Elitní experti: Slovensko čaká výrazný pokles počtu obyvateľov. 13. dôchodky je nutné znížiť

Od 1. januára 2026 sa všetky dôchodkové dávky zvýšili o 3,7 %. Táto valorizácia vychádza z medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov, ako ho za prvých deväť mesiacov roka 2025 vyčíslil Štatistický úrad Slovenskej republiky.

Sociálna poisťovňa upozorňuje, že o zvýšenie nebolo potrebné žiadať – dôchodcovia dostali vyššiu sumu automaticky v januárovom výplatnom termíne, vrátane doplatku spätne od začiatku roka.

Zmeny sa týkajú aj novopriznaných dôchodkov, ktoré sa počítajú podľa tzv. dôchodkovej hodnoty. Tá v roku 2026 stúpla na 19,7633 eura (z pôvodných 18,7434 eura). Budúci penzista s priemernou mzdou a 41 rokmi dôchodkového poistenia tak môže očakávať mesačný dôchodok okolo 840 eur.

Výrazne sa zvýšili aj minimálne dôchodky. Pri 30 odpracovaných rokoch je základná suma od januára 2026 na úrovni 412 eur mesačne, pri 40 rokoch ide o 484,50 eura a pri 50 rokoch o 575,40 eura.

Slovensko čelí demografickému šoku

Správa OECD Pensions at a Glance 2025 však upozorňuje, že Slovensko je jednou z najviac ohrozených krajín, pokiaľ ide o starnutie populácie. Do roku 2050 sa podiel obyvateľov nad 65 rokov v porovnaní s ľuďmi v produktívnom veku (20–64 rokov) zvýši o viac než 25 percentuálnych bodov. Kým v roku 2000 pripadalo na 100 pracujúcich len 22 seniorov, v roku 2025 to bolo už 33 a v roku 2050 ich bude až 52.

zdroj: OECD Pensions at a Glance 2025

Slovensko sa týmto trendom radí medzi krajiny ako Grécko, Taliansko, Poľsko a Španielsko – teda štáty s najprudším nárastom staršej populácie v rámci OECD. Podľa Eurostatu navyše čaká Slovensko výrazný pokles počtu obyvateľov – medzi rokmi 2022 a 2100 sa má populácia znížiť o 10 až 20 %.

Slovensko nad priemerom, ale za cenu výnimiek

Jedným z dôležitých ukazovateľov „štedrosti“ dôchodkového systému je čistá miera náhrady – teda pomer medzi dôchodkom a čistým príjmom pred odchodom do dôchodku. V priemere krajín OECD je táto hodnota na úrovni 63,2 %.

Slovensko patrí medzi nadpriemerne štedré krajiny – žena s priemernou mzdou, ktorá začne pracovať vo veku 22 rokov, má očakávať čistý dôchodok vo výške 73 % predchádzajúceho príjmu. V Rakúsku je to 87 %, v Česku len 59 %.

Rozdiel medzi hrubou a čistou mierou náhrady je na Slovensku a v Maďarsku veľmi výrazný – 15 až 20 percentuálnych bodov. Dôvod? Dôchodky sa u nás ani v Maďarsku nezdaňujú a neplatia sa z nich odvody. 

Slovensko v európskom porovnaní zaostáva

Podľa Eurostatu predstavoval priemerný výdavok na starobný dôchodok v EÚ v roku 2022 sumu 16 138 eur ročne, teda približne 1 345 eur mesačne. Na Slovensku je však tento výdavok výrazne nižší – po prepočte na paritu kúpnej sily len 5 978 PPS na príjemcu, čo je najmenej v celej EÚ. Pre porovnanie: v Rakúsku je to až 21 162 PPS, priemer EÚ je 15 997 PPS.

zdroj: Eurostat

Aj keď sa rozdiely medzi dôchodkami mužov a žien v krajinách OECD mierne zmenšujú, stále predstavujú v priemere 23 %. Najnižšie rozdiely – pod 10 %, má aj Slovensko, spolu s Českom, Slovinskom, Islandom a Estónskom. Naopak, v Japonsku ženy poberajú až o 47 % nižší dôchodok ako muži.

Za tento rozdiel môžu rozdiely v celoživotných príjmoch, ktoré sa podľa OECD pohybujú na úrovni 35 %. Svoje zohráva nižšia zamestnanosť žien, kratší pracovný čas a nižšie mzdy.

Dôchodkový vek stúpa

Priemerný vek odchodu do dôchodku v OECD sa zvyšuje. Muži, ktorí odchádzajú do penzie v roku 2024, tak robia v priemere vo veku 64,7 roka. Ľudia, ktorí vstupujú na pracovný trh v tom istom roku, pôjdu do dôchodku už vo veku 66,4 roka.

Slovensko sa spolu s Fínskom zaraďuje medzi krajiny s najvyšším očakávaným vekom odchodu do dôchodku, až 69 rokov. V Dánsku sa má do roku 2060 vek zvýšiť na 74 rokov, v Estónsku a Taliansku na 71.

Výsledky misie: Zvyšujeme výdavky, no nemáme rezervy

OECD vo svojej správe otvorene kritizuje viaceré kroky slovenskej vlády – najmä zavedenie 13. dôchodku a zvýšenie minimálnych penzií, ktoré výrazne zvyšujú výdavky štátu.

Zásadným problémom je aj zníženie povinného príspevku do druhého dôchodkového piliera z 5,5 % na 4 %, pričom plánované zvýšenie na 6 % bolo zrušené. OECD upozorňuje, že iné krajiny s podobne nepriaznivým demografickým vývojom naopak príspevky do kapitalizačných pilierov zvyšujú.

Medzinárodný menový fond (MMF) odporúča zrušiť nedávne zvýšenie 13. dôchodku a zastaviť počiatočnú indexáciu nových dôchodkov. Takéto opatrenia by podľa MMF priniesli dlhodobé úspory vo výške 0,5 % HDP. Bez zásahov by sa verejný dlh Slovenska mohol do roku 2040 vyšplhať až na 105 % HDP – teda dvojnásobok oproti roku 2023.

Reforma v prospech rodičov

Pozitívnou správou je zmena, ktorá odstraňuje diskrimináciu rodičov pri výpočte dôchodkov. Po novom sa obdobie materskej a rodičovskej dovolenky započítava, akoby rodič naďalej pracoval – berie sa do úvahy priemerný zárobok pred a po tejto prestávke.

Sociálna poisťovňa aktuálne prepočítava približne milión dôchodkov, pričom zmeny sa pozitívne dotknú asi 440-tisíc senioriek a seniorov. Matke dvoch detí s priemernou mzdou to môže zvýšiť dôchodok o približne 300 eur ročne, pri troch deťoch až o 600 eur.

Menej peňazí, viac otáznikov

Od roku 2026 sa rodičovský dôchodok vypláca ako 2 % z dane z príjmu detí. Podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) bude priemerná výška takejto dávky len 61 eur ročne – kým v predchádzajúcich rokoch bola okolo 338 eur.

Zhruba polovica dôchodcov z tohto mechanizmu nič nezíska – buď ich deti dane neplatia, alebo pracujú v zahraničí. Naopak, len 3 600 dôchodcov (0,3 % z celkového počtu) môže získať viac než 1 000 eur ročne.

Slovensko čaká rozhodujúce desaťročie

Podľa RRZ dosiahne deficit verejnej správy v roku 2026 úroveň 4,4 % HDP, čo je o 0,3 percentuálneho bodu viac, než plánovala vláda. Bez dodatočných úsporných opatrení by sa v roku 2027 mohol zvýšiť až na 5,4 % HDP.

Zároveň platí, že viaceré rozhodnutia parlamentu – ako napríklad zvýšenie výdavkov v zdravotníctve či vyššie 13. dôchodky – rozpočtovú situáciu ešte zhoršujú. RRZ varuje, že pozitívny príspevok rozpočtu k dlhodobej udržateľnosti klesol na minimum: 0,1 % HDP.

Dôchodkový systém čelí obrovským výzvam. Slovensko má jednu z najrýchlejšie starnúcich populácií v OECD, nízku pôrodnosť, slabé úspory v druhom pilieri a rastúce výdavky.

OECD, MMF, Európska komisia aj RRZ sa zhodujú: bez dôsledných reforiem bude systém neudržateľný. Ak sa nezmení jeho štruktúra, súčasná štedrosť sa môže obrátiť proti budúcim dôchodcom – či už v podobe nižších penzií, vyšších daní, alebo zhoršenej kvality verejných služieb.

Čítaj viac z kategórie: Zo Slovenska