Európa rieši zákaz spaľovákov: 6 premiérov žiada zmenu a varuje pred kolapsom priemyslu

Diskusia o budúcnosti áut sa v Európskej únii opäť vyostruje. Kým jedni presadzujú rýchly prechod na plnú elektromobilitu, iní upozorňujú, že príliš tvrdé pravidlá môžu mať pre európsky priemysel zničujúce následky.

Práve preto vznikla iniciatíva, o ktorej nedávno informoval web autoviny.sk – skupina krajín žiada úpravu prichádzajúceho zákazu spaľovacích motorov.

Premiéri žiadajú ústupky

Bulharsko, Česko, Maďarsko, Taliansko, Poľsko a Slovensko spoločne podpísali list, v ktorom žiadajú, aby po roku 2035 zostal povolený predaj hybridov aj ďalších technológií znižujúcich emisie.

Argumentujú tým, že je potrebné vytvoriť priestor aj pre nízkouhlíkové a obnoviteľné palivá, ktoré by dopĺňali elektromobily. Podľa signatárov musí Európa znižovať emisie bez toho, aby vznikla, ako sami uviedli, „priemyselná púšť“.

Zákaz spaľovákov pod tlakom

Európska únia schválila reguláciu o nulových emisiách pre nové autá v marci 2023. Vtedy sa predpokladalo, že trh s elektroautami bude rásť rýchlejšie, než sa nakoniec ukázalo. Reálne čísla dnes hovoria o slabšom dopyte a zároveň o rastúcej konkurencii z Číny.

Aj z tohto dôvodu sa pripravuje nový balík opatrení, ktorý má Európska komisia predstaviť 10. decembra. Nie je však vylúčené, že sa jeho zverejnenie oneskorí. Súčasťou balíka by malo byť aj zmiernenie už schváleného zákazu spaľovacích motorov.

Rozdelená Európa

Téma zostáva mimoriadne citlivá. Kým niektoré štáty podporujú rázny prechod na elektromobilitu, iné upozorňujú na regionálne rozdiely – od stavu nabíjacej infraštruktúry cez ekonomické možnosti obyvateľov až po pripravenosť samotných automobiliek.

To, ako sa diskusia uzavrie, ovplyvní nielen budúci vývoj mobility v Európe, ale aj stovky tisíc pracovných miest v automobilovom sektore.

Automobilky pod narastajúcim tlakom

Od roku 2035 má v Európskej únii vstúpiť do platnosti zákaz predaja nových áut so spaľovacími motormi, či už benzínovými alebo naftovými. Ako sme už v minulosti informovali, ide o jeden z najambicióznejších krokov Bruselu v boji proti emisiám, ktorý by výrazne zmenil podobu automobilového trhu. Pre Slovensko, kde tradičné spaľováky stále dominujú, pôjde o jednu z najväčších dopravných zmien v modernej histórii.

EÚ postupne sprísňuje emisné limity, ktoré musia výrobcovia splniť. Už v roku 2025 klesnú flotilové emisie na 93,6 g CO₂/km, čo je o 15 % menej než v predchádzajúcom období. V roku 2030 sa strop ešte prepadne na 49,5 g/km a po roku 2035 majú byť nové autá úplne bez emisií. Automobilky tak musia prebudovať svoje modelové portfóliá, investovať miliardy do batériových technológií a zrýchliť tempo elektrifikácie.

Proti radikálnemu zákazu sa však ozývajú aj veľkí hráči. Šéf Mercedes-Benz Ola Källenius tvrdí, že prechod na nulové emisie v tak krátkom čase je nereálny. Ako prezident združenia ACEA vyzýva Európsku komisiu, aby plán prehodnotila a umožnila výrobcom väčšiu flexibilitu. Podľa neho sa od roku 2023 výrazne zmenili geopolitické aj ekonomické podmienky a tvrdý zákaz môže viesť až ku kolapsu automobilového priemyslu v Európe.

Elektromobily verzus realita na Slovensku

Naopak, značka Kia vníma zákaz ako príležitosť a spomalenie prechodu by podľa jej európskeho šéfa Marca Hedricha spôsobilo obrovské straty firmám, ktoré už do elektromobility masívne investovali. Hyundai, ktorý patrí do tej istej skupiny, je pritom členom ACEA – čo ešte viac ukazuje, aký rozdelený je automobilový sektor.

Odborníci zároveň pripomínajú, že klimatické ciele sú neúprosné. Svet mierí k otepleniu nad 1,5 °C a alternatívy ako syntetické palivá sa v potrebnom rozsahu zrejme nestihnú rozvinúť. Pre krajiny ako Slovensko to však znamená obrovskú výzvu. Ako uvádza portál Autoviny.sk, nabíjacia infraštruktúra výrazne zaostáva za západnou Európou a ceny elektromobilov sú pre veľkú časť obyvateľstva stále nedostupné.

Čítaj viac z kategórie: Auto