Duchoň: Divoký aj temný život „slovenského Elvisa“. Videli sme najočakávanejší film roka (RECENZIA)

Hlas, ktorý spája generácie, legenda, spevák šlágrov, ale aj človek, ktorý mal svojich démonov a odišiel mladý. O Karolovi Duchoňovi sa toho povedalo a popísalo naozaj mnoho, no aktuálne do kín prichádza životopisný film, ktorý mapuje príbeh jedného z našich najznámejších spevákov.

Normalizácia v balení televíznych estrád

Za umelcovým životopisom sa však skrýva aj politický podtext a pohľad na časy normalizácie v Česko-Slovensku, úvaha o autocenzúre, neslobode, závislostiach a rodinná dráma. To všetko dostávame v sprievode tých najväčších Duchoňových hitov, ktoré sú populárne aj dávno po spevákovej smrti a vo farebnom balení dobových televíznych estrád.

„Duchoň sa prispôsobil časom normalizácie a istú normalizáciu dnes zažívame aj my. V kultúre sa pohybujú ľudia, ktorí ju chcú ovládať a vytvárať mantinely, kde sa môže a kde nemôže umenie a kultúra pohybovať a to neexistuje. A my umelci máme možnosť buď prikývnuť a tváriť sa, že takto je to dobré a správne, alebo máme možnosť povedať nie,“ hovorí pre Startitup režisér filmu Peter Bebjak, ktorý stojí za úspešnými filmami Čiara a Trhlina či seriálom Za sklom.

O scenár sa postarala dvojica Jiří Havelka (Záhradníkov rok) a Róbert Mankovecký. V snímke si taktiež zahrala celá plejáda známych hercov, na čele s Vladislavom Plevčíkom v hlavnej úlohe. Sprevádzali ho napríklad Anna Jakab Rakovská v roli Eleny Duchoňovej, Gregor Hološka ako spevákov otec, Vojtěch Kotek v úlohe Karla Gotta a mnohí ďalší.

Dielo s ktorým sa spájajú mnohé očakávania tiež prichádza do kín v roku, keď si pripomíname 75 rokov od narodenia Karola Duchoňa a zároveň 40 rokov od jeho smrti. Ako teda dopadol filmový portrét legendárneho speváka?

„Elvis“ z Galanty 

Filmová novinka rozpráva príbeh mladého chlapca, ktorý sa z vidieckej kapely prostredníctvom svojho talentu a osobného kúzla vypracuje až na jednu z najväčších hviezd svojej generácie. Vďaka hudbe Karol (Vladislav Plevčík) pomerne rýchlo opúšťa rodnú Galantu a matku (Alena Spišáková), ktorá podporovala jeho vzťah k muzike. Z domova si však okrem prvých hudobných skúseností odnáša aj problematický vzťah s tvrdým otcom (Gregor Hološka), ktorý z neho nikdy nechcel mať „komedianta“. 

Karolova hviezda stúpa rýchlo, no so slávou však ruka v ruke kráčajú aj jej tienisté stránky. Duchoň, ktorý mal vždy blízko k poháriku, sa na jeho dno pozerá čoraz častejšie. Vzťah s manželkou Elenou (Anna Jakab Rakovská) je stále problematickejší, malú dcérku kvôli dlhým turné vída len sporadicky.

Citlivý spevák, trpiaci úzkosťou svoje problémy „rieši“ alkoholom a hazardom, a dostáva sa tak do kolobehu dlhov, hádok a zdravotných ťažkostí, ktoré sa mu napokon stanú osudným. Duchoň mapuje život človeka, ktorý do všetkého dával kus srdca a žil naplno, avšak až príliš.

Osud Karola Duchoňa v mnohom pripomína život inej legendy a to nikoho menšieho ako Elvis Presley. Ten mal podobne ako Duchoň problematický vzťah s otcom, problémy so závislosťou a taktiež rodinné patálie, ktoré silno ovplyvnili jeho tvorbu. Obaja boli taktiež veľkí bohémovia a praktický život nebol ich silnou stránkou, no na druhej strane na pódiu doslova nechávali „srdce a dušu“. A tak ich piesne napokon obstáli v skúške času. 

7/10

Veľkou devízou filmu je jeho formálna stránka. Kamera skúseného Martina Žiarana (Vlny, Učiteľka) dokonale sníma farebné televízne estrády časov minulých, komunistickú šeď, ale aj intímnejšie momenty.

Dielo rovnako dopredu ťahá výkon mladého Vladislava Plevčíka v hlavnej úlohe, ten je známy najmä z Divadla Nová scéna, avšak po tomto výkone si dovolím predikovať, že o ňom ešte budeme počuť. Plevčík do role kultového speváka zapadá nielen typovo a prácou maskérov, ale aj vo filme odspieval drvivú väčšinu skladieb, čo mu slúži ku cti.

Pozitívnou stránkou sú určite aj výkony ďalších hercov ako Anna Jakab Rakovská v roli manželky Eleny či Gregor Hološka, ktorý stvárňuje Duchoňovho otca a svojim „zemitým“ prevedením dáva divákom spomenúť na svoju nezabudnuteľnú úlohu vo filme Invalid. Zaujmú aj prepracované kostýmy, dynamická hudba a pomerne prekvapujúce artové poňatie celého filmu.

Pellegrini, Kaliňák a Glück vstúpili do armádnych záloh. Kto sa tu „hrá na vojačikov"? (KOMENTÁR)

Čo sa týka mínusov, film má svižný dej, no divák neznalý Duchoňovho životopisu, sa môže strácať v spleti epizódnych postáv a miestami nelineárneho rozprávania. Taktiež sa vo filme rozvíja viacero motívov, no nie všetky dôjdu k uspokojivému vyústeniu. 

Chýba taktiež väčšia psychologická hĺbka postáv, a to najmä tej hlavnej. Predsa len tu máme muža – umelca, ktorého denným chlebíčkom je baviť ľudí svojim spevom, no vo vnútri evidentne trpí, čo dáva priestor na mnohé silné scény, avšak tých sa dočkáme len pomenej.

Každopádne, Duchoň je určite nadpriemerný a originálny počin, ktorý má svoju kvalitu a určite sa ho oplatí vidieť v kine. Urobiť tak môžeš už od 31. júla. 

Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti