Dôchodky v roku 2025: Zisti, kto má nárok na 13. dôchodok, v akej výške a kedy ho dostane (PREHĽAD ZMIEN)

V roku 2025 sa slovenský dôchodkový systém opäť upravuje tak, aby zohľadnil meniace sa ekonomické podmienky a zabezpečil stabilitu príjmov seniorov. Vláda a Sociálna poisťovňa pristúpili k vyplateniu tzv. 13. dôchodku ako samostatnej dôchodkovej dávky. Jeho cieľom je podľa kompetentných zmierniť vplyv inflácie a zlepšiť životnú úroveň poberateľov dôchodkových dávok.

Táto forma jednorazovej výplaty sa bude opierať o konkrétne a presne určené pravidlá. Pozreli sme sa na ne podrobne, vrátane výšky vyplácaných súm, časového harmonogramu, ako aj výnimiek, ktoré sa týkajú dôchodcov so zložitým poistným zázemím.

Kto má nárok na 13. dôchodok?

Na 13. dôchodok v roku 2025 budú mať nárok všetci dôchodcovia, ktorým bude v decembri 2025 vyplácaná akákoľvek z nasledovných dávok: starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok, invalidný dôchodok, vdovský, vdovecký, sirotský alebo sociálny dôchodok. Nárok vzniká automaticky. Prijímateľ teda nemusí podávať žiadosť – Sociálna poisťovňa vyplatí 13. dôchodok spolu s riadnou decembrovou dávkou.

Znamená to, že každý dôchodca, ktorému bude v poslednom mesiaci roka 2025 patriť výplata zo Sociálnej poisťovne, dostane aj túto mimoriadnu dávku. Výnimky sa týkajú len prípadu súbehu viacerých dôchodkov – napríklad, ak niekto poberá vdovecký aj starobný dôchodok, vyplatený mu bude len jeden 13. dôchodok, a to ten s vyššou sumou.

Výnimky a osobitné prípady: Poberatelia čiastkových dôchodkov

Osobitnú skupinu tvoria poberatelia tzv. čiastkových dôchodkov – teda dôchodcovia, ktorým bola dávka priznaná aj na základe obdobia poistenia získaného v zahraničí. Ide najmä o ľudí, ktorí nezískali aspoň 10 rokov dôchodkového poistenia podľa slovenských predpisov, pretože časť života pracovali mimo Slovenska. Sociálna poisťovňa eviduje celkovo 4 952 takýchto poberateľov.

Keďže novela zákona nadobudla účinnosť až v priebehu roka 2024, tejto skupine nebolo možné vyplatiť 13. dôchodok už v decembri 2024. Sociálna poisťovňa preto rozhodla o mimoriadnej výplate tejto dávky v roku 2025 – prevažnej väčšine (viac než 4 100 osôb) už v júni. Zvyšných približne 800 dôchodcov, ktorým sa dávky vyplácajú štvrťročne a do krajín mimo Európskeho hospodárskeho priestoru a Švajčiarska, dostane 13. dôchodok v júli 2025, spolu s dôchodkom za druhý štvrťrok.

Podľa generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne Michala Tarišku sa inštitúcia rozhodla konať nad rámec zákona a výplaty urýchliť: „Novú legislatívu sme zapracovali s prihliadnutím na naše proklientske smerovanie tak, aby sme mohli výplatu doručiť čo najskôr.“

Každý z dotknutých dôchodcov dostane ešte pred výplatou písomné rozhodnutie s vysvetlením spôsobu výpočtu. Vzhľadom na to, že ide o osoby s komplikovaným poistným zázemím v rôznych štátoch, poisťovňa musí tieto prípady posudzovať individuálne.

Vyhni sa pokutám: Prehľad povinností, ktoré musíš splniť, ak si práve ukončil strednú alebo vysokú školu

Mihál kritizuje „rozhadzovačný“ prístup vlády k 13. dôchodkom

Hoci vláda Roberta Fica deklaruje, že 13. dôchodok je zaslúženým benefitom pre všetkých seniorov, bývalý minister práce a uznávaný daňový expert Jozef Mihál vidí vec inak. V rozhovore pre Startitup reláciu Zo zákulisia politiky upozorňuje na riziká spojené s bezvýhradným vyplácaním tejto dávky všetkým dôchodcom bez ohľadu na ich finančnú situáciu.

Mihál tvrdí, že takto nastavený systém je neudržateľný a len prehlbuje deficit Sociálnej poisťovne. „Pokiaľ by šlo o mňa, ako málokto v tomto štáte otvorene tu na kamery hovorím – zrušil by som 13. dôchodky v tejto ich podobe. To je miliarda eur, ktorú nás to bude stáť na budúci rok,“ povedal s tým, že dávka by mala byť adresná a smerovať len k tým, ktorí ju skutočne potrebujú, teda k starším, chorým a ľuďom odkázaným na pomoc.

