Etika je v tomto utópia. Politici robia kampane, ktoré sa často neriadia ani zákonmi (KOMENTÁR)

Autor je marketér a expert na politický marketing.

Každý mesiac početná skupina profíkov venuje niekoľko hodín svojho voľného a nehonorovaného času tomu, aby riešili sťažnosti na reklamu. Píšem o Arbitrážnej komisii Rady pre reklamu. Sedia v nej odborníci a odborníčky z rôznych oblastí: farma, IT, online, médiá, právnici a ďalší a vedie ju detská psychologička a mám tú česť už roky sedieť aj ja.

Viete, akú oblasť reklamy Rada pre reklamu nerieši?

Už pred 30-timi rokmi vznikla Rada pre reklamu, samoregulačný orgán, ktorý združuje zadávateľov reklám: banky, operátorov, a ďalších, médiá – čiže šíriteľov reklám: televízie, vydavateľov tlače, rádiá a tvorcov reklám: reklamné agentúry.

Všetci vyššie spomínaní sa dohodli na tom, že vytvoria Etický kódex, čiže sumár pravidiel a obmedzení reklám, ktorými sa budú dobrovoľne riadiť. Bez toho, aby mnohé z týchto pravidiel definovali zákony, bez toho, aby štát predpisoval, ako má etická reklama vyzerať.

Niežeby neexistovali zákony, ktoré určujú rámce toho, čo je v reklame OK a čo už nie, ale Etický kódex je v mnohých bodoch ešte prísnejší a je dôkazom, že zrelí a zodpovední ľudia sa dokážu dohodnúť na pravidlách aj bez toho, aby ich porušenie bolo nejako postihovateľné pokutami či zákazmi.

Etický kódex definuje, ako pripraviť reklamu tak, aby uvádzala fakty a nezavádzala, ako poctivo porovnávať konkurenčné produkty, ako vhodne komunikovať alkohol či výživové doplnky a ako dbať na to, aby reklama negatívne neovplyvňovala vývin detí. A viete, akú oblasť reklamy Rada pre reklamu nerieši?

Politici robia kampane, ktoré sa často neriadia nielenže etikou, ale ani zákonmi

Politickú reklamu. Prečo to tak je? Dôvodov je niekoľko, jeden z nich je napríklad ten, že zisťovať „pravdivosť reklamy“ je v prípade niektorých kampaní nemožné. Dvojnásobné platy, ktoré kedysi sľuboval Dzurinda, sú? V nejakých prepočtoch by možno vyšlo, že aj áno, ale kedy by sme to vyhodnotili? Až dnes? Či až o 10 rokov?

Paradoxne politici robia kampane, ktoré sa často neriadia nielenže etikou, ale ani zákonmi. Nemusíme si pripomínať influencerské zásahy do prezidentskej kampane počas moratória či Ficov spot, kde zobrazoval politických konkurentov ako škôlkarov a robil si z nich posmech. Alebo Trubana vo videu pred parlamentom v bombere s bejzbalovou pálkou so sloganom „Poďme do nich!“.

Mám pocit, že ani jedna zo spomínaných kampaní by nebola v súlade s etickým kódexom. Teda, ak by nejaký etický kódex politických kampaní existoval. Je neuveriteľné, že práve politici, ktorí sa uchádzajú o to, aby nastavovali pravidlá, ktorými sa my všetci máme riadiť (či už ide o transakčnú daň alebo o to, aké pohlavie máme mať), sa sami nedokážu zhodnúť aspoň na elementárnych pravidlách slušnosti. Neklamať, neosočovať iných, neobchádzať zákon.

EXKLUZÍVNY PRIESKUM: Drvivá väčšina Slovákov neverí, že vláda konsolidáciu rozdelí spravodlivo medzi štát a občanov

Nečudujme sa potom, že v mnohých prieskumoch vychádzajú súkromné spoločnosti ako dôveryhodnejšie inštitúcie ako politické strany. Firmy sú zodpovednejšie, uvažujú v dlhodobejších horizontoch, nechcú zahviezdiť na pár rokov a potom zhasnúť, záleží im na zamestnancoch a zákazníkoch, bez ktorých nevedia existovať.

Kým politikom je to často jedno. Vydoja svoj elektorát daňami, balamutia nesplnenými sľubmi a zneužívajú hnev a frustráciu na svoje politické body. A budú to takto robiť, kým im to dovolíme. Sami sa nezregulujú, musíme to za nich urobiť my, voliči.

Text nie je autorským článkom Startitup. Vyjadruje názory autora, ktoré nereprezentujú názory redakcie.

Čítaj viac z kategórie: Hlavné správy a aktuality