Európania dávajú zelenú nebezpečnému trendu. Prieskum odhalil preferenciu vlády miliónov z nás

Európa je v nebezpečenstve. Prieskum realizovaný v piatich európskych krajinách ukazuje silný a nebezpečný trend. Približne jeden z piatich Európanov si myslí, že v určitých situáciách môže byť diktatúra prijateľnejšia než demokracia. Nejde však o odmietnutie demokratického systému ako takého. Výskumníci zdôrazňujú, že skôr ide o nespokojnosť s tým, ako demokracia funguje v praxi.

Prieskum uskutočnený agentúrou AboutPeople pre think-tank Progressive Lab prebehol v Grécku, Francúzsku, Švédsku, Spojenom kráľovstve a Rumunsku, uvádza Politico. Celkovo 22 percent respondentov pripustilo, že za určitých okolností by preferovali autoritársky spôsob vládnutia. Zároveň 26 percent uviedlo, že by im neprekážalo, keby silný a schopný líder obmedzil demokratické práva a nebol priamo zodpovedný občanom. 

Európa väčšinovo odmieta obmedzenie demokracie

K vyššie uvedeným výsledkom je potrebné dodať, že väčšina populácie autoritárstvo odmieta. Takmer 70 percent opýtaných myšlienku obmedzenia demokracie výslovne zamietlo. Výsledky preto neznamenajú, že Európa sa masovo odkláňa od demokracie. Skôr naznačujú rastúcu frustráciu z jej praktického fungovania, pripomína zdroj. 

One in five Europeans believe that in certain cases a dictatorship is preferable to democracy, according to a survey by pollster AboutPeople.https://t.co/dT8R2CPHYU

— Nektaria Stamouli (@nstamouli) February 18, 2026

Najvyššiu mieru nespokojnosti zaznamenali výskumníci v Grécku, kde až 76 percent respondentov uviedlo, že nie sú spokojní s fungovaním demokracie v krajine. Nasledovalo Francúzsko (68 percent) a Rumunsko (66 percent). V Spojenom kráľovstve to bolo 42 percent a v Švédsku 32 percent. Rozdiely medzi štátmi tak existujú, no trend je spoločný: dôvera v demokratické inštitúcie klesá naprieč Európou.

Podľa politológov nejde o klasickú krízu režimu, ale o krízu dôvery. Občania neodmietajú hodnoty demokracie, ale skôr politické elity, strany a fungovanie štátu. Výskum poukazuje na silné „anti-establishmentové“ nálady, teda pocit, že politický systém nereprezentuje záujmy bežných ľudí.

Turkiye Today upozorňuje na to, že zaujímavé sú aj údaje o dôvere v inštitúcie. Najvyššiu mieru dôvery získala Európska únia (43 percent), zatiaľ čo médiám dôveruje 27 percent a politickým stranám iba 24 percent respondentov. V Grécku napríklad až 55 percent ľudí uviedlo, že necítia blízkosť k strane, ktorú volili v posledných voľbách.

Rast podpory nacionalizmu

Výsledky prichádzajú v čase rastúcej podpory populistických a nacionalistických hnutí. V niektorých krajinách zároveň časť verejnosti nevníma krajnú pravicu ako hrozbu pre demokraciu. To naznačuje zmenu politického vnímania, uvádza rumunský Informat. Spoločenské delenie už nie je len medzi ľavicou a pravicou, ale medzi systémom a antisystémom.

Europe is, first of all, a choice of values: human dignity, freedom, the rule of law, democracy, equality, non discrimination, and human rights.

Those values don’t stay on paper — they shape how we care for each other, especially when the world feels more uncertain. That’s why… pic.twitter.com/v6CeIyjPBU

— Silvio Gonzato (@EUAmbAL) February 14, 2026

Politológ Dimitris Papadimitriou podľa Politica upozorňuje, že tradičné rozdelenie Európy na západnú, východnú a južnú prestáva vysvetľovať politickú realitu. Napríklad Rumunsko zaznamenáva ekonomický rast, no dôvera v demokraciu tam nerastie. Naopak, aj bohaté štáty ako Švédsko čelia oslabovaniu dôvery v inštitúcie.

Rusko testuje nervy Európy: Rakety s dosahom 5 500 km rozmiestňuje pri hraniciach NATO, odhalili satelitné zábery

Prieskum tak naznačuje širší trend, na ktorý upozorňujú rôzne zdroje. Problémom nie je samotná myšlienka demokracie, ale jej každodenné fungovanie. Ľudia očakávajú efektívnosť, stabilitu a schopnosť riešiť praktické problémy. Ak systém tieto očakávania nenaplní, časť verejnosti je ochotná uvažovať aj o autoritárskych alternatívach.

Pre Európu to predstavuje významnú politickú výzvu. Nejde totiž o odmietnutie hodnôt slobody či volieb, ale o varovný signál o kvalite vládnutia. Demokracia v očiach občanov stojí alebo padá najmä na dôvere — a práve tá sa v mnohých krajinách oslabuje, konštatuje Politico. 

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie