Drony namiesto vojakov: Experti tvrdia, že môžu nahradiť americké jednotky v Európe a zmeniť vojenskú stratégiu USA

Od konca druhej svetovej vojny bola americká armáda navrhnutá tak, aby chránila Európu. Ťažké mechanizované brigády tvorili jej jadro aj v čase, keď sa USA venovali vojnám v juhovýchodnej Ázii či na Blízkom východe. No ako upozorňuje Defense News, prioritou už nie je starý kontinent.

Administratívy posledných prezidentov presunuli ťažisko americkej politiky. Barack Obama orientoval pozornosť na Áziu, zatiaľ čo Donald Trump zdôrazňuje obranu vlastného územia, Západnej hemisféry a Tichomoria. To stavia otázku – čo s armádou, ktorá bola postavená pre Európu, keď Európa už nie je stredobodom záujmu?

Dlhé roky stáli americké základne v Nemecku, Poľsku či Taliansku ako symbol kolektívnej bezpečnosti NATO. Dnes sa však čoraz viac diskutuje o tom, či je udržiavanie tisícov vojakov a techniky na európskom území finančne aj strategicky udržateľné. Nová éra konfliktov si vyžaduje menšie, mobilnejšie a technologicky pokročilé jednotky.

Riešením sú drony

Podľa amerického experta Benjamina Jensena z Center for Strategic and International Studies (CSIS) je odpoveďou revolučný model – armáda zložená z expedičných jednotiek dronov. Tie by mohli byť rozmiestnené v Európe alebo nasadzované podľa potreby. „Tradičné jednotky s tisíckami vojakov by mali ustúpiť menším, mobilnejším formáciám s niekoľkými stovkami operátorov a stovkami dronov,“ povedal Jensen pre Defense News.

Jeho vízia predpokladá, že európski členovia NATO by poskytli klasické pozemné jednotky, zatiaľ čo Američania by dodali drony pre prieskum, útok aj elektronický boj. Takýto model by nielen znížil náklady, ale aj zrýchlil reakciu na krízy.

Jensen vysvetľuje princíp tzv. substitúcie, ktorý si požičiava z ekonómie: ak možno drahý produkt nahradiť lacnejším bez straty funkcie, je to efektívne riešenie. Rovnako môžu drony v mnohých situáciách nahradiť tanky alebo obrnené jednotky – ponúkajú porovnateľný výkon, no za zlomok ceny.

zdroj: TASR/AP

Modernizácia armády cez technológiu

Súčasťou premeny je aj projekt Army Transformation Initiative, ktorý podporuje vývoj malých bezpilotných prostriedkov. Jensen však upozorňuje, že armáda by sa nemala úplne zbaviť stredne veľkých dronov typu MQ-1C Gray Eagle, ktoré dokážu lietať 24 hodín a niesť osem rakiet Hellfire. „Potrebujem platformu, ktorá má dostatočný výkon aj výdrž,“ zdôraznil.

Zmeny by sa podľa neho mali dotknúť aj záloh. Nové jednotky dronov by mohli vzniknúť v rámci Army Reserve a National Guard, čím by sa minimalizovali náklady. Niektoré letecké útvary určené na zrušenie by sa mohli preškoliť na operácie s dronmi.

Takéto preštruktúrovanie by umožnilo rýchlu mobilizáciu aj bez budovania rozsiahlej infraštruktúry v zahraničí. „Expedičné dronové sily môžu poskytnúť väčšiu flexibilitu a rýchlejšiu reakciu než akékoľvek tankové brigády,“ uviedol Jensen pre Defcros News. Zároveň by umožnili Spojeným štátom sústrediť viac zdrojov na moderné technológie a kybernetickú obranu.

Nová forma odstrašenia

Nahradenie tradičných jednotiek dronovými má aj strategický význam. Podľa Jensena môže takýto prístup „zmeniť gramatiku odstrašenia“. Namiesto trvalého nasadenia tankových brigád v Poľsku by mohol Washington v čase krízy rýchlo vyslať mobilné dronové jednotky do východnej Európy – ako symbol podpory spojencov a odstrašenie Ruska.

Podobne by sa mohli drony uplatniť aj v Tichomorí, kde veľké vzdialenosti zvýhodňujú ľahké a prenosné sily. „Dronové brigády prinášajú viac možností, lepšiu výkonnosť a väčšiu flexibilitu než model odstrašenia z 20. storočia,“ uzatvára Jensen.

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie