Dlh Slovenska prekročil nebezpečnú hranicu. Už onedlho nás čakajú tieto obmedzenia
- Dlh Slovenska sa zvyšuje
- Čakajú nás ďalšie prísne finančné obmedzenia
- Dlhová brzda znamená zmrazenie platov a povinnosť vyrovnaných rozpočtov
- Dlh Slovenska sa zvyšuje
- Čakajú nás ďalšie prísne finančné obmedzenia
- Dlhová brzda znamená zmrazenie platov a povinnosť vyrovnaných rozpočtov
Dlh Slovenska už presiahol hranicu, ktorú uvádza zákon o tzv. dlhovej brzde. Od 22. novembra 2025 čaká Slovensko historický okamih. Po dvoch rokoch výnimiek sa opäť naplno aktivujú sankcie tzv. dlhovej brzdy, čo znamená zásadné obmedzenia pre fungovanie štátu. V praxi ide o sériu zákonných opatrení, ktoré majú obmedziť neúnosné zadlžovanie verejných financií.
Podľa aktuálnych prognóz môže tento režim trvať celé roky, uvádza Kryptomagazín.
Dlh Slovenska rýchlo rastie
Ako konštatuje Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ), Slovensko sa nachádza v najvyššom sankčnom pásme, čo znamená, že sa budú uplatňovať všetky dostupné zákonné obmedzenia – od zmrazených platov až po povinnosť schvaľovať len vyrovnané alebo prebytkové rozpočty. A to aj napriek tomu, že súčasná vláda prijala niektoré úsporné opatrenia.
Podľa RRZ neexistuje reálny predpoklad, že by sa verejný dlh vrátil pod zákonom stanovené limity v najbližších rokoch. Slovensko tak čelí krízovej situácii, ktorá bude mať dôsledky pre politikov, štátny aparát, ale aj bežných občanov.
Čo znamená dlhová brzda pre fungovanie štátu a občanov
Dlhová brzda je súčasťou ústavného zákona, ktorý mal pôvodne slúžiť ako ochrana pred bezhlavým zadlžovaním. V aktuálnom kontexte sa mení na zákonnú pascu, ktorá zásadným spôsobom zasiahne fungovanie štátu.
Od 22. novembra sa končí ochranné obdobie pre novú vládu – výnimka, ktorá trvala dva roky od vyslovenia dôvery parlamentom. Po jej vypršaní sa aktivujú tieto kľúčové obmedzenia:
- zamrazenie platov členov vlády a vládnych úradníkov,
- zrušenie rezervy predsedu vlády a vládnej rezervy,
- povinnosť predložiť parlamentu vyrovnaný alebo prebytkový rozpočet,
- povinnosť požiadať o dôveru v parlamente po zverejnení údajov o dlhu.
V praxi to znamená zastavenie mnohých plánovaných výdavkov, spomalenie štátnych investícií a výrazné reštrikcie v oblasti sociálnej politiky. Vláda nebude mať voľné ruky ani pri krízovom financovaní či podporných opatreniach v prípade neočakávaných udalostí. Dlh Slovenska tak zasiahne viaceré oblasti.
Finančné obmedzenia až do volieb a možno ešte dlhšie
Podľa RRZ bude obdobie najtvrdších sankcií trvať minimálne do volieb v roku 2027. A možno aj po nich, ak sa nová vláda nevymení alebo nezmení rozpočtové smerovanie. Dlh Slovenska je teda už na takej úrovni, že sa tomu nevieme vyhnúť. Takto by mal vyzerať ďalší proces vyplývajúci zo zákona:
- 2025: Spúšťajú sa sankcie – zmrazenie platov, zrušenie rezerv, vláda musí predložiť plán znižovania dlhu.
- 2026: Celý rok platia rovnaké sankcie, navyše vláda musí prísť s vyrovnaným alebo prebytkovým rozpočtom.
- 2027: Predvolebný rok bude ešte prísnejší – opäť zmrazené výdavky a povinnosť obhájiť fiškálnu disciplínu pred parlamentom.
V prípade, že sa po voľbách objaví nová vláda, má ústavne garantovanú dvojročnú výnimku z týchto sankcií. Ak nie, krajina bude musieť pokračovať v tvrdých reštrikciách bez prestávky.
Dlhová brzda na Slovensku dosiahla nové maximum, vládu čakajú prísne sankcie. Aké dôsledky to prinesie?
Čítajte viac 🔗 https://t.co/KRL6OzHbFj
📸 TASR/Daniel Stehlík pic.twitter.com/RxmB6mkgK4
— ZostanDomaSK (@ZostanDomaSK) November 7, 2025
Slovensko čaká test z finančnej disciplíny. Budú naň občania pripravení?
Aktivácia najtvrdších sankcií dlhovej brzdy nie je len technikália pre analytikov. Predstavuje zásadný vplyv na každodenný život krajiny. V čase, keď sú ceny vysoké, inflácia stále nad dlhodobým cieľom Európskej centrálnej banky (ECB), ktorý je na úrovni 2 % a ekonomický rast stagnuje, bude musieť štát škrtať výdavky, zmrazovať mzdy a odkladať rozvojové projekty. Aj k tomu smerujeme v dôsledku príliš vysokého dlhu Slovenska.
Čo by sa v skutočnosti stalo, ak by došlo k prepúšťaniu úradníkov bez predchádzajúcej optimalizácie pracovných procesov?
Na túto tému sa v rozhovore pre Startitup vyjadril Martin Vlachynský.#uradnici #zamestnanci #statnasprava #iness #slovenskaekonomika pic.twitter.com/pgFF6zHe5T
— INESS Institute (@INESSinstitute) November 7, 2025
RRZ varuje, že ak sa verejné financie nevylepšia, môžu prísť ešte tvrdšie kroky. Dlhová brzda totiž nepozná kompromisy – je navrhnutá tak, aby fungovala automaticky a bez ohľadu na politickú vôľu. To znamená, že ak sa vláde nepodarí znížiť deficit, bude musieť čeliť čoraz prísnejším reštrikciám.
Slovensko tak vstupuje do veľmi špecifického obdobia svojich moderných dejín. Politici budú musieť dokázať, že zvládnu konsolidáciu verejných financií bez toho, aby ohrozili základné fungovanie štátu. A občania sa budú musieť pripraviť na to, že niektoré služby, podpora či investície jednoducho nebudú k dispozícii.
Čítaj viac z kategórie: Ekonomika
Zdroj: Kryptomagazín