila to už veľké obľuba novej rozhľadne, ktorú tu vybudovali architekti z ateliéru Šebo Lichý v spolupráci s mestskou časťou Devínska Nová Ves. Ako ho však zaktivizovať a pritom chrániť? Akými nástrojmi podporiť jeho záchranu a nedávnu vojensko-politickú archeológiu? Zodpovedať na tieto a mnohé ďalšie otázky bude kľúčové k úspešnému a udržateľnému rozvoju územia. Svojou časťou, dúfajme, prispeje aj študentská ideová súťaž pod taktovkou autorov novej rozhľadne, ktorá práve prebieha a vrámci ktorej majú študenti architektúry navrhnúť program využitia areálu – viac informácii nájdete na webovej stránke www.raketovazakladna.sk

Svojou časťou, dúfajme, prispeje aj študentská ideová súťaž pod taktovkou autorov novej rozhľadne a s podporou ITB Development.

Andrea Bystrická 

Najnovšie video

Fontech

ĎALŠIE ČLÁNKY Z FONTECH.SK