Európa sa zmenila na obrovskú pec na pizzu, tvrdí klimatologička. A toto je len začiatok

Nová vlna horúčav zachvátila Európu. Viaceré krajiny už hlásia zlomenie rekordov, úmrtia spojené s teplom, kolapsy, požiare, ale aj vyprázdnené turistické mestá. Extrémne horúčavy pritom ešte stále nie sú na ústupe. Na niektorých miestach, ako je Praha, majú rekordy padnúť až v sobotu.

„Bublina horúceho vzduchu, ktorá sa nafúkla nad južnou Európou, zmenila Taliansko a okolité krajiny na obrovskú pec na pizzu,“ cituje CNN klimatologičku Hannah Clokeová z Univerzity v Readinge.

„Horúci vzduch, ktorý sa tlačil z Afriky, teraz zostáva na mieste, s ustálenými podmienkami vysokého tlaku, čo znamená, že teplo v mori, zemi a vzduchu sa naďalej hromadí,“ vysvetlila vedkyňa.

Padali rekordy, výstrahy platia aj pre Poľsko či Nemecko

V utorok rekordné teploty zaznamenalo Taliansko a Katalánsko. Rím zaznamenal nový teplotný rekord 41,8 stupňa Celzia. Predchádzajúci rekord 40,7 stupňa Celzia bol v Ríme zaznamenaný v júni 2022, uvádza TASR.

V Katalánsku bol rekord pokorený, keď sa teploty v utorok podľa predbežných údajov vyšplhali nad 45 stupňov Celzia na hraniciach s Francúzskom.

Údaje regionálnej meteorologickej služby ukázali, že ortuť teplomera dosiahla v utorok 45,1 stupňa Celzia v katalánskej obci Darnius – stúpla teda oveľa vyššie než pri predchádzajúcom rekorde 43,8 stupňa Celzia nameranom v katalánskej obci Alcarras počas vlny horúčav v júni 2019.

Prekonanými rekordami nekončí nočná mora južnej Európy. Odhaduje sa, že v najbližších dňoch by mohli padnúť rekord 48,8 stupňa Celzia aj na Sicílii. Teploty v Sardínii sa môžu tiež vyšplhať na 46 stupňov Celzia.

zdroj: TASR/AP, Gregorio Borgia

Nie je to len juh Európy, ktorý trápia extrémne horúčavy. Varovanie vydala Európska vesmírna agentúra aj pre Poľsko, Francúzsko, Česko Nemecko a s horúčavami zápasia aj obyvatelia Veľkej Británie. V Prahe by mohli teploty v sobotu dosiahnuť 36 stupňov Celzia.

„Je zrejmé, že táto mimoriadne teplá epizóda bude pokračovať aj v nasledujúcich dňoch. Prispieva k nej zosilňujúci skleníkový efekt atmosféry, ale aj práve nastupujúca teplá epizóda El Niňo v rovníkovom Pacifiku,“ povedal pre TASR klimatológ Milan Lapin.

Uviedol, že priemerná globálna teplota vzduchu vo výške 2 metrov nad zemským povrchom na celej Zemi v júli počas pätnástich dní od 3. do 17. júla dosiahla rekordy. Pohybovala sa medzi 16,94 až 17,23 stupňa Celzia. Tieto hodnoty prekonali doterajší rekord 16,92 °C z 24. júla 2022.

Zabíjajú požiare aj samotné extrémne horúčavy 

S horúčavami sú spojené aj negatívne javy, akými sú lesné požiare, ktoré aktuálne sužujú Grécko či Španielsko.

Grécke médium TA NEA nazvali oblasti zasiahnuté požiarom ako „ohnivé peklo“. Evakuovaných muselo byť niekoľko obcí, pričom domy aj podnikateľské budovy padli za obeť požiarom trvajúcim už tretí deň. Oheň vyčíňa aj pri Slovákmi obľúbenom Rodose.

zdroj: TASR/AP, Thanassis Stavrakis. Muž v Grécku evakuuje kone.

V dôsledku horúčav zaznamenali aj prvú obeť, ktorou je 44-ročný pracovník, ktorý maľoval priechody pre chodcov v meste Lodi neďaleko Milána. Od horúčavy skolaboval, pričom bol prevezený do nemocnice, kde umrel, uvádza News.com.au.

Krajiny hlásia aj ďalšie kolapsy turistov a varujú ľudí, aby si dali pozor na pitný režim.

„Vlny horúčav sú skutočne neviditeľným zabijakom,“ cituje Sky News Panua Saaristoa, vedúceho tímu pohotovostnej zdravotnej jednotky Medzinárodnej federácie spoločností Červeného kríža a Červeného polmesiaca.

„Červeného škriatka“ zachytili na Slovensku. Silné búrky prinášajú úchvatný úkaz

„Každé leto tu v Európe zažívame stále vyššie teploty počas dlhších časových úsekov,“ dodal.

Minulý rok mali horúčavy v Európe zabiť 60-tisíc ľudí. Aj tento rok sa očakáva, že obetí bude viac ako teraz, hovoria oficiálne štatistiky.

Horúčavami trpí aj turizmus, pre veľké teplo sa stávajú turistické atrakcie prázdnymi miestami duchov. Aj samotné krajiny vyzývajú turistov, aby sa pripravili na horúčavy a prispôsobili im svoje plány. Napríklad neodporúčajú návštevu pamiatok, ako je Koloseum v Ríme.

Toto je len začiatok, varujú vedci 

Vedci varujú, že horúčavy nebudú ničím výnimočným a kvôli klimatickej zmene ich bude pribúdať, čoraz viac.

„Toto je len začiatok,“ povedal pre CNN Simon Lewis, predseda vedy o globálnych zmenách na University College London. „Súčasné globálne politiky nás vedú k tomu, že do roku 2100 dosiahneme oteplenie o 2,7 stupňa Celzia. A to je skutočne desivé,“ dodal.

Prízvukoval, že okno príležitosti, ako globálne otepľovanie aspoň spomaliť, sa rýchlo zatvára.

Súhlasí aj šéf Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) Tedros Adhanom Ghebreyesus, ktorý vyzval svetových politikov, aby konali. „Klimatická kríza nie je varovaním. Deje sa to. Vyzývam svetových lídrov, aby TERAZ konali,“ uviedol na Twitter.

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie