Elon Musk vníma humanoidné roboty ako budúcnosť. Čína v nich vidí riešenie demografických problémov. Kto vyhrá?

  • Humanoidné roboty sú blízko, USA testujú prototypy
  • Peking vidí v robotoch riešenie demografických problémov
  • USA majú náskok v AI, ale pomalšiu výrobu
Humanoidné roboty sú budúcnosť
  • Humanoidné roboty sú blízko, USA testujú prototypy
  • Peking vidí v robotoch riešenie demografických problémov
  • USA majú náskok v AI, ale pomalšiu výrobu
ČLÁNOK POKRAČUJE POD REKLAMOU

Humanoidné roboty sa v roku 2025 dostali do centra globálnej technologickej pozornosti. Elon Musk ich označuje za kľúč k budúcej hodnote Tesly a tvrdí, že by mohli zásadne zmeniť ekonomiku práce. Kým však americké firmy stále testujú prototypy, Čína už smeruje k masovej výrobe.

Podľa analytikov má Peking náskok v skorom nasadení humanoidných robotov. Prvé veľké série môžu prísť už v roku 2026, uvádza CNBC

Humanoidné roboty ako strategická priorita Pekingu

Čína zaradila humanoidné roboty medzi strategické technológie v technologickom súperení so Spojenými štátmi. V návrhoch 15. päťročného plánu sa objavuje pojem „vtelená umelá inteligencia“. Ide o prepojenie AI so strojmi, ktoré sa pohybujú a interagujú s fyzickým svetom.

Podľa analytikov nejde len o prestíž. Humanoidné roboty majú pomôcť riešiť demografické problémy. Čína starne, pracovná sila sa zmenšuje a mzdy rastú. Roboty majú udržať produktivitu priemyslu a služieb. Zároveň majú posilniť technologickú suverenitu krajiny.

Vnímaš humanoidné roboty ako budúcnosť ľudstva?

Ako uviedol partner McKinsey Karel Eloot, cieľom je kombinácia troch faktorov. Ide o demografiu, nový motor rastu a globálnu konkurencieschopnosť, pripomína CNBC. 

Čínske firmy tlačia na výrobu a škálovanie

Analytici sa zhodujú, že Čína vedie v ranej komercializácii humanoidov. Konzultačná firma Horváth tvrdí, že krajina škáluje rýchlejšie než USA. Pomáha jej hlboký výrobný ekosystém a lacnejšie dodávateľské reťazce. Jedným z lídrov je Unitree Robotics. Firma predstavila humanoida H2, ktorý zaujal tancom a akrobatickými pohybmi. Unitree sa pripravuje na IPO s odhadovanou valuáciou okolo 7 miliárd dolárov.

Ďalším silným hráčom je UBTech Robotics. Jej priemyselný model Walker S2 dokáže sám meniť batérie a fungovať nepretržite. Spoločnosť plánuje dodať tisíce humanoidov už v nasledujúcich dvoch rokoch a získala stovky miliónov dolárov na expanziu.

Do segmentu vstupujú aj výrobcovia elektromobilov. Xpeng predstavil humanoida Iron a plánuje jeho sériovú výrobu. Ďalšie mená ako AgiBot či EngineAI hlásia tisíce vyrobených kusov. Podľa RBC Capital Markets by globálny trh humanoidov mohol do roku 2050 dosiahnuť 9 biliónov dolárov. Viac než 60 % má pripadnúť na Čínu.

USA majú silnejší softvér, ale pomalšiu výrobu

Spojené štáty majú iný profil. Podľa analytikov majú náskok v algoritmoch, autonómii a umelej inteligencii. Americké firmy vsádzajú na vertikálnu integráciu. Chcú vlastniť softvér, hardvér aj kľúčové komponenty.

 

Najznámejším príkladom je Tesla s humanoidom Optimus. Musk tvrdí, že roboty budú cennejšie než autá. Tesla však zatiaľ humanoida nepredáva. USA zároveň zvažujú politickú podporu sektora. Podľa médií sa diskutuje o výkonnom nariadení na podporu robotiky, píše Times of India

Dlhodobo sa očakáva, že trhy Číny a USA sa veľkostne vyrovnajú. Masové rozšírenie do domácností však má prísť až po roku 2040.

Humanoidné roboty majú úzke miesta

Rýchly rozvoj prináša aj problémy. Jednou z hlavných slabín Číny je závislosť od zahraničných čipov. Mnohé humanoidy využívajú grafické procesory od Nvidia. Obmedzenia exportu môžu brzdiť vývoj.

Ďalšou výzvou je samotná technológia. Replikovať ľudské ruky, prsty a jemnú motoriku je mimoriadne zložité. Väčšina robotických rúk má obmedzený počet stupňov voľnosti. To limituje použiteľnosť mimo kontrolovaných prostredí.

Veľkým problémom je aj cena. Dnešné prototypy stoja 150-tisíc až 500-tisíc dolárov. Aby mohli konkurovať ľudskej práci, cena musí klesnúť na 20- až 50-tisíc dolárov. Čínski výrobcovia tvrdia, že masová výroba zníži náklady o 20 až 30 % ročne, pripomína CNBC. 

Riziko bubliny a varovanie regulátorov

Napriek podpore štátu varujú čínske úrady pred prehrievaním trhu. Národná rozvojová a reformná komisia upozornila na riziko bubliny. V Číne pôsobí viac než 150 firiem v humanoidnej robotike. Mnohé ponúkajú podobné produkty.

Podľa analytikov hrozí, že marketing a efektné videá vytvárajú nerealistické očakávania. Ako povedal Andreas Brauchle, rozdiel medzi prezentáciou a reálnym nasadením zvyšuje investičné riziko. Trh už v minulosti zažil podobné cykly, napríklad pri elektromobiloch, pripomína indický zdroj. 

 

Čo môžeme označiť termínom humanoidný robot

Humanoidné roboty sú stroje navrhnuté tak, aby vyzerali a pohybovali sa podobne ako človek. Majú trup, hlavu, ruky a nohy a dokážu chodiť, uchopovať predmety či reagovať na okolie. Ich fungovanie zabezpečuje kombinácia umelej inteligencie, senzorov, kamier a pokročilých motorov. AI umožňuje robotom vnímať prostredie, plánovať pohyb a učiť sa z dát.

Cieľom humanoidných robotov je pracovať v prostrediach určených pre ľudí, bez potreby ich úprav. Uplatnenie nachádzajú v priemysle, logistike, zdravotníctve, službách aj v domácnostiach. Vývoj poháňajú demografické zmeny, nedostatok pracovnej sily a tlak na automatizáciu. Najväčšími výzvami zostávajú vysoké náklady, energetická náročnosť a schopnosť bezpečne fungovať v nepredvídateľnom prostredí.

„Mozog“ a „cerebellum“: prečo roboty ohúrili svet

Verejnosť zaujali najmä vystúpenia humanoidov na koncertoch a výstavách, píše Global Times. Skoky, saltá a synchronizované pohyby vyvolali virálnu odozvu. Podľa čínskych expertov ide o dôkaz rýchleho pokroku v riadení pohybu.

Inžinieri hovoria o „robotickom cerebelle“. Ide o systémy, ktoré prekladajú rozhodnutia AI do rýchlych a presných pohybov. Práve tu Čína výrazne pokročila. Skutočný prelom však nastane až vtedy, keď „mozog“ dobehne telo. Teda keď robot zvládne väčšinu úloh v neznámom prostredí len na hlasový povel.

Čína má náskok, no víťaz ešte nie je jasný

Humanoidné roboty sa stávajú novým bojiskom technologickej konkurencie. Čína má výhodu v rýchlej výrobe, dodávateľských reťazcoch a štátnej podpore. USA majú silu v AI a softvéri. Krátkodobo má Peking náskok. Dlhodobo však rozhodne cena, regulácie a skutočná použiteľnosť.

 

Ako ukazuje vývoj, humanoidní roboti už nie sú sci-fi. Otázkou nie je, či prídu. Otázkou je, kto ich dokáže nasadiť ako prvý vo veľkom. Ako vieme z histórie, prvý produkt má vždy určitú výhodu pred ostatnými a stane sa symbolom. Tak to bolo vo viacerých oblastiach. Spomeňme napríklad Bitcoin, Teslu či Google. 

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie

Zdroje: CNBC, RBC Capital Markets, Times of India

Najnovšie videá

Trendové videá