Mihál zároveň upozorňuje, že prvý pilier dôchodkového systému – teda priebežné financovanie – je extrémne zaťažený. Príjmy z odvodov za ekonomicky aktívnych ľudí podľa neho nestačia pokryť výdavky Sociálnej poisťovne.

„Do systému pritečie 9 miliárd, ale vypláca sa 12 miliárd. Z toho 1 miliarda sú 13. dôchodky a ďalších 350 miliónov rodičovské dôchodky,“ upozorňuje. Uvádza, že poisťovňa žije na dlh a jej manažéri musia pravidelne žiadať dodatočné financie z rozpočtu, aby mohli plniť svoje zákonné záväzky. Práve to Mihál považuje za neprijateľné a vyzýva na systémovú reformu namiesto populistických riešení.

Navrhuje redukciu štátneho aparátu

V čase, keď vláda predstavila konsolidačný balíček vo výške 2,7 miliardy eur, Jozef Mihál upozornil, že väčšinu z tejto sumy – až 95 % – zaplatia bežní občania, dôchodcovia a podnikatelia prostredníctvom nových daní a poplatkov.

Skutočné šetrenie na strane štátu je podľa neho zanedbateľné. „Oni nechcú šetriť. A medzi riadkami priznávajú, že tú miliardu, ktorú vyberú, plánujú použiť na ďalšie rozhadzovanie,“ povedal s tým, že namiesto hľadania úspor vláda pokračuje v neefektívnych výdavkoch – napríklad na ministerstvá, ktoré vznikli len ako politické trafiky.

Mihál navrhuje konkrétne opatrenia, ktoré by mohli štátu ušetriť stovky miliónov eur – najmä redukciu počtu úradníkov v štátnej správe. „Tých úradníkov je vraj 50 000. Ja tam vidím priestor najmenej na 10 000 ľudí, ktorí by mohli – ako sa hovorí – ísť do výroby. Ušetrili by sa ich platy, odvody, priestory aj réžia. To sú stovky miliónov eur,“ tvrdí.

V závere zdôrazňuje, že pokiaľ sa nezmení filozofia vládneho hospodárenia, Slovensko bude žiť „na dlh a nad pomery“ – čo bude mať v budúcnosti negatívny vplyv aj na schopnosť štátu vyplácať dôchodky v ich súčasnej podobe.

13. dôchodok, rodičovský a opatrovateľský príspevok: Čo sa mení v roku 2025?

Vyplácanie 13. dôchodkov v ich súčasnej podobe je len jedným z mnohých štátnych príspevkov, ktorých cieľom je zmierniť dopady inflácie a rastúcich životných nákladov.

Slovensko popri tom poskytuje aj rodičovský a opatrovateľský príspevok, príspevok na bývanie, príspevok na dieťa, rekreačný príspevok, príspevok na stravovanie, jednorazový príspevok pri narodení dieťaťa či vianočný príspevok pre dôchodcov. Tieto dávky majú osloviť rôzne skupiny obyvateľstva a poskytnúť im dočasnú finančnú pomoc.

Otázkou však zostáva, dokedy si štát bude môcť dovoliť takto široko nastavený systém financovať. Ako upozorňuje daňový expert Jozef Mihál, Sociálna poisťovňa je v hlbokom deficite a fakticky „žije na dlh“.

Kritizuje aj nedostatočnú prepracovanosť niektorých mechanizmov – napríklad pri opatrovateľskom príspevku, kde nie je jasné, či a ako sa započítava do dôchodku. Aj preto vyzýva na jeho reformu. Diskutabilné sú podľa neho aj ďalšie dávky – príspevok na podnikanie, príspevok na zamestnanca z úradu práce či príspevok na prerábku kúpeľne pre zdravotne znevýhodnené osoby (ZŤP).

Súkromná investícia za 200 miliónov zmení Bratislavu. ESET Campus získal kľúčové povolenie

Niektoré opatrenia, ako napríklad jednorazový 100-eurový príspevok na dieťa, štátna podpora pre ZŤP alebo príspevky na ubytovanie Ukrajincov, sú aj naďalej predmetom legislatívnych zmien a verejných diskusií. Rodičia si pritom často kladú praktické otázky – kde a ako požiadať o rodičovský či opatrovateľský príspevok – čo len podčiarkuje, že celý systém je pre bežného občana zbytočne zložitý.

V období hospodárskej neistoty je preto čoraz naliehavejšie, aby bola sociálna pomoc nastavená adresne, zrozumiteľne a predovšetkým dlhodobo udržateľne. Štátne príspevky by nemali slúžiť ako nástroje politického marketingu, ale ako skutočná opora pre tých, ktorí ich reálne potrebujú.

Čítaj viac z kategórie: Ekonomika