Dvojtýždňová pauza alebo ilúzia mieru? Sporné body brzdia dohodu USA a Iránu. Prímerie skrýva problematický detail

8. apríla 2026 o 14:40

Prímerie medzi Iránom a USA stojí na spornom pláne
Viaceré požiadavky Washington už v minulosti odmietol
Analytici upozorňujú, že základy prímeria sú príliš slabé na trvalý mier

Na snímke Donald Trump (Ilustračná fotografia) TASR/AP

Prímerie medzi Iránom a USA stojí na spornom pláne
Viaceré požiadavky Washington už v minulosti odmietol
Analytici upozorňujú, že základy prímeria sú príliš slabé na trvalý mier

ČLÁNOK POKRAČUJE POD REKLAMOU

Dvojtýždňové dočasné prímerie medzi Iránom a Spojenými štátmi stojí na iránskom desaťbodovom návrhu, ktorý má slúžiť ako základ pre budúcu mierovú dohodu. Tento plán bol sprostredkovaný do Washingtonu cez Pakistan a jeho prijatie by mohlo viesť k ukončeniu konfliktu. Problémom však zostáva, že viaceré z navrhovaných bodov obsahujú požiadavky, ktoré Spojené štáty už v minulosti odmietli, čo podľa viacerých analytikov výrazne komplikuje šance na trvalú dohodu.

Navyše prímerie komplikuje aj fakt, že Irán mal zverejniť rôzne verzie tohto plánu, ktorý má slúžiť ako základ pre rokovania. Verzia v perzštine obsahuje formuláciu „súhlas s obohacovaním“ v súvislosti s iránskym jadrovým programom. Z doteraz nejasných dôvodov však táto formulácia chýba v anglickej verzii, ktorú iránski diplomati poskytli novinárom.

Spojené štáty už opakovane odmietli možnosť, že by mal mať Irán právo obohacovať urán na svojom území, čo však plán Teheránu obsahuje, píše podľa ČTK agentúra AP.

Napríklad denník The Guardian v súvislosti s Bezpečnostnou radou OSN neuvádza zrušenie existujúcich rezolúcií, ale prijatie novej rezolúcie k mierovej dohode.

Body plánu, ktoré zverejnilo v zjednodušenej forme iránske veľvyslanectvo v Indii.

Koniec agresie
Pokračujúca iránska kontrola Hormuzského prielivu
Súhlas s obohacovaním (uránu zo strany Iránu)
Zrušenie všetkých primárnych sankcií (uvalených na Irán)
Zrušenie sekundárnych sankcií
Zrušenie všetkých rezolúcií Bezpečnostnej rady OSN (týkajúcich sa sankcií na Irán)
Zrušenie všetkých rozhodnutí Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (týkajúcich sa Iránu)
Zaplatenie kompenzácií pre Irán
Stiahnutie amerických bojových síl z oblasti (Blízkeho východu)
Ukončenie vojny na všetkých frontoch vrátane tej proti hrdinskému Islamskému odporu v Libanone (teda Hizb*lláhu, s ktorým bojuje Izrael)

Čo znamená plán prímeria pre Hormuzský prieliv?

Iránsky minister zahraničia Abbás Arakčí uviedol, že plavba Hormuzským prielivom bude v nasledujúcich dvoch týždňoch umožnená pod dohľadom iránskej armády. Podľa agentúry AP nie je z vyjadrenia jasné, či Irán skutočne chce umožniť voľnú plavbu v tejto kľúčovej vodnej ceste pre vývoz ropy a zemného plynu z oblasti Perzského zálivu.

Plán podľa agentúry AP, ktorá sa odvoláva na nemenovaného regionálneho predstaviteľa, predpokladá, že Irán a Omán budú vyberať poplatky od lodí plávajúcich prielivom. Tento predstaviteľ uviedol, že Irán by získané peniaze použil na rekonštrukciu.

Zlom na Blízkom východe: Trump schválil dvojtýždňové prímerie s Iránom a dal podmienku Teheránu

Demokratický senátor Chris Murphy reagoval na komentáre Iránu a pre CNN povedal: „Ktovie, či je niečo z toho pravda, ale ak táto dohoda dáva Iránu právo kontrolovať prieliv, je to pre svet katastrofálne.“

Sám Trump sa k požiadavkám Iránu priamo nevyjadril, ale povedal, že USA „pomôžu s hromadením dopravy v Hormuzskom prielive“. Odborníci a analytici podľa The Guardian naznačujú, že USA pravdepodobne neakceptujú maximalistické požiadavky Iránu, ale skôr budú tvoriť základ pre rozhovory.

Ak mierové rozhovory zlyhajú, Teherán sa môže opäť pokúsiť o uzavretie prielivu.

Neprijateľné podmienky

Sporná je aj otázka americkej prítomnosti v oblasti. Objavili sa dve podoby tohto bodu. Vo vyjadrení veľvyslanectva v Dillí je opatrná formulácia o stiahnutí bojových síl. Spojené štáty určite stiahnu lietadlovú loď aj jednotky, ktoré do oblasti boli vyslané pre vojnu. V iných zdrojoch sa ale objavuje Iránom už skôr spomenutá požiadavka na stiahnutie amerických síl z Blízkeho východu, ktorá je pre USA neprijateľná.

Tiež bod o ukončení bojov na všetkých frontoch je nesplniteľný. Kancelária izraelského premiéra Benjamina Netanjahua síce prímerie na 14 dní uvítala, ale uviedla, že sa nebude týkať Libanonu. Jeho vyhlásenie bolo v rozpore s predchádzajúcim oznámením pakistanského premiéra Šehbáza Šarífa, ktorý v konflikte pôsobil ako mediátor, ktorý uviedol, že prímerie sa vzťahuje „všade vrátane Libanonu“.

Už prvé hodiny po vyhlásení dočasného prímeria Kuvajt a Spojené arabské emiráty čelili vlne iránskych úderov. Informovala o tom agentúra AFP. Naopak, iránske ministerstvo ropného priemyslu podľa agentúry Reuters uviedlo, že jedna z iránskych ropných rafinérií sa dnes stala terčom „nepriateľského útoku“.

Krehké prímerie

Brett McGurk, bývalý vysokopostavený predstaviteľ amerických bezpečnostných síl, na sociálnej sieti X pripustil, že dohoda o prímerí, ktorú Trump podpísal, nie je „status quo ante bellum“, t. j. USA sú teraz na tom horšie ako na začiatku tejto zvolenej vojny.

Rovnako Patrick Wintour, dlhoročný diplomatický editor denníka The Guardian, konštatuje, že vojna proti Iránu je pre USA strategickým zlyhaním, ktoré neprinieslo žiadny z deklarovaných cieľov, ale naopak zhoršilo situáciu na viacerých úrovniach. „Návrat k bojom bude s veľkou pravdepodobnosťou hroziť už skôr, než uplynie dvojtýždňové prímerie. Skúsenosť však ukazuje, že použitie sily v tomto dlhoročnom konflikte nie je vhodným riešením, pretože svoje ciele by mohlo dosiahnuť len za cenu, ktorá je prakticky nepredstaviteľná,“ uzatvára.

Čítaj viac z kategórie: Zo sveta