EÚ chce predísť problémom, ktoré zažila s Maďarskom. Pre krajiny pripravuje nový plán

Európska únia zvažuje sprísnenie pravidiel pre prijímanie nových členských krajín. Hlavným cieľom je zabrániť tomu, aby sa po vstupe do bloku niektorý štát odklonil od demokratických princípov a právneho štátu. Chce predísť tomu, aby sa stalo to, čo sa podľa mnohých predstaviteľov EÚ stalo v prípade Maďarska.

Prvým testom nového prístupu by sa mohla stať Čierna Hora, ktorá je momentálne najbližšie k členstvu, píše Politico. 

Čierna Hora ako test pre Európsku úniu

Podľa Európskej komisie by mohli byť v prístupovej zmluve Čiernej Hory zakotvené nové dlhodobé ochranné mechanizmy. Tie by umožnili Únii reagovať, ak by krajina po vstupe začala ustupovať od zásad demokracie alebo právneho štátu, uvádza EuroNews. 

Prezident Čiernej Hory Jakov Milatović potvrdil, že jeho krajina o podobných opatreniach rokuje s Bruselom aj s členskými štátmi. Podrobnosti však zatiaľ nie sú známe. „Nikto presne nevie, ako bude konečný text vyzerať,“ uviedol.

Diskusia o obmedzení veta

Jednou z myšlienok, o ktorých sa v Bruseli diskutuje, je možnosť dočasne pozastaviť hlasovacie práva nových členských štátov, ak by porušovali základné hodnoty EÚ, uvádza Week. 

Táto otázka je však mimoriadne citlivá. Čierna Hora už naznačila, že by nesúhlasila s obmedzením svojho hlasovacieho práva. Podľa predstaviteľov Podgorice je pre krajinu kľúčové, aby mala po vstupe rovnaké postavenie pri rozhodovaní ako ostatné štáty.

Inou diskutovanou možnosťou sú širšie ochranné klauzuly alebo prísnejší dohľad nad dodržiavaním pravidiel právneho štátu aj po vstupe do Únie.

Rozšírenie Európskej únie komplikuje aj politika

Proces rozšírenia EÚ však naráža aj na politické prekážky. Nie všetky členské štáty sú pripravené urýchliť prijímanie nových krajín.

Jedným z najopatrnejších štátov je Francúzsko, ktoré zatiaľ nechce podporiť začatie prípravy prístupovej zmluvy s Čiernou Horou. Paríž zaujíma opatrný postoj aj vzhľadom na prezidentské voľby plánované na rok 2027.

Diplomati v Bruseli však očakávajú, že pracovná skupina na prípravu zmluvy by mohla vzniknúť už v najbližších týždňoch.

Ambiciózny cieľ Čiernej hory

Čierna Hora si stanovila ambiciózny cieľ vstúpiť do Európskej únie do roku 2028. Aby sa to podarilo, musí dokončiť rokovania o všetkých kapitolách európskej legislatívy.

Momentálne má otvorených 20 z 33 rokovacích kapitol. V marci by mala uzavrieť kapitolu o transeurópskych sieťach a ďalšie štyri sa očakávajú v júni. Ak chce splniť plánovaný harmonogram, musí do konca roku 2026 uzavrieť ešte pätnásť kapitol. Prezident Milatović priznal, že tempo reforiem je veľmi náročné. „Nie je jednoduché uzavrieť dvadsať kapitol za menej než desať mesiacov,“ povedal.

Rýchle prijímanie zákonov navyše vyvoláva aj domáce politické napätie. Prezident nedávno kritizoval parlament za to, že poslanci schvaľujú legislatívu bez dostatočnej diskusie.

Debata o rozšírení sa odohráva v čase rastúceho geopolitického napätia. Okrem Čiernej Hory sa o členstvo uchádzajú aj ďalšie krajiny vrátane Ukrajiny, ktorá by chcela vstúpiť do EÚ už v roku 2027 ako súčasť prípadnej mierovej dohody s Ruskom.

Európska komisia však upozorňuje, že takýto termín je zatiaľ nereálny. Aj podľa Holandska je ešte príliš skoro hovoriť o konkrétnom dátume vstupu Ukrajiny.

V Bruseli tak rastie presvedčenie, že ak má Únia v budúcnosti prijať nové štáty, bude musieť zároveň posilniť pravidlá, ktoré zabránia oslabovaniu demokracie a blokovaniu rozhodnutí zvnútra. Čierna Hora sa môže stať prvou krajinou, ktorá vstúpi do EÚ podľa týchto nových pravidiel.

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie