Drony poslali zákopovú vojnu do minulosti. Ukrajinský front sa mení na „zónu mŕtvych“

Vojna na Ukrajine už nepripomína statické línie z prvej svetovej vojny. Ako upozornil denník Politico, oblohu nad frontom dnes zapĺňajú drony najrôznejších typov – od prieskumných až po tie, ktoré nesú bomby či automatické zbrane. Vytvárajú tak dvadsaťkilometrovú „zónu zabíjania“, v ktorej je takmer nemožné bezpečne presúvať zásoby, evakuovať ranených či rotovať jednotky.

Zástupca šéfa kancelárie ukrajinského prezidenta a bývalý frontový veliteľ Pavlo Palisa pre Politico povedal, že „prešli sme na vojnu dron proti dronu“. Podľa neho dokážu bezpilotné systémy ničiť logistiku, prepadávať zásobovanie a okamžite reagovať na každý pohyb na bojisku.

Ruské malé útoky, ukrajinské silné body

Ako vysvetľuje ukrajinský hovorca 110. brigády Ivan Sekach pre Politico, v rokoch 2023–2024 začali miznúť klasické línie zákopov. Ukrajinská armáda prešla na siete pozorovacích postov a opevnených bodov, pričom výpadky delostreleckej munície nahradila intenzívnym využívaním dronov.

Ruská armáda na to reagovala zmenšením útočných skupín. Hovorca južného velenia Vladyslav Vološyn pre Politico uviedol, že zostavovanie takýchto skupín trvá aj niekoľko dní a neraz prežije jediný vojak. Menšie jednotky sú menej viditeľné pre drony, najmä v hmle či daždi, čo pomáha Rusku infiltrovať sa do tzv. sivej zóny za ukrajinské pozície.

Počas nepriaznivého počasia sa Rusom podarilo prelomiť obranu napríklad pri meste Pokrovsk alebo pri dedine Novopavlivka. Palisa opisuje počasie ako priestor pre „bezpečnejšiu logistiku“, ktorý obe strany využívajú na infiltráciu či preskupenie síl.

Kolaps evakuácie

Jedným z najkritickejších dôsledkov tejto dronovej vojny je kolaps evakuácie zranených. Podľa anestéziologičky Daryny z práporu Da Vinci Wolves, ktorá pre Politico vystupuje pod krstným menom, musí zranený vojak neraz prejsť aj päť kilometrov pešo či plazením, kým sa k nemu dokáže priblížiť obrnené vozidlo.

Ruské drony pritom zasahujú až 20–40 kilometrov od línie, čo núti zdravotnícke tímy presúvať stabilizačné body stále hlbšie do týla. Aby kompenzovali nedostupnosť terénu, používajú „video medicínu“ – dron Mavic prenáša obraz zraneného, podľa ktorého medici na diaľku navigujú spolubojovníkov. „Na videu vidíme, ako je aplikované škrtidlo, a môžeme presne naviesť, čo treba urobiť,“ povedala pre Politico Daryna.

Sekach dopĺňa, že rotácia jednotiek sa stala smrteľne riskantnou: „Väčšina vojakov teraz zomiera počas rotácie.“ Niektorí vojaci sedia na „nultej línii“ aj 60 až 165 dní bez výmeny, čo výrazne zasahuje morálku.

Drony menia vojnu rýchlejšie, než armády dokážu reagovať

Ako upozorňuje Inštitút modernej vojny vo svojej analýze, história ukazuje, že technológia často predbehne doktrínu. Tak ako tanky na Somme v roku 1916 či prelomové manévre v roku 1939, aj drony sú dnes vo fáze, keď spôsobujú vysoké straty, ale neprinášajú rozhodujúci operačný prielom.

Podľa inštitútu majú drony potenciál stať sa nástrojom „dronom podporovaného manévru“, ktorý by dokázal izolovať nepriateľské jednotky, prerušiť ich velenie a logistiku a tým umožniť rýchle ofenzívne postupy. Zatiaľ sa to však nedeje. Armády totiž nemajú vypracovanú doktrínu, ktorá by pretavila taktické úspechy do operačných prielomov.

Inštitút píše, že „drony sú nastavené urobiť s vojnou dvadsiateho prvého storočia to, čo tanky urobili v tom dvadsiatom – ak budú správne nasadené“. Kľúčom je podľa analýzy využitie nízkej vzdušnej vrstvy – tzv. air littoral – ako novej „obchádzajúcej osi“, na ktorej môžu drony vytvoriť zraniteľné miesta v obrane.

Kým však Ukrajina ani Rusko nedokážu získať kontrolu nad týmito nízkymi hladinami vzduchu, bojisko zostane rozdrobené, krvavé a bez jasného prielomu.

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie