Europoslanec Michal Wiezik: V kontroverznom spote narážam na Ministerstvo životného prostredia. Presne tak to tam vyzerá
- Michal Wiezik z frakcie Renew Europe hodnotí domácu politickú situáciu
- Green Deal podľa neho dáva nielen environmentálny, ale najmä ekonomický zmysel
- V budúcich voľbách hrozí príchod krajnej pravice, Slovákov vyzýva k eurovoľbám
- Michal Wiezik z frakcie Renew Europe hodnotí domácu politickú situáciu
- Green Deal podľa neho dáva nielen environmentálny, ale najmä ekonomický zmysel
- V budúcich voľbách hrozí príchod krajnej pravice, Slovákov vyzýva k eurovoľbám
„Je tam človek, ktorý nechá zlikvidovať chránený les. Postaví betonárku a tvrdí, že nemá rád prírodu. To je presne esencia týchto ľudí. Ako absurdný je spot, taká absurdná je realita,“ opisuje pre Startitup svoj pohľad na vedenie Ministerstva životného prostredia europoslanec Michal Wiezik z frakcie Renew Europe.
Wiezik je dlhoročný ekológ a vysokoškolský učiteľ, v europarlamente sa venuje predovšetkým environmentálnym témam. V tých je veľmi aktívny, podľa portálu Euractiv patrí medzi najaktívnejších europoslancov v rámci celej EÚ, pričom väčšina jeho pripomienok sa týka envirozákonov. Napríklad k Zákonu o obnove prírody mal Wiezik 235 pripomienok.
O Green Deale a iných zelených plánoch Európskej únie hovorí, že dávajú ekologický zmysel, no predovšetkým sú ekonomicky výhodné. „Aj v Očovej keď začnem vysvetľovať, že fotovoltický panel znamená šetriť peniaze a možnosť odstrihnúť sa od dodávateľa, bude to mať efekt.“
- Ako je Slovensko vnímané v Európskom parlamente
- Ako podľa Wiezika útočí Rusko hybridnými taktikami cez Green Deal na EÚ
- Prečo nesúhlasí s farmárskymi protestami
- Ako hodnotí súčasné nastavenie Ministerstva životného prostredia
- Čo sa zmení v europarlamente po voľbách
Ako by ste niekomu, kto o tom nechce ani len počuť, vysvetlili, prečo je Green Deal dôležitý?
Vždy to vysvetľujem na základe faktov. Mám napríklad rôzne grafiky, ktoré ukazujú koncentráciu CO2. To sú veci, ktoré pochopí každý – za 50 rokov je ten nárast extrémne vysoký, každému to udrie do očí a je to fakt, ktorý sa nedá spochybniť.
Snažím sa to vysvetľovať stále, ale je to veľmi ťažká robota. Polarizácia a to, akým spôsobom sme ponorení do dezinformácií, sú extrémne silné – stretávam sa s tým najmä na sociálnych sieťach.
Priemerný popierač klimatickej zmeny sa nechá presvedčiť grafmi o koncentrácii oxidu uhličitého?
Paradoxne, ak môžem slušne debatovať, väčšinou slávim úspech. Nehovorím, že tí ľudia po spoločnom rozhovore otočia o 180 stupňov, ale minimálne prikývnu a niečo si z toho vezmú.
Ja, okrem toho, že som europoslanec, tak som aj 20 rokov vysokoškolský pedagóg a viem Green Deal dobre zarámcovať. Veľmi funguje ekonomická stránka veci. Aj niekoho v Podpoľaní, koho možno neosloví graf, osloví fakt, že ak si dá na strechu fotovoltické panely a z toho si vie nabiť aj auto, tak jazdí alebo kúri zadarmo.
Práve fotovoltické a solárne panely sú veľkým úspechom – cestujem po Slovensku a vidím, že na strechách pribúdajú vo veľkých množstvách. Solár je pritom skutočne esenciou Green Dealu. Ľuďom imponuje, že sa môžu odstrihnúť od dodávateľa a vyrábať si energiu, prakticky zadarmo a donekonečna, zo slnka.
Toho, kto teda nezareaguje na faktický graf, často osloví ekonomická stránka veci. Svojím spôsobom to je aj odpoveď pre ľudí, ktorí sa sťažujú, že sa Slovensko odstrihlo od ruského plynu – eventuálne si tú energiu budeme môcť vyrobiť sami. Ale strednodobo by sme mali cieliť na to, aby sme plyn vôbec nepodporovali.
Doc. Ing. Michal Wiezik, PhD., (44) sa narodil v Martine. Pôsobí ako vysokoškolský pedagóg, ekológ, vedec a slovenský europoslanec. Vyučuje na Fakulte ekológie a environmentalistiky Technickej univerzity vo Zvolene. Počas svojej kariéry pracoval na viacerých významných vedeckých výskumoch. V roku 2012 neúspešne kandidoval do slovenského parlamentu za hnutie OĽANO.
V roku 2019 bol úspešne zvolený do europarlamentu za koalíciu Progresívne Slovensko/Spolu (bol členom strany Spolu), zaradil sa do frakcie EPP.
O 2 roky neskôr vymenil domácu stranu Spolu za Progresívne Slovensko a európsku frakciu EPP za Renew Europe.

Nezlyháva Európska komisia vo vysvetľovaní Green Dealu? Mnoho ľudí si z neho zobralo len to, že EÚ chce zakázať autá so spaľovacím motorom.
Keď už sa aj Robert Fico postavil za elektromobilitu, tak si myslím, že nie (smiech).
Mimochodom, ukazuje sa, že elektromobilita je posun, ktorý dáva zmysel všetkým. Stačí sa pozrieť na veľké firmy – žiadna automobilka sem už nechce prísť vyrábať len spaľovacie motory, taký je proste trend.
A vidíme to aj na Volve – prišlo na východné Slovensko a chce vyrábať elektrické autá, nie spaľovacie motory. Volkswagen chce dobrovoľne prestať s výrobou spaľovacích motorov ešte o 3 roky skôr, než je hranica stanovená Európskou úniou.
Vo svete prebieha veľká súťaž o to, kto je schopný lepšie vyrábať elektrické autá a Európska únia nemôže zaostávať. A ohľadom vysvetľovania – musíme si povedať, že Green Deal je vystavený útokom hybridnej vojny.
Rusko podľa vás útočí na Green Deal?
Samozrejme. Green Deal je integrálnou súčasťou európskej politiky. Čokoľvek, čo môže narušiť, spochybniť, rozvrátiť EÚ, je veľmi zaujímavé pre hybridnú vojnu.
Objektívne teraz ako Európa čelíme viacerým krízam. Keď prišla prvá pandémia, na stole bola priorita oživiť ekonomiku. Hrozilo, že celý Green Deal skončí a miesto toho budeme tlačiť peniaze do uhlia a zemného plynu.
Ale ukázalo sa, že transformácia na zelené technológie je efektívnejšia – aj v takýchto situáciách dáva zmysel investovať do inovácií a moderných riešení, než do plynu, ropy a uhlia. Green Deal obstál.
Prišla druhá kríza – Rusko zaútočilo na Ukrajinu – a my sme zrazu boli nahí. Ukázalo sa, ako sme závislí od dovozu fosílnych palív z Ruska a že tým financujeme Putinov zločinecký režim. Ako sa odstrihnete od uhlia a zemného plynu, ktorý potrebujete? Dočasne máme iných dodávateľov, ale dlhodobá stratégia je fungovať na zelených technológiách, kedy si vyrábam energiu doma – aby mi ju nikto nemohol vypnúť či odstrihnúť.
Je dôležité byť kritický voči Európskej komisii, ale v konečnom dôsledku je Green Deal veľmi úspešný príbeh.
Priznám sa, že aj ja som čakal väčší odpor automobiliek.
To bolo dosť prekvapivé, aj ja. Ale súhlasili odstaviť veľký segment výroby do roku 2035. Súhlasili, lebo tak sa hýbe svet, to sú globálne trendy.
Veľmi aktívni ste v Zákone o obnove prírody mali ste 235 pripomienok. Prečo je to také dôležité?
Lebo obnova prírody je niečo, čo sme doteraz nemali legislatívne ukotvené. Máme ochranu – teda chránené územia, kde sa o to staráme –, ale už nie obnovu.
Je dôležité, aby sa príroda aj obnovovala. Ničí sa pri klasickom hospodárstve, treba mať rámec aj na jej obnovu – napríklad aj preto, aby zadržiavala viac uhlíka. Moje návrhy sa týkali napríklad opeľovačov, zadržiavania vody či celkovej diverzity.
Mnohí si napríklad myslia, že podpora opeľovačov znamená to, že vysadím kvety. Ale tak to nie je – potrebujú aj niekde žiť. Napríklad samotárske včely žijú v mŕtvom dreve alebo v zemi, ktorá je obnažená od kopýt hospodárskych zvierat. Takže aby ste to dosiahli, musíte podporiť extenzívne pasenie zvierat.
Každý štát bude predkladať vlastné restoračné plány a sám si stanoví, čo bude obnovovať.

Ministrom životného prostredia je nominant SNS Tomáš Taraba. Ako predpokladáte, že zareaguje na novú povinnosť voči Európskej únii o obnove prírody?
Dúfam, že čo najlepšie, je to ich povinnosť. Je to európske nariadenie – preto sa to rodilo tak ťažko, lebo sa tomu členské krajiny nemajú ako vyhnúť. Aj keď boli niektorí neochotní, nakoniec na to pristúpili.
Ale skvelé je, že štáty majú veľkú voľnosť v tom, čo chcú obnovovať. Môžu sa zamerať na lesy, rieky, poľnohospodársku krajinu, lúky, opeľovače a podobne.
Paradoxne, neochotné boli najmä vyspelé severské štáty. Fíni či Švédi majú veľmi veľa zničených lesných rašelinísk a dlho tento návrh blokovali.
Minister Taraba v poslednej dobe komunikuje zámer budovať spaľovne odpadu. Podľa neho je skládkovanie „najprimitívnejší spôsob spracovania odpadov“. Vyčíta nám to aj EÚ. Ako hodnotíte zámenu skládok za spaľovne?
Áno, najprimitívnejšie je odpad skládkovať – druhé najprimitívnejšie je ho však páliť. Je to o trošku lepšie, ale pritom je tu toľko výrazne lepších možností.
Treba sa zamerať na princípy obehovej ekonomiky a zistiť, ako vôbec predchádzať vzniku odpadu. Potrebujeme ekologický dizajn produktov, ktoré majú opakované využitie.
A to nie je len hudba budúcnosti – na to už sú pripravené kompletné legislatívne rámce z Európskej únie, na ktoré sa treba zamerať. Regulácie na textil, budovy či iné výrobky. Je to reálne aj na Slovensku.
Problém prístupu ministra Tarabu je v tom, že toto celé ignoruje a skrátka favorizuje spaľovne, ktoré sú z pohľadu emisií a kvality ovzdušia druhým najhorším riešením.
Problém je aj s kapacitami. Na Slovensku je síce veľa skládok – ale nie až tak veľa odpadu, ktorý je možné v spaľovniach využiť. Pomerne dobre to už pokrývajú teraz fungujúce spaľovne či napríklad cementárne. Niektoré sú už dnes odkázané na to, že musia odpad dovážať, lebo ho nemajú dostatok.
Ako fungujú eurovoľby
Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku prebehnú 8. júna 2024.
Voľba pripomína parlamentné voľby – volič si vyberie slovenskú politickú stranu. Na kandidátke však krúžkuje maximálne dvoch preferenčných kandidátov (môže aj jedného či žiadneho).

Ako funguje Európsky parlament
Slovensko bude mať v najbližšom volebnom období 15 europoslancov, z celkových 720. Doteraz bolo europoslancov len 705, nový počet bude lepšie reflektovať demografický vývoj v jednotlivých štátov za posledné roky. Slovensko získa o jednu stoličku navyše.
Európsky parlament má, podobne ako slovenský, svoje vlastné kluby – takzvané frakcie, pôsobiace len v rámci Európskeho parlamentu.
Aktuálne v europarlamente pôsobí 6 frakcií plus nezaradení, Michal Wiezik je súčasťou frakcie Renew Europe.
Europoslanci nemajú právo predkladať zákony, to robí Európska komisia, ktorú europarlament volí. Po eurovoľbách bude aj nová voľba predsedu EK, súčasnou predsedníčkou je Ursula von der Leyen.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Hráte v reklamnom spote vašej európskej frakcie Renew Europe, kde minister strieľa vtáky a za úplatok vybuduje v národnom parku betonárku. Takto naozaj vidíte ochranu prírody na Slovensku?
Presne takto to je. Dostal som spätnú väzbu od poľovníkov, že prečo ich urážam – ale predsa tá hlavná postava nie je poľovník, je to minister. Ja tam nevidím poľovníka. Ja tam vidím ministra, kríženca medzi Huliakom, Tarabom, Kuffom a Olexom (Kuffa je štátny tajomník, Olexa šéf TANAP-u, pozn. red.)
Vidíme tam človeka, ktorý za úplatok nechá zlikvidovať chránený les. Síce je poľovník, ale nemá problém počas rokovania zastreliť vtáka.
Postaví betonárku a povie, že nemá rád prírodu. To je presne esencia 4 ľudí, ktorých som spomenul. Toto sú priania súčasného vedenia Ministerstva životného prostredia. Ako absurdný je ten spot, tak absurdná je realita.

S pánom Huliakom sa častujete pravidelne. Predsa len – nepozná situáciu slovenských lesov lepšie starosta z Podpoľania než úradník z tisíc kilometrov vzdialeného Bruselu?
Rudolf Huliak spočíva v tom, že všetko neguje. Všetko je zle. Všetko, čo sa týka ochrany prírody, je negatívne.
Vadia mu projekty na sysle, korytnačky, motýle. Akýkoľvek projekt zameraný na ochranu biodiverzity. To je strašne spiatočnícky postoj. Máme mať normálne ciele, ktoré smerujú k zachovaniu biodiverzity.
Oni si povedia, že načo chrániť nejakú korytnačku. Ale už nepovedia, že tu ide o komplexnú ochranu mokradí a spolu s ňou zachránite ďalších tisíc druhov, ktoré tam žijú. Navyše zostane zachovaný rezervoár vody, krajina sa bude lepšie ochladzovať – a ešte to aj na pohľad pre ľudí veľmi pekne vyzerá.
A to sú všetko projekty financované z európskych peňazí. Ako spoločnosť sme si povedali, že sme natoľko kultivovaní a kultúrni, že budeme zachovávať biodiverzitu. Ale pán Huliak vytvára falošnú dilemu, že peniaze na korytnačku sú potom tie, ktoré chýbajú na školu v Očovej. A to je nezmysel.
Predstavitelia SNS častokrát argumentujú tým, že ochrana prírody bráni hospodárskym aktivitám a ekonomicky na tom tratíme. Nebolo by na prahu krízy lepšie prioritizovať ekonomiku?
Ale to je veľmi tendenčné tvrdenie. Ochrana biodiverzity sa primárne deje v chránených územiach. Tam nemôžete tak či tak ťažiť ani pestovať.
Mimochodom, je to aj ekonomický nezmysel. Chránené územia vedia byť omnoho ekonomicky výkonnejšie, ak na báze prírodného turzimu rozvíjajú regióny. Na toto sú tvrdé dáta. Kvalitne komunikovaný národný park môže regiónu pomôcť vstať z popola aj desaťnásobne viac, než keby sa tam ťažilo drevo.
Treba sa pozrieť, aké vzdelanie predstavitelia SNS majú. Evidentne nie v ochranárskych či ekologických odboroch. Ja som zhodou okolností študoval ochranu prírody, takže mi to celé príde až úsmevné.
Lesníctvo – lesný priemysel – generuje 0,3 % HDP. Tri promile HDP. Toto je nejaký strategický zámer, kvôli ktorému ideme rušiť národné parky a všetko rúbať? Ale napríklad v Slovinsku, kde je množstvo národných parkov, tvoria turizmus a k nemu pridružené služby 13 % HDP.

Počas vášho volebného obdobia v Európskom parlamente vylúčila Strana európskych socialistov poslancov zvolených za Hlas a Smer. Slovenské médiá o tom veľa informovali – aké to je v medzinárodnom hľadisku? Je to hanba alebo skôr bežná záležitosť?
Deje sa to vtedy, keď sú poslanci v príkrom rozpore s hodnotami frakcie. A európski socialisti sú naozaj na míle vzdialení od predstavy slovenských sociálnych demokratov.
To, že si Fico počas kampane podal ruku s Milanom Uhríkom a prebral ten najextrémnejší naratív ultrapravicového spektra, zarezonovalo – od migrantov až po rusofíliu. Ich vyjadrenia nasmerované proti Ukrajine sú nezlučiteľné s nastavením modernej európskej socialistickej strany. A spolupráca s SNS v koalícii, kde sú bývalí kandidáti za extrémistickú ĽSNS, bola poslednou kvapkou.
Tá frakcia sa sama oslabila, prišla o pár hlasov, ale omnoho viac by ich oslabilo narušenie integrity, keby si ich nechali vo svojich radoch. Z pohľadu tej frakcie to bol očistný proces.
Zaujímavý moment vyprodukoval europoslanec Miroslav Radačovský, ktorý vyhlásil, že Slovania sa raz spoja a „zo západnej Európy urobia trávnik“ a potom ohradzujúcemu sa kolegovi oznámil, že má „držať hubu“. Ako Slovensko vnímajú európski partneri?
Asi poviem len toľko, že je veľmi dobré, že máme aj iných europoslancov, ako sú títo exoti.
Posledné týždne Európou rezonovali farmárske protesty. Ako dnes vyzerá vzťah EÚ a agrokorporácií?
Celé je to veľmi zaujímavé. Protesty sú témou aj napriek tomu, že Európska únia už urobila veľa ústupkov. Máme tu systém, kde farmári nemusia plniť žiadne kritériá, lebo dostali odklad na plnenie Green Dealu, aby mohli reflektovať na biodiverzitu a klímu.
Napriek tomu protestujú. Ich hlavný problém je cenotvorba. Produkujú drahšie, než dokážu predať. Negatívne ich ovplyvňujú zahraničný dovoz či vysoká cena vstupov, ako sú hnojivá.
Dostali sa do vlastnej pasce. Majú reálne problémy, ale kombinujú ich s populistickými vyhláseniami, ako napríklad, že ich zaťažuje Green Deal. Z tých kritérií sa teda zišlo a napriek tomu protestujú! Pritom to, že Green Deal škodí farmárom, to je naratív krajnej pravice.
Alebo argumentujú tým, že tu bude potravinová kríza. Ale kde? Ja ju nevidím. Práve naopak, máme v súčasnosti nadprodukciu potravín.
Tvrdia, že im Európska únia zakazuje pesticídy, ktoré potrebujú. Ale štúdie ukazujú, že asi 50 % pesticídov sa použije bez akéhokoľvek účinku – masovo sa rozpráši tak, že sa reálne nedostane k rastline.
Podľa mňa to, že Európska komisia farmárom ustúpila, je chyba. Aj farmári musia chrániť prírodu a musia sa adaptovať. Je dôležité mať zdravú pôdu.
My už nemáme 30 rokov na to, aby sme sa adaptovali na nejakú zmenu. Potrebujeme veci meniť teraz a každý sektor, ktorý sa odmieta adaptovať, bude vážne zasiahnutý.

Súčasťou Green Dealu je aj balík Fit for 55, ktorý tlačí na 55 % zníženie emisií už do roku 2030. Balík je z roku 2021, vtedy nebola vojna. Netreba to prehodnotiť? Nie je teraz skôr čas zbrojiť a budovať ťažký priemysel?
Práveže vyzerá, že je to benevolentný cieľ. Európska komisia teraz predstavila ďalší cieľ – to je 90 % v roku 2040.
Tých 55 % v roku 2030, to nie je výmysel Európskej únie, ale odporúčanie vedcov. Pôvodne bojovali za redukciu 65 %, nakoniec politicky prešlo 55 %.
Tú hranicu dosiahneme úplne prirodzene, bez akýchkoľvek politických stimulov a redukcia emisií bude aj väčšia. Vyzerá to dobre.
Tým, že sa priemysel napája na čoraz viac obnoviteľných zdrojov energie, sa k tej hranici blížime veľmi rýchlo.
Nedávno ste otvorili tému riečnych bariér. V kontraste aktuálnych politických tém bolo trochu komické vás vidieť sedieť v rieke.
Ale je to dôležité (smiech). Riečne bariéry, to je veľká environmentálna záťaž. Bráni to migrácii rýb. Ak je v rieke bariéra z minulosti, ktorá nefunguje a neplní žiadnu hospodársku funkciu už desaťročia, tak ju treba odstrániť.
Sú na to vyčlenené peniaze z balíka na podporu biodiverzity. Nielenže budú ryby ľahšie migrovať, ale budú sa aj ľahšie množiť. Bariéry ovplyvňujú prúdové pomery, mení sa sedimentácia bahna. A ako všetko, čo presadzujem, má to aj ekonomický význam – a to špecifický typ turizmu pre ľudí, ktorí hľadajú divočinu.
Na Slovensku je dnes veľmi málo riek, ktoré sa dajú splavovať – aj kvôli týmto zbytočným bariéram. Pre bežného človeka je splavovanie rieky zážitok – akonáhle dostanete možnosť zažiť divokú, neregulovanú rieku, určite by sa vám to páčilo. Je úžasné vyjsť z betónovej džungle a prísť do zelenej džungle.
Plus sa snažím upozorniť aj na iné dlhodobé problémy slovenských riek. Napríklad rieky Slaná, ktorá je ťažko znečistená. Asi nemusím vysvetľovať, aký je prínos čistej vody. Špeciálne to ovplyvňuje aj studne v okolí.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame

V januári prešlo v Európskom parlamente hlasovanie o nových genomických technikách potravín. Vy ste boli proti, pritom podľa portálu Euractiv zákon podporovalo 1 500 vedcov a 37 držiteľov Nobelovej ceny. V čom sa mýli týchto 1 500 vedcov?
Nebolo to úplne čisté a takéto jednoduché. Kým bolo hlasovanie, ja som takisto komunikoval s vedcami a čudujsasvete, hovorili úplný opak.
Novela je nastavená na kvantitu – neprihliada na kvalitu mutácií a ani nechce zisťovať riziko jednotlivých mutácií v reálnom svete. Ale v princípe to neodmietam.
Hlasovali ste predsa proti.
Hlasoval som proti, pretože mojou podmienkou bolo, že ak pôjdeme touto cestou, okej, ale chcem poznať riziká. Určite to má potenciál, ale musíme mať nejaký prehľad o rizikách, ktoré vieme zistiť cez laboratórne metódy.
Ďalšia vec – chceli sme, aby takéto potraviny boli označené, ale aj to sa odmietlo. Veľa ľudí sa chce vyhnúť genomicky upraveným potravinám a ja to chápem, preto by mali mať takú možnosť, tie potraviny by mali byť označené.
Na to mi bolo povedané, že keď sa im niekto chce vyhnúť, tak môže jesť organickú produkciu, lebo tam sú takéto úpravy zakázané. Ale takéto poľnohospodárstvo je najdrahšie – to má každý, kto nechce jesť upravené potraviny, platiť výrazne viac?
Tretí problém – to sú normálne patentované technológie, ale pritom ide o prirodzené mutácie. Ako môže byť patentované niečo, čo sa môže v prírode prirodzene vyskytnúť? Náhodou veľkému farmárovi niečo také samo od seba vyrastie na poli a má na krku žalobu, že nezaplatil za patent, pričom ani netuší, o čom je reč. Je to neférová hra – takže preto som hlasoval proti.
Podporíte Ursulu von der Leyen na druhý mandát šéfky Európskej komisie?
Dobrá otázka, nebudem to hovoriť dopredu. Začínam byť voči nej veľmi kritický. Rysujú sa tu zvláštne nuansy a kompromisy, ktoré robí voči svojej frakcii EPP, aby mohla kandidovať.
Na úkor integrity európskej politiky robí kroky, s ktorými nesúhlasím. Teraz napríklad veľmi tlačí na to, aby sa oslabila ochrana vlka, bez akýchkoľvek argumentov. Nebezpečne to zapadá do obrazu tých akože ochrancov. Pod jej réžiou sú tiež ústupky voči farmárom, na úkor zelených cieľov.
Odkedy z Európskej komisie odišiel Frans Timmermans, vzniká tu výrazný ťah na bránku, ktorý je deštruktívny. Ale uvidíme, aký program predstaví a podľa toho sa, samozrejme, rozhodnem.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Ako sa pozeráte na jej výrok, že teraz „je čas na viac vojenskej sily a menej zelených rečí“?
Že vytvára falošnú a zbytočnú dilemu. Že musíme podporovať Ukrajinu a mať silnejšiu EÚ? Úplne súhlasím. Ale to nijak nesúvisí so zelenými témami.
Klimatická kríza nezmizne. Paradoxom je aj to, že ona bola nositeľkou Green Dealu. Reálne preň spravila naozaj veľa.
Nepovažujete za diskvalifikačný jej vzťah s šéfom Európskej rady Charlesom Michelom? Dvaja vysokí predstavitelia sa navzájom vyhýbajú, nevedia si prísť na meno. Je toto obraz silnej a zjednotenej Európy pred Ruskom, ktoré sa raz za týždeň vyhráža jadrovým útokom?
Je to problém. Ale povedal by som, že toto je skôr maslo na hlave Charlesa Michela než Ursuly von der Leyenovej.
Jeho extempore o tom, že ako predseda Európskej rady ide kandidovať za „obyčajného“ europoslanca vo vás nezarezonovalo dobre?
Možno tým pádom už nebude predsedom. Naozaj, tie 3 organizácie, ktoré predstavujú Európsku úniu – teda Európska rada, Európsky parlament a Európska komisia –, by spolu mali fungovať synergicky. Akonáhle tam nie je chémia, treba hľadať lepšie cesty.

Ukazujú sa náznaky, že po eurovoľbách príde do Európskeho parlamentu viacero predstaviteľov krajnej pravice. Zmení sa citeľne politika EÚ?
Je tu veľká šanca, že to tak nebude. Ale áno, v západných demokraciách – čo sme aj my, Slovensko – sa to javí ako pomerne vážny problém. Ale to sa bavíme v špekulatívnej rovine. Uvidíme, ako rozhodnú Európania a Európanky.
Posilnenie ultrapravice je podľa mňa vyhodenie peňazí a narušenie európskej integrity a kontinuity európskych projektov, ako je aj Green Deal. V konečnom dôsledku to nepomôže nikomu.
Čítaj viac z kategórie: Zo Slovenska