DJ-ka Candice: „Muži ma po hraní stále obchytkávajú. Nie som len bárbinka, čo mačká gombíky“ (ROZHOVOR)

Festival Lovestream bude veľkolepý aj v roku 2025. Okrem svetoznámych mien, akými sú Post Malone, One Republic, James Hype, Clean Bandit či Jonas Blue, organizátori predstavili aj mená zo slovenskej a českej scény. Okrem speváčky Tiny sa o ženské zastúpenie postará aj Lucie, známa ako DJ Candice, ktorá vystúpi v sobotu na vedľajšom Electronic Stage. 

S energickou producentkou som sa spojil prostredníctvom hovoru, v ktorom sme sa rozprávali o problematike predsudkov voči ženským DJ-kám, jej obľúbenej šou v kariére, trendoch v súčasnej hudbe a priblížila nám, čo chystá pre návštevníkov Lovestreamu 2025.

• Aký má názor na se*izmus v DJingu?
• Čo môžeš čakať od jej hudobného setu a prečo by si si ho nemal nechať ujsť?
• Kde sa vidí o pár rokov?
• Čo robí, keď odíde z pódia?

V Česku a aj za jeho hranicami ťa už mnohí dobre poznajú, ale na Lovestreame budú aj ľudia, ktorí o tebe počujú prvýkrát. Ako by si sa im predstavila a prečo by mali prísť na tvoju šou?

Ježiš, ťažká otázka na začiatok. Ja by som určite povedala, že nie som žiaden začiatočník. Hrám od roku 2013 a myslím, že na mňa by určite mali prísť ľudia, čo sa radi zabávajú, čo majú radi energetický set, pretože hrám staré aj nové veci, všetko je v remixoch. Trúfnem si povedať, že každú druhú pesničku stopercentne budú poznať. Mám rada energiu, komunikáciu s publikom a to všetko nebude chýbať 16. 8. na Lovestream festivale.

Môžeš mi dať nejakú ochutnávku? Ktoré remixy sú tvoje najznámejšie, na čo sa môžu ľudia tešiť?

Mne naposledy vyšiel track s Maireem, čo je slovenský DJ, a tá pesnička má fakt úspech, pretože ju hrali aj Dimitri Vegas & Like Mike, aj Fedde Le Grand a mnohí ďalší. Hrám však fakt remixy, od Vengaboys napr. Boom Boom Boom Boom, fakt sú to tracky, ktoré si myslím, že bude poznať každý. Alebo Freed from Desire, samozrejme.

Spomenula si aj Dimitriho Vegasa a Like Mikea, s ním som robil rozhovor minulý rok na Lovestreame, ale našiel si na nás len zhruba minútu a pol.

Ja mám viac času.

To som rád. Pred dvoma rokmi sme mali v Startitupe rozhovor s DJ Queen B, so Slovenkou, ktorá povedala toto: „Keď sa na Slovensku povie slovo DJ, každý predpokladá, že za pultom stojí prioritne muž. Predsudky voči DJ-kám idú so se*izmom ruka v ruke.“ Vidíš tento problém aj ty? Zažila si momenty, keď si musela „dokazovať“ niečo viac ako tvoji mužskí kolegovia?

Stále, stále. Hrám od roku 2013 a u nás v Česku tie ženy jednoducho nie sú tak, trúfnem si povedať, kvalitný materiál, v DJingu, tak to bolo strašne ťažké, pretože som furt musela dokazovať, že nie som len tá bárbinka, tá blondínka, ktorá stojí za tým pultom a mačká gombíky, keď to zľahčím. A doteraz sa mi stáva, pretože som žena, ktorá hrá a je, dajme tomu, se*y oblečená a snažím sa vyzerať dobre, tak tí ľudia to stále berú tak, že sa chcem len ukazovať, že nič neviem. Môžem vydávať na najlepších labeloch, môžem sa snažiť robiť najlepšiu show, ale nie som James Hype a tí ľudia to jednoducho stále tak berú. A myslím si, že, bohužiaľ, v Československu stále funguje závisť. A ak nie si muž, ktorý hrá v XXL čiernom tričku, tak to bude brať len tak, že sa chce žena ukazovať a že som se*symbol. A dodnes sa mi stáva aj po hraní, že sa chcú so mnou fotiť muži a obchytkávajú ma, pretože ma berú ako se*symbol. Ale snažím sa furt dokazovať, že aj keby som hrala nahá, tak nie som se*symbol. Nie som iba tá hračka.

Koniec koncov to má byť hlavne o hudbe. Spomínaš si na moment, keď si stála za pultom a prvýkrát si si povedala, že sem patríš, že toto je ono? Bolo to už v tom roku 2013?

Nie, to určite nie, pretože mi strašne záležalo na tom, aký podám výkon. Chvela som sa, plakala som pred tým a panicky som sa zrútila. Nebola som si absolútne vôbec istá, aby som si povedala, že sem patrím. Ale trúfnem si povedať, že dnes už každý víkend, čo stojím na stagi, mám pocit, že tam patrím.

Kedy naposledy si hrala na Slovensku?

Naposledy si myslím, že minulý mesiac v Námestove.

V Námestove na Orave? 

Presne tam. Ale tam sú dobré žúrky.

Tomu verím, na Orave sa ľudia vedia zabaviť. Hrávaš u nás často? 

Budem na Slovensku opäť v Námestove. Budem, myslím si, že šiesteho, o mesiac, mesiac a pol. Tak nejako to vychádza.

A potom prídeš za nami na Lovestream. Tento festival si ľudia pamätajú ako akciu, kde je super vizuál, svetový zvuk a super publikum. Ktorá tvoja show bola z hľadiska zvuku, vizuálu a publika najlepšia? Na ktorú spomínaš najradšej?

To je ťažko povedať, pretože každé publikum je úplne iné, ale ja, ale to fakt nepreháňam, ja som minulý rok na Lovestreame mala také zimomriavky, že fakt mne sa chcelo plakať. Ja často nehrávam okolo šiestej alebo siedmej večer a hovorila som si, že tam tí ľudia neprídu, a manažéri mi povedali, že všetko bude dobré, že v pohode, že tí ľudia prídu.

No, tak som začala a hrala som v stane a ten stan bol poloprázdny. Ja hovorím, ty vole, to bude trapas. Prídem z Česka a tí ľudia tu nie sú. V polovici setu sa ten stan naplnil. Bol úplne plný. Ja som hrala, hrala, hrala, nechcela som sa na ten crowd (publikum, pozn. red.) ani pozrieť a potom som zdvihla hlavu a… ten, ten úžas a tá vďačnosť, tá, že tí ľudia prišli, teraz na to spomínam a pozerám na svoju ľavú ruku a stále tam tie zimomriavky sú.

Zostala si potom ešte aj na ďalších interpretov? Bola si sa na niekoho pozrieť?

Ja som zostala celý ten večer a bola som sa pozrieť na Macklemora, aj keď strašne pršalo. Strašne. Ja som mala blato na kolenách, na chrbte, všade, ale bola to super show. Super show. Na druhý deň som, bohužiaľ, musela ísť na ďalšiu svoju show.

V sobotu mali práve ešte prísť aj Dimitri Vegas a Like Mike, ak si dobre spomínam.

Áno, presne tak. Preto som tam aj chcela zostať. Hovorím, ja na nich musím zostať. Neprišli.

Hudba sa dnes rýchlo mení, ľudia strácajú pozornosť a piesne sa skracujú a naše vnemy musia byť uspokojované okamžite a často. Ako hľadáš rovnováhu medzi tým, čo dnes letí, a tým, čo ťa vystihuje?

Pre mňa sú asi najvýraznejšie a aj „signature“ tie remixy a mash-upy. Tým, že sme napríklad spomenuli Vengaboys, tak pre mňa je dôležité, aby ten, keď to poviem laicky, ten refrén, aby ten poslucháč poznal. A potom či to, ak už si to ztvrdím do nejakých techno remixov, to už mne príde, že to tým ľuďom už je jedno, že to vydrží. Moje tracky majú napríklad fakt iba minútu a pol a rýchlo mixujem, aby mal človek dopamín stále hore. To si myslím, že je môj kľúč, pretože poznáš tú pesničku, povieš si: „Dobre, počkám si. Super, zaspievam si.“ 

Takže tvoj set je 60 alebo 90 minút čistej energie.

Presne tak. Ja to už potom síce nezvládam, ale po hraní mi dajte tak na polhodinku uterák a ventilátor.

A čo robíš po hraní, keď odídeš z pódia?

Ja mám v sebe toľko energie a zároveň som taká „vyfľusnutá“, že si potrebujem minimálne na desať minút sadnúť, rozdýchať to, utrieť pot z celého tela, dať si nový rúž a potom poviem: „Okej, som ready, môžeme si dať drink.“

Asi sa na to prídem pozrieť, aby som tú energiu videl tento rok.

Super, to je dobrá reklama.

Čo by si robila, keby si nebola DJ?

Ja mám doktorát z filozofie, takže predpokladám, že by som asi učila na univerzite.

Aj vieš, čo by si učila?

Ja mám akreditáciu na dejepis, občiansku výchovu, filozofiu a etiku.

Fíha.

To si nečakal, že?

Nečakal, ale kde sa teda vidíš o 5 rokov? Bude to pred tabuľou niekde za učiteľským stolom?

Určite nie. Ja dúfam, že o 5 rokov mi ešte stále pôjdu kolená a budem stáť niekde na stagi.

Kontrolná otázka. Kde sa vidíš 16. augusta 2025?

16. augusta sa vidím na starom letisku Vajnory na najväčšom slovenskom festivale Lovestream.

Takto som si to predstavoval. Ďakujem ti veľmi pekne.

Ja tiež ďakujem. Maj sa veľmi pekne, Adam.

Čítaj viac z kategórie: Rozhovory