Europoslankyňa Roth Neveďalová: Na Západe Slovákov nevnímajú ako rovnocenných, ani po 20 rokoch

„Mala som 26 rokov. Prišla som na rokovanie, sadla si a ostatní mi povedali, že toto stretnutie je len pre europoslancov,“ spomína Katarína Roth Neveďalová, europoslankyňa za Smer-SD, ktorá bola svojho času vôbec najmladšou slovenskou europoslankyňou.

„Svoje miesto som si musela, takpovediac, vyboxovať. Vtedy som bola mladá žena z východnej Európy, bolo to ťažké. Ale podarilo sa. Dokonca som od svojich kolegov získala cenu Europoslankyňa roka.“

„Bola som mladá žena z východnej Európy, bolo to ťažké“

Roth Neveďalová sa v európskej politike pohybuje približne 20 rokov, špecializuje sa na témy z oblasti poľnohospodárstva, v ktorých je aktívna. Je aj členkou Európskeho výboru pre poľnohospodárstvo a zasadzuje sa aj o mladých ľudí v Európe.

Do europarlamentu tak podľa jej slov prinášala pohľad slovenských občanov na farmárske protesty či dovoz ukrajinského obilia. V posledných dňoch do zahraničia komunikovala aj svoje postoje ohľadom atentátu na premiéra Fica. Do eurovolieb v júni za stranu Smer-SD kandiduje opäť, z piateho miesta.

zdroj: Startitup – Roth Neveďalová bola vôbec najmladšou slovenskou zástupkyňou v europarlamente.

Po atentáte na premiéra ste dávali rozhovory, boli ste v kontakte so zahraničnými partnermi. Čo vám povedali, ako to celé vnímajú v zahraničí?

V prvom rade to bol pre všetkých šok, nielen na Slovensku, ale na celom svete. Ja osobne som dávala rozhovory médiám z Francúzska, Veľkej Británie, ale aj Číny či iných častí sveta.

Všetci boli v šoku a pýtali sa, ako je to možné, že sa niečo také môže udiať v demokratickej krajine a hlavne, čo bude tým ďalším krokom, čo sa teraz na Slovensku stane.

My sme od začiatku hovorili, že v prvom rade chceme hlavne upokojiť situáciu, aby situácia ďalej neeskalovala a aby sa niečo podobné už nikdy nestalo. A ďalej sa musíme pozrieť na to, čo robíme zle ako spoločnosť a ako politici, aby sme vo všeobecnosti upokojili situáciu na Slovensku, aby sme napríklad v politických reláciách už nepoužívali vyjadrenia ako „zastaviť za každú cenu“, prípadne iných označovať za „zlo“.

Premiérovi Ficovi len nedávno pred domom stavali šibenice, nosili mu k domu rakvy… toto sú všetko prejavy, ktoré nemajú v slušnej spoločnosti žiadne miesto a myslím si, že by sme s nimi mali konečne prestať.

Politici sú už dlhé roky terorizovaní, ja sama som bola adresátom veľkého počtu rôznych vyhrážok. A atentát na predsedu vlády Slovenskej republiky je niečo, čo naozaj žiaden príčetný človek nemôže schvaľovať.

Niektoré strany po atentáte krátkodobo pozastavili kampaň do eurovolieb – ako to vnímate?

Myslím si, že pozastavenie kampane bol správny krok. Prekvapilo ma skôr, že niektoré politické strany sa k tomu nepripojili, pravdepodobne to, čo sa stalo, nepovažovali za dostatočne dôležité alebo situáciu nie za dostatočne vážnu.

Naďalej pokračovali vo svojej kampani, dokonca sa vyjadrili tak, že premiér si za to môže sám, čo je absolútny nezmysel. Čiže ja si vážim, že niektoré strany kampaň pozastavili a považujem to za správne gesto.

Moja politická strana tak, samozrejme, urobila okamžite, v ten deň sme mali mať veľké predvolebné podujatie. Myslím, že upokojeniu situácie pomohla aj výzva, aby sa v prvých dňoch po atentáte neorganizovali v médiách konfliktné diskusné relácie. Prispelo to tomu, že situácia neeskalovala ďalej.

Katarína Roth Neveďalová (41) pochádza okolia Nitry, je dlhoročná politička a zameriava sa hlavne na domácu a európsku politiku. V dobe prvého zvolenia sa stala historicky najmladšou slovenskou europoslankyňou (mala 26 rokov), odvtedy podporuje silnejšie zastúpenie mladých ľudí v európskej politike. V domácej politike 14 rokov vedie Medzinárodné oddelenie v strane Smer-SD. 

V roku 2012 sa počas funkčného obdobia europoslankyne stala podpredsedníčkou Strany európskych socialistov (PES), ktorej členom je strana Smer-SD. V súčasnosti však vo frakcii aktívna nie je, po parlamentných voľbách 2023 Strana európskych socialistov pozastavila členstvo europoslancom za Smer-SD a Hlas-SD.

Do Európskeho parlamentu sa vrátila v roku 2022, po smrti europoslanca Miroslava Číža. Aktuálne pôsobí ako nezaradená europoslankyňa.

zdroj: archív – Ak sa europoslankyňa z piateho miesta prekrúžkuje, po júnových voľbách by sa začalo jej tretie funkčné obdobie.

Budete sa po eurovoľbách chcieť začleniť do nejakej frakcie alebo vás pár mesiacov mimo presvedčilo, že to zvládnete „na vlastnú päsť“?

Áno, ideálne naspäť k európskym socialistom. Sme sociálni demokrati, patríme tam, dáva to zmysel.

V rozhovore pre Euractiv ste povedali, že si viete predstaviť aj spoluprácu s Milanom Uhríkom. Nepodráždi to viac európskych partnerov, ktorým, podľa ich slov, prekážajú extrémisti?

Ja aktívne nespolupracujem s Milanom Uhríkom. V rozhovore som povedala, že si to viem predstaviť, pretože sme sa o tom bavili pri otázke, kde redaktorka Euractiv mala názor, že sa s ním nesmiem ani len rozprávať.

Nebudem nikomu brániť v tom, aby s niekým spolupracoval. Navyše, je úplne prirodzené, že s pánom Uhríkom niekedy hlasujeme rovnako – ak to sú témy, ktoré sú pre Slovensko dôležité. Bez toho, aby som vedela ich pozadie, rovnako ako ja, hlasujú stovky ďalších europoslancov.

Dobrým príkladom je prepúšťanie odborárov vo firme Dell, čomu sa aktívne venujem. Sama som proaktívne napísala list Európskej komisii a poslala ho na všetkých kolegov, aby sa pripojili – čo je štandardná prax. Podľa mňa je to dôležitá vec. Milan Uhrík bol prvý, ktorý mi napísal, že s tým súhlasí a že sa chce takisto podpísať.

Nakoniec moju iniciatívu podpísali napríklad aj Monika Beňová či kolegovia z iných štátov – napríklad z Česka.

zdroj: archív – Aby sa zvýšila volebná účasť, podľa Roth Neveďalovej treba podporovať diskusiu so všetkými občanmi, nielen s mladými ľuďmi.

Médiami rezonujú aktivity europoslancov Progresívneho Slovenska – europoslanci za Smer tvrdia, že sú protislovenskí, robia Slovensku zlé meno. Vidíte to podobne?

Zdôrazňujem to aj ja. Za dve dekády svojej práce v európskej politike som ešte nevidela, aby to niekto hnal do takého extrému. 

Oni dnes určite budú tvrdiť, že nežiadajú pozastavenie eurofondov a ani o tom nehovorili, ale ja som bola na stretnutiach, kde to jednoducho zaznelo.

O akých europoslancoch hovoríte? Martin Hojsík a Michal Wiezik?

Áno, presne títo dvaja. A ešte Vladimír Bilčík. Ten je síce teraz v inej strane, ale takisto kandidoval za koalíciu PS/Spolu v roku 2020.

Bolo to napríklad pred slovenskými novinármi v Európskom parlamente. Nedá sa hovoriť o tom, že by niečo takéto nehovorili.

Keď si pozriete vystúpenie pani komisárky Jourovej, ktorá má na starosti práve záležitosti ochrany ľudských práv, tak ona presne používa naratív, ktorý používa aj Progresívne Slovensko. Rovnaké vety, rovnaké prirovnania. Je vidno, že tam je nejaká koordinácia. Evidentne spolu majú veľmi dobré vzťahy.

Aká je reálna atmosféra na chodbách Európskeho parlamentu? Ako sa ostatní predstavitelia správajú voči Slovensku?

Určite to nie je tak, že nad nami niekto ohŕňa nosom, ako hovorí druhá strana. Len europoslancov je 705 – väčšina nevie, kto ste. A títo ľudia majú ešte asistentov a ďalších spolupracovníkov, sú tam tisíce ľudí, v každej budove.

Či ide o rokovania alebo pracovné skupiny, Slovensko je úplne normálne všade pozývané. Po anglicky sa tu hodí pojem „business as usual“ alebo teda všetko po starom. Aj keď má nejaká krajina problémy, pristupuje sa k tomu s pochopením, pretože je normálne, že každý štát si občas potrebuje niečo vnútorne vyriešiť.

Už len toľko omieľané diskusie o právnom štáte majú aj iné krajiny. Pri žiadnych takýchto jednaniach nie sme jediní ani najhorší. Chorvátsko, Španielsko, Maďarsko, Poľsko a ďalšie iné krajiny sú omnoho viditeľnejšie.

Ako fungujú eurovoľby

Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku prebehnú 8. júna 2024.

Voľba pripomína parlamentné voľby – volič si vyberie slovenskú politickú stranu. Na kandidátke však krúžkuje maximálne dvoch preferenčných kandidátov (môže aj jedného či žiadneho).

zdroj: EP – Katarína Roth Neveďalová vystupuje v pléne ohľadom zodpovednosti štátnych orgánov, ktoré fungujú z európskeho rozpočtu.

Ako funguje Európsky parlament

Slovensko bude mať v najbližšom volebnom období 15 europoslancov, z celkových 720. Doteraz bolo europoslancov len 705, nový počet bude lepšie reflektovať demografický vývoj v jednotlivých štátov za posledné roky. Slovensko získa o jednu stoličku navyše.

Európsky parlament má, podobne ako slovenský, svoje vlastné kluby – takzvané frakcie, pôsobiace len v rámci Európskeho parlamentu.

Aktuálne v europarlamente pôsobí 6 frakcií plus nezaradení, Katarína Roth Neveďalová bola súčasťou frakcie Strana európskych socialistov (PES).

Europoslanci nemajú právo predkladať zákony, to robí Európska komisia, ktorú europarlament volí. Po eurovoľbách bude aj nová voľba predsedu EK, súčasnou predsedníčkou je Ursula von der Leyen.

Robia podľa vás europoslanci za PS „z komára somára“?

Určite áno. Ale nesmieme podceňovať to, že takéto diskusie vyvolávajú predovšetkým naši slovenskí europoslanci.

Aká je medzi vami a inými slovenskými europoslancami atmosféra? Zdravíte sa vôbec?

Kedysi sa europoslanci zo Slovenska stretávali a rokovali. Aj keď sme mali rozdielne pohľady, pri naozaj dôležitých veciach sme sa vedeli spojiť.

To už tak nefunguje. Bohužiaľ, to bolo pre mňa jedno z najhorších prekvapení. Kedysi sme raz alebo dvakrát do mesiaca mali všetci spoločný europoslanecký obed, kde sme riešili rôzne témy. Toto sa už absolútne nedeje.

Ja som bola v politike ešte za Mečiara či Dzurindu. Aj v týchto časoch vás na chodbe boli schopní aspoň odzdraviť, aj keď som bola iba mladá asistentka. Dnes sme sa dostali do štádia, keď vás na chodbe ani neodzdravia, lebo majú iný politický názor. Neťahá sa za jeden povraz.

Budete hlasovať za znovuzvolenie predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyen?

Ťažká otázka. Ešte neviem. Musím počkať na to, ako bude prezentovať svoj plán.

Ak musím niečo odpovedať, tak poviem, že keby dnes volím, tak nie.

Podľa mňa sa pani predsedníčka utrhla z reťaze. Robí si, čo chce, ani neberie ohľad na členské štáty.

Veľa jej tvrdení a vyjadrení sú veci, ktoré sú akoby jej vymyslené veci. Ide si svoje, bez ohľadu na to, čo si o tom ostatní myslia.

V júnových eurovoľbách z piateho miesta. Pritom by išlo o vaše tretie obdobie. Pred vami sú ľudia, ktorí s tým skúsenosti nemajú, napríklad Erik Kaliňák. Ako hodnotíte zostavenie?

Vnímam to tak, že kandidátka je tvorená tak, aby na popredných pozíciách boli ľudia, ktorí môžu byť zvolení – osobnosti, za ktoré sa hlasuje. Na popredných priečkach sú napríklad Erik Kaliňák či Ľuboš Blaha, ktorí sú podpredsedovia strany Smer, teda je za tým dobrá logika.

Máme tam aj zástupcov mladých ľudí či ľudí z regiónov – vyzdvihnúť chcem napríklad Gabriela Döme, ktorý je zástupcom našej mládežníckej organizácie a je na 6. mieste. Na 7. mieste je zase Peter Voľanský z Košického kraja, ktorý zastupuje regióny a doma je veľmi známy.

Je to vyvážené a nakombinované tak, aby bolo zastúpených čo najviac rôznych skupín.

zdroj: Startitup – Podľa Neveďalovej je kandidátka Smeru vyvážená medzi známe tváre, mladých ľudí či politikov z regiónu.

Ste spokojní s piatym miestom?

Budem sa snažiť, aby som bola členkou Európskeho parlamentu aj naďalej.

Máte pomerne liberálny postoj k LGBT osobám, hovoríte aj, že nerozumiete, že ešte nemajú rovnaké práva ako väčšina. Ako by to podľa vás malo vyzerať? Vidíme, že Česko už je dokonca krôčik od plnohodnotných manželstiev.

Myslím si, že túto tému musíme najprv rozdeliť. Na Slovensku totiž máme problém – ak sa bežného človeka spýtate napríklad na spolužitie ľudí rovnakého pohlavia, väčšina ľudí s tým nebude mať problém.

Títo ľudia pritom žijú medzi nami, aj v tých dedinách. Nezmenia sa, lebo sa to ani nedá. Ak by sa táto téma nechala len pri spolužití dvoch osôb rovnakého pohlavia a začali by sme diskusiu stavať v tomto bode, väčšina spoločnosti by s tým nemala problém.

Ale k tejto téme sa populisticky pridáva čoraz viac a viac vecí, napríklad rodová identita či tranzície. A to je následne zneužívané aj v politickom boji. Ak nesúhlasíte so všetkým, ste nedostatočne liberálny, ste málo progresívny, nie ste dosť dobrý a niekoho perzekvujete. Čo vôbec nie je pravda.

Musíme ísť krok po kroku a nie chcieť všetko v jednom veľkom balíku – potom dokážeme presadiť zmeny. Mne osobne sa zdá, že keď ľudia spolu žijú ako partneri dlhoročne a jeden o druhého sa starajú, je mi úplne jedno, či sú to muž a žena, dvaja muži alebo dve ženy. Nemám problém s tým, aby sa im umožnilo napríklad dedenie či iné legislatívne zmeny.

Ja by som podporila aj registrované partnerstvá, ale nechala by som najskôr urobiť veľmi dobrú diskusiu a nespájala to s inými témami.

Spomenuli ste tranzície, ale tie je na Slovensku možné absolvovať. Na rozdiel od registrovaných partnerstiev.

Dlhodobo sa to dá, ale to je lekárska vec, ktorá sa týka mentálneho zdravia, psychologických posudkov a zdravotníctva. Ale z nejakého dôvodu je táto téma vo verejnom priestore a vyťahujú ju niektoré skupiny, ktoré sa tvária, že to je najdôležitejšie na svete.

Pre ľudí je mimoriadne citlivé, keď sa táto téma spája najmä s deťmi – že nech si dieťa vyberie, ako sa cíti. To už nie je úplne v poriadku ani z môjho pohľadu, pretože deti sú veľmi ovplyvniteľné. Jedna vec sú deti, druhá vec sú dospelí ľudia. Akonáhle deťom začneme niečo podsúvať, budú zvedavé a chcú vedieť viac.

Niekto v Európe deťom podsúva, aby zmenili svoj rod alebo pohlavie?

Viete čo? Ja som napríklad videla učebnice, ktoré sa v sexuálnej výchove používali pre malé deti a bola som šokovaná tým, čo tam všetko bolo. Napríklad fotky pohlavných orgánov – a kniha je pre deti na prvom stupni základnej školy.

Boli tam rôzne kresby, ako by mali pohlavné orgány vyzerať. Ako je super masturbovať – ako sa treba zavrieť do svojej miestnosti, ako to celé treba previesť. Toto už nepovažujem za úplne v poriadku. Problém je, že to podsúvame deťom, ktoré ešte nemajú mentálnu výbavu na to, aby to pochopili. Až som sa začervenala, keď som to videla, a to mám 40 rokov (smiech).

zdroj: EP – Neveďalová v pléne hovorí o jednej zo svojich kľúčových tém, ktorou je dostupnosť bývania pre mladých ľudí.

V europarlamente ste boli najmladšou europoslankyňou. Aké to bolo, dali vám to pocítiť?

Určite áno. Nemyslím to zle – ale keď som mala 26 rokov, bolo to komické. Prišla som na rokovanie a sadla si a iní mi povedali, že toto je stretnutie len pre europoslancov (smiech).

Takže som sa čo najviac snažila, pracovala som, venovala som sa napríklad vzdelávaniu mladých ľudí. A hneď po roku 2010 som ako prvá Slovenka získala cenu Europoslankyňa roka. Kolegovia ma teda ocenili.

Bola som mladá žena z východnej Európy, bolo to ťažké. Ale myslím, že sa mi podarilo uplatniť a vyboxovať si svoje miesto. Podľa mňa je skvelé mať v Európskom parlamente aj mladých ľudí.

Jedna vec je, že ste boli mladá, druhá, že ste boli mladá žena. Ako k tomu vaši kolegovia pristupovali?

Nepovedala by som, že tam bol nejaký očividný sexizmus – to určite nie. Ale mala som pocit, že ma vnímajú len ako nejakú mladú babu. Podceňovali ma.

Keď som začala niečo rozprávať, tak len čakali, že čo bude, či to vôbec bude dávať zmysel.

Stačí sa pozrieť na zloženie Európskeho parlamentu – veľa ľudí sú bývalí ministri, premiéri či dokonca prezidenti. Viacerí sú starší, majú veľké politické skúsenosti, takže do určitej miery je to pochopiteľné.

Presadiť sa teraz snaží aj Veronika Cifrová-Ostrihoňová. Pripomína vám jej kandidatúra vaše začiatky?

Myslím si, že v súčasnosti sa však mnohí politici nahrádzajú skôr aktivistami či osobnosťami mediálneho priestoru. Veronika Cifrová-Ostrihoňová je toho dobrý príklad. Politika je skutočne povolanie a treba sa jej dlhodobo venovať. Je to práca, na ktorú sa musíte kvalitne pripravovať a ktorej musíte rozumieť. Len prehnaný aktivizmus nerobí dobrých politikov.

Áno, pritiahnuť nejakých ľudí je úžasné, ale i keď pani Cifrovú-Ostrihoňovú nepoznám, nemyslím si, že má príležitosť byť dobrou političkou – čisto preto, lebo s tým jednoducho nemá žiadnu skúsenosť.

Nemusí hneď každý začínať v europarlamente – ale aspoň v straníckych štruktúrach, v odboroch alebo v komunálnej politike. Mám pocit, že v tomto prípade sa však skáče priamo na najvyššie miesto.

A videli sme to u všetkých – príkladom sú napríklad aj Andrej Kiska či Zuzana Čaputová, ktorí mali nulovú skúsenosť s politikou a stali sa prezidentmi.

Vedia si slovenskí europoslanci predstaviť reálnu situáciu na Slovensku, keď gro času trávia v tisíc kilometrov vzdialenom Bruseli či Štrasburgu?

No väčšina nevie, to je ten problém.

Neustále chodím do regiónov a snažím sa vysvetľovať, ako Európsky parlament funguje. Používam konkrétne príklady a snažím sa túto inštitúciu približovať k bežným ľuďom, vždy keď mám čas. Aj ľudia potrebujú občas dovysvetliť, prečo Brusel robí to, čo robí, aby náhodou nevnímali len skreslené informácie.

A naopak, keď prídem do Bruselu či Štrasburgu, mám priamu spätnú väzbu od Slovákov v regiónoch, ktorú následne komunikujem na zasadnutiach.

Veľmi dobrým príkladom tém, ktorých som sa takto chytila, sú napríklad ukrajinské obilie či štrajky dopravcov na východnom Slovensku, čo sú témy, pri ktorých je Európska únia kritizovaná.

Pretože po dvadsiatich rokoch členstva v Európskej únii, ktoré sme oslávili 1. mája, stále nemáme dorovnanú výšku priamych platieb pre poľnohospodárov a tvárime sa, že sme tu rovnoprávni, rovnocenní so západnou Európou – a máme byť solidárni. Na druhej strane nie sú solidárni voči nám na 100 % a potom vznikajú takéto problémy.

V posledných eurovoľbách volilo ani nie 23 % Slovákov. To je veľmi málo, európsky priemer je 51 %. Prečo na to Slováci kašlú?

Nemyslím si, že na to kašlú. Niektorí politici chodia po školách, aby s tým bojovali, ale to je iba veľmi malá skupina prvovoličov, to nepomôže.

Čo treba robiť, je zapojiť všeobecnú populáciu. Problémom je, že máme príliš veľa volieb. Eurovoľby sú u nás každých 5 rokov – ale aj prezidentské voľby sú každých 5 rokov. Viem si predstaviť, že by sa tieto voľby spojili na jeden deň, aby ľudia neboli tak politicky vyčerpaní.

Ale tento rok očakávam, že bude účasť omnoho vyššia, pretože sa Európska únia po 20 rokoch konečne stala témou. V médiách vidíme viac informácií o rokovaniach v europarlamente a s rozvojom sociálnych sietí viac počuť aj samotných europoslancov.

zdroj: Startitup – Erasmus je podľa europoslankyne pre mladých dôležitý, destináciu si však treba vybrať aj podľa praktickosti a kvalít školy.

Ste veľkým fanúšikom Erasmu – inšpiroval vás k tomu, aