Diplomatická bomba z Washingtonu: Trump navrhol vylúčiť európsku krajinu z NATO, neplatí dosť na obranu
- Vzťahy medzi USA a jedným spojencom NATO sú na bode mrazu
- Trump žiada od krajín aliancie nevídané finančné záväzky
- Jeho najnovší krok môže otriasť celou Severoatlantickou alianciou
- Vzťahy medzi USA a jedným spojencom NATO sú na bode mrazu
- Trump žiada od krajín aliancie nevídané finančné záväzky
- Jeho najnovší krok môže otriasť celou Severoatlantickou alianciou
Konflikt medzi americkým prezidentom Donaldom Trumpom a Španielskom sa stupňuje. Nezhody sa začali ešte v júni pred summitom NATO, keď Madrid iba pár dní pred rokovaním v Haagu oznámil, že nezvýši výdavky na obranu na 5 percent HDP, ako chcel Trump. Informuje o tom web Euronews.
Donald Trump však urobil aj pre neho výnimočný krok. Navrhol, aby Španielsko vylúčili zo Severoatlantickej aliancie. Urobil tak vo štvrtok počas stretnutia s fínskym prezidentom Alexandrom Stubbom v Bielom dome.
Budúcnosť Španielska v NATO
Americký prezident sa stretol s fínskou hlavou štátu, predtým, ako sa dohodli na nákupe amerických ľadoborcov pre Helsinki. Stretnutie, ktoré zrejme malo byť iba formalitou, sa však zvrhlo na debatu o obrannej aliancii.
Trump tak oživil už niekoľko mesiacov dlhý spor s Madridom o nezhodách vo výdavkoch na obranu. Šéf Bieleho domu je v konflikte so španielskym premiérom Pedrom Sanchezom už dlhšie, a to od spomínaného summitu NATO v júni.
Sanchez vtedy oznámil, že Španielsko nesplní Trumpove požiadavky na zvýšenie obranných výdavkov na 5 percent HDP z pôvodných dvoch percent. „Ako viete, požiadal som ich, aby platili päť percent, nie dve percentá,“ povedal Trump.
Slovensko mimochodom s návrhom súhlasilo. Ako oznámil prezident Peter Pellegrini, Bratislava sa postaví za navrhované zvýšenie obranných výdavkov v rámci NATO na úroveň 3,5 % plus 1,5 % HDP, čo tvorí spolu päť percent HDP.
Trump chcel 5 percent
„Väčšina ľudí si myslela, že sa to nestane, ale stalo sa to prakticky jednomyseľne. Mali sme jedného, čo zaostal. Bolo to Španielsko. Španielsko,“ pokračoval americký prezident. „Musíte im zavolať a zistiť, prečo zaostávajú, keď sa im darí tak dobre,“ dodal Trump.
Líder USA sa takto ostro vyjadril voči Madridu na inak priateľskom stretnutí v Oválnej pracovni s fínskym prezidentom. Následne navrhol, aby bolo Španielsko vylúčené z NATO.
„Viete, čo je na tom zábavné? Vďaka mnohým veciam, ktoré sme urobili, sa im darí. Nemajú žiadnu výhovorku, prečo by to nemali urobiť, ale to nevadí. Možno by ste ich mali vylúčiť z NATO, úprimne povedané,“ uviedol Trump.
Trump sa so Stubbom napokon aj dohodol na predaji ľadoborcov pre Fínsko. Má ísť o 11 stredne veľkých plavidiel za približne 5 miliárd eur. Prvú loď plánuje Washington dodať do roku 2028.
A Nobelovu cenu získal…
Reč bola aj o Nobelovej cene. Dvojica politikov diskutovala a vtipkovala o ambícii Donalda Trumpa toto ocenenie získať. „No, neviem. Pozrite, uzavrel som sedem dohôd a teraz je to osem. Vyriešil som vojny, jedna trvala 31 rokov, jedna 34 rokov, jedna 35 rokov, jedna 10 rokov,“ pochválil sa Trump.
„Uzavrel som 7 dohôd. Táto by bola číslo 8,“ pokračoval americký prezident. „Ale oni (Nobelov výbor) budú musieť urobiť, čo majú urobiť. Čokoľvek urobia, je v poriadku. Viem to. Neurobil som to kvôli tomu. Urobil som to, lebo som zachránil veľa životov,“ doplnil.
Samozrejme, na šance amerického prezidenta získať Nobelovku sa spýtali aj fínskeho prezidenta. Stubb odpovedal, že verí, že Trump by mohol byť víťazom. „No, myslím si, že to je pravdepodobne rozhodnutie, ktoré závisí od Nobelovho výboru,“ uviedol.
„Môj názor je, že v celkovom kontexte je potrebné vyriešiť dve kľúčové otázky,“ povedal Stubb. „Jednou z nich je Blízky východ, kde vidíme výsledky tohto rozhodnutia,“ pokračoval. „Druhým je situácia medzi Ruskom a Ukrajinou. Akonáhle sa tieto otázky vyriešia, nevidím žiadne prekážky,“ dodal fínsky prezident.
Nobelovu cenu za mier doposiaľ vyhrali štyria americkí prezidenti, a to Theodore Roosevelt, Woodrow Wilson, Jimmy Carter a Barack Obama. Ak Donald Trump cenu získa, stane sa prvým republikánskym prezidentom od čias Roosevelta, ktorý ju získal po viac ako sto rokoch.
Nobelovu cenu za mier medzitým získala venezuelská aktivistka María Corina Machado, informuje web BBC. Medzinárodný Nobelov výbor ocenil jej „neúnavnú prácu na podpore demokratických práv venezuelského ľudu“.
Oznámenie o laureátke zverejnil výbor v Osle v piatok 10. októbra. Machado sa tak stala prvou venezuelskou laureátkou tohto prestížneho ocenenia a zároveň jednou z mála politických osobností z Latinskej Ameriky, ktoré kedy Nobelovu cenu mieru získali. Informovali sme o tom v našom článku.
Čítaj viac z kategórie: Zahraničie
Zdroje: Euronews, BBC