Diktátori pôsobia dôveryhodnejšie než monarchovia. Rozhoduje jediný detail, odhalili vedci

Francúzski výskumníci zistili, že ľudia pokladajú diktátorov za dôveryhodnejších ako monarchov. Atraktivita a kompetentnosť vyzerali rovnako. Rozhoduje spôsob, ako sa líder dostal k moci. Výsledky naznačujú, že aj autoritárske režimy vyberajú vodcov podľa vzhľadu. Funguje to podobne ako v demokraciách, len s inými prioritami.

Informuje o tom web PsyPost a štúdia uverejnená na portáli Sage Journals.

Tvár rozhoduje aj v nedemokratických režimoch

Keď si predstavíš typického politického lídra, pravdepodobne sa ti vybavia aj nejaké vizuálne znaky. Mohutná postava, prísny pohľad alebo naopak priateľský úsmev. Nie je to náhoda. Výskumy už dávno ukazujú, že vo voľbách majú úspech kandidáti, ktorí pôsobia kompetentne a atraktívne.

Zaujímavé je, že týmto vlastnostiam chýba akýkoľvek súvis s ich skutočnými schopnosťami či charakterom. Voliči jednoducho preferujú kandidátov, ktorí vyzerajú dobre – nezáleží pritom na tom, či ich preferencie majú nejaký racionálny základ.

Francúzski vedci sa rozhodli preskúmať, či podobné mechanizmy fungujú aj mimo demokratických systémov. Ich štúdia publikovaná v International Political Science Review priniesla prekvapivé výsledky. Ľudia totiž hodnotia nedemokratických lídrov rozdielne podľa toho, ako sa dostali k moci. Hlavný rozdiel badať medzi tými, ktorých niekto vybral (napríklad ich zvolili, vymenovali alebo nasadila cudzia mocnosť), a tými, ktorí zdedili svoju pozíciu – dedičnými monarchami.

Predtým vedci zistili, že nedemokratickí vládcovia pôsobia menej dôveryhodne, sympaticky a atraktívne než zvolení lídri v demokraciách. Prečo to tak je, však zostávalo záhadou. Možno autoritárske „elektoráty“ – malé skupiny politicky informovaných ľudí, ktoré privádzajú nedemokratických lídrov k moci – neprikladajú vzhľadu takú váhu ako voliči v demokraciách. Alebo za rozdielom stoja práve monarchovia, ktorí nič nevyhrali ani nevybojovali, len sa narodili do správnej rodiny.

Výskum analyzoval 274 tvárí

Abel François a jeho kolegovia zozbierali 274 fotografií nedemokratických lídrov, ktorí vládli medzi rokmi 1975 a 2010. Do vzorky zaradili iba mužov, ktorí strávili v úrade aspoň rok a považovali sa za faktických vládcov. Vedci ich rozdelili do piatich kategórií podľa spôsobu, akým sa chopili moci.

Dedičné nástupníctvo zahŕňalo osemnásť lídrov, ktorí prevzali pozíciu po príbuznom podľa zavedených pravidiel. Prevrat alebo povstanie – najväčšia kategória s deväťdesiatimi piatimi vodcami – pokrývala tých, čo sa zmocnili vlády vojenským pučom alebo občianskou vojnou. Voľby znamenali šesťdesiat lídrov zvolených buď v predchádzajúcom demokratickom režime, alebo v autoritárskych voľbách, kde mohli súperiť opozičné strany.

Zahraničná inštalácia sa týkala trinástich vodcov, ktorých dosadila cudzozemská mocnosť. Vymenovanie – najčastejšia cesta – zahŕňalo osemdesiatosem prípadov, keď lídra vybral jeho predchodca alebo malá vládnuca koalícia.

Anonymní hodnotitelia, získaní prostredníctvom Amazon MTurk, následne posudzovali tváre týchto vodcov. Hodnotili ich dôveryhodnosť, kompetenciu, atraktivitu, zrelosť a maskulinitu na škále od −7 do 7. Výskumníci chceli zistiť, či existujú rozdiely medzi jednotlivými typmi nedemokratických lídrov.

Monarchovia budili najmenej dôvery

Výsledky ukázali jasný vzorec. Účastníci hodnotili dedičných panovníkov ako menej dôveryhodných než ostatné typy nedemokratických vodcov. Inými slovami, vybraní diktátori – či už ich zvolili, vymenovali alebo nasadila cudzia moc – pôsobili dôveryhodnejšie ako monarchovia. Atraktivita a vnímaná kompetencia pritom s typom nástupu k moci nesúviseli. Rozdiel sa týkal iba dôveryhodnosti.

„Tieto výsledky naznačujú, že autoritárske elektoráty podobne ako voliči v demokraciách využívajú črty tváre ako vodítka pri výbere lídrov, len si u svojich vládcov cenia iné kvality,“ uzavreli autori štúdie. Mechanizmus, pri ktorom nás vzhľad politikov ovplyvňuje, teda funguje aj v nedemokratických režimoch. Rozdiel spočíva v tom, na čo sa pri výbere vodcu pozerajú.

Štúdia ponúka nový pohľad na psychologické procesy, ktoré ovplyvňujú vznik politických lídrov. Má však jasné obmedzenie. Výskumníci analyzovali iba vodcov, ktorí uspeli a získali moc. Neporovnávali ich s ich politickými súpermi či vyzyvateľmi.

Nevieme preto, či títo lídri vyzerali dôveryhodnejšie než ich konkurenti, ani či práve táto vnímaná vlastnosť im pomohla získať vedúcu pozíciu. Možno by ďalší výskum mohol odpovedať na otázku, či dôveryhodný vzhľad naozaj rozhoduje o úspechu v boji o moc – alebo len náhodou koreluje s inými faktormi, ktoré určujú, kto sa nakoniec stane vodcom.

Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti