Európa buduje protidronový múr. Švédi priniesli riešenie 16 000-krát lacnejšie než stíhačka

14. októbra 2025 o 20:02

EÚ hľadá úplne nové, cenovo dostupné riešenia, ako sa brániť pred dronmi
Kreuger minimalizuje škody v civilnom prostredí
Je mobilne nasaditeľný

Nordic Air Defence (NAD)

EÚ hľadá úplne nové, cenovo dostupné riešenia, ako sa brániť pred dronmi
Kreuger minimalizuje škody v civilnom prostredí
Je mobilne nasaditeľný

ČLÁNOK POKRAČUJE POD REKLAMOU

Lídri Európskej únie hľadajú spôsoby, ako brániť svoje letiská po sérii podozrivých vpádov ruských dronov v Dánsku, Nórsku a Nemecku. Ich hlavnou výzvou je bezpečnosť, pretože zostreľovanie dronov silnými raketami nad civilnými oblasťami vytvára riziko úmrtí, zranení a poškodenia kľúčovej infraštruktúry.

Ďalším veľkým problémom sú náklady. Použitie „neuveriteľne drahých rakiet“ na zostreľovanie „naozaj lacných dronov“ je nákladné. Podobne ako to bolo pri ruských útokoch približne 20 dronmi, ktoré začiatkom septembra zasiahli Poľsko.

Hľadá sa lacné riešenie

„Drony, aké vidíme na Ukrajine, stoja 10 až 30 000 eur za kus. Ak na nich strieľate rakety za milión dolárov, veľmi rýchlo vám dôjdu,“ povedal pre Deutsche Welle Chris Kremidas-Courtney, expert na obranu z bruselského think-tanku European Policy Center (EPC).

Ekonomická asymetria sa nepáči ani šéfovi NATO. „Je neprijateľné zostreľovať drony, ktoré stoja tisíc alebo dvetisíc dolárov, raketami, ktoré môžu stáť pol milióna alebo dokonca milión dolárov,“ varoval tento týždeň generálny tajomník NATO Mark Rutte.

The Telegraph píše o novom švédskom obrannom systéme, ktorý by mohol zadržať ruské drony lietajúce nad letiskami — a pritom by stál až 16 000-krát menej než stíhačka.

Štokholmská technologická firma Nordic Air Defence (NAD) vyvinula nízkonákladovú miniraketu, ktorá sa spolieha na „kinetickú silu“ pri eliminovaní dronov, ktoré prelietavajú nad kritickou infraštruktúrou, napríklad nad letiskami a továrňami.

Sofistikované riešenie na ruské drony

Stroj pomenovaný Kreuger využíva na vyhľadávanie letiacich nepriateľských dronov infračervené senzory. Po identifikácii cieľa vypustí malú strelu. Podľa výrobcu to znižuje riziko pri nasadení v civilnom prostredí v porovnaní s výbušnými projektilmi.

„Vpády na letiská sú dokonalým príkladom toho, prečo ochrana verejných priestranstiev pred dronmi potrebuje sofistikovanejšie riešenie než len „zostreľovanie“,“ povedal pre The Telegraph Karl Rosanderer, generálny riaditeľ spoločnosti NAD.

„Staviame malý, elektricky poháňaný stíhací interceptor, ktorý je iba kinetický. Nemá žiadne hlavice ani výbušniny, dron zrazí k zemi pri pristávaní vysokou rýchlosťou. To znamená, že ho polícia môže použiť v civilnom prostredí,“ povedal.

Sweden’s new Kreuger 100 interceptor removes traditional guidance systems.Designed to replace traditional interceptors that rely heavily on expensive sensors,cameras, propulsion systems,Kreuger uses pulsed propulsion & software-based flight control to track,intercept targets pic.twitter.com/b3KTUnfYRz

— Valhalla (@ELMObrokenWings) March 28, 2025

„Nechceme strieľať výbušniny nad letiskami, takže by to bolo perfektné pre to, čo sa stalo v Dánsku. Vyhnete sa tak odpaľovaniu drahých rakiet a páleniu úlomkov nad civilnou infraštruktúrou,“ dodal Rosander.

Hlavnou prednosťou systému Kreuger podľa Rosandera je jeho cenová dostupnosť. Odhadovaná suma je len 5 000 dolárov (v prepočte cca 4 570 eur), čo predstavuje len zlomok ceny stíhačiek NATO F-15 a F-35, ktoré minulý mesiac zasahovali proti dronom nad Poľskom.

Praktické, mobilné riešenie proti dronom

Armádní noviny už na jar písali, že systém Kreuger 100 bude ničiť drony do výšky približne dvoch kilometrov. Na rozdiel od tradičných interceptorov sa spolieha na elektrický pohon – konkrétne zadnú tlačnú vrtuľu napájanú z batérie. V civilnom variante dosahuje rýchlosť až 270 km/h, vojenská verzia má byť rýchlejšia.

Koncepčné vizualizácie naznačujú, že minirakety by bolo možné odpáliť rôznymi spôsobmi. Či už z ručného dela, z puškovej platformy, z odpaľovacích debien naplnených projektilmi alebo zo systémov pripevnených na vozidle.

Takýto systém by mal význam aj v konflikte, napríklad na Ukrajine, kde drony predstavujú trvalú hrozbu pre pozemné sily a techniku. Umožnil by vojakom zneškodniť FPV drony naložené výbušninami, ktoré je čoraz ťažšie rušiť alebo zostreliť bežnými prostriedkami.

Zábery počítačovej vizualizácie, ktoré zverejnila spoločnosť, ukazujú scenár na bojisku, v ktorom sa dva drony s kvadrokoptérovým FPV systémom, ktoré prevážajú bomby, približujú k vojenskému konvoju. Vozidlo na zemi, vyzbrojené kinetickými raketami, odpaľovalo projektily zo systému namontovaného na vozidle, aby zachytilo a zničilo drony skôr, ako dosiahnu svoj cieľ.

❤️ Europe will receive a new weapon against orc drones.
Swedish company Nordic Air Defence has developed the Kreuger 100, a low-cost mini-missile that shoots down drones in the sky.
It’s electric, kinetic, and safe for cities.
pic.twitter.com/DPTndugkGH

— Claretta Nijhuis (@NijhuisClaretta) October 4, 2025

Eurokomisia plánuje rozšíriť protidronovú obranu na celú Európu

Minirakety nie sú jedinými novými systémami proti dronom, ktoré skúmajú lídri EÚ, ktorí tiež zvažovali vybudovanie takzvaného protidronového múru.

Európska komisia navrhla dnes rozšíriť iniciatívu na vybudovanie protidronového múru na východnej hranici Európy. Najnovšie by mal projekt ochrániť celý kontinent. Informovala o tom agentúra Reuters s odvolaním sa na svoje zdroje. Komisia podľa všetkého reagovala na sťažnosti niektorých štátov, že sa cítia byť z celého projektu vynechané.

Šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová si podľa zdrojov ČTK vypočula kritiku hneď od niekoľkých štátov už na neformálnom summite EÚ na začiatku októbra. Následne v prejave na plenárnom zasadnutí Európskeho parlamentu minulý týždeň už hovorila o tom, že „protidronový systém bude štítom pre celú úniu vrátane jej južnej časti“. „Systém bude koncipovaný na riešenie celého spektra výziev,“ dodala vtedy. Spomenula, že pôjde napríklad o reakciu na prírodné katastrofy či monitorovanie zneužívania migrácie alebo monitorovanie ruskej tieňovej flotily.

Múr by pozostával z radarov a protivzdušnej obrany umiestnených pozdĺž východného krídla Európy s Ruskom a jeho hlavným regionálnym spojencom Bieloruskom.

Protidronový múr má aj svoje nevýhody

Odborníci upozorňujú, že „stena z dronov“ by bola veľmi drahá a účinná len proti rojom vypusteným z ruského alebo bieloruského územia, ktoré by leteli nad pevninou. Mníchovské letisko bolo po sérii pozorovaní dronov uzavreté koncom 2. októbra 2025 a bežná prevádzka bola obnovená začiatkom 3. októbra 2025. Pre účinnú ochranu celého východného krídla EÚ by však bolo potrebné jednotné, viacvrstvové technické riešenie.

Navyše by bol potrebný úplný politický záväzok všetkých členských krajín, inak by vznikli medzery vo vzdušnom priestore, ktorými by roje dronov mohli preniknúť. Samotná stena nezabráni útokom odpaľovaným v rámci hraníc EÚ, preto niektoré krajiny riešia obranu proti dronom aj na národnej úrovni.

„Museli by ste sa dohodnúť na jednom štandarde pre celú Európu, musím povedať, že je to dosť veľká výzva,“ povedal Rosander. „Aby ste to dokázali, je to viacvrstvové a zložité riešenie. Musíte sa zjednotiť na jednom systéme, ktorý to všetko riadi.“

Návrh širšej „Európskej iniciatívy pre obranu proti dronom“ bude zahrnutý do takzvaného plánu obrannej pripravenosti, ktorý má Európska komisia zverejniť tento týždeň vo štvrtok.

Šéfka únijnej exekutívy Ursula von der Leyen vo svojom prejave o stave EÚ na začiatku septembra prvýkrát zmienila požiadavky na vytvorenie takzvanej steny proti dronom podporovanej EÚ a vyhlásila, že Európska únia musí „vypočuť výzvy pobaltských priateľov“ v súvislosti s ochranou východných hraníc bloku.

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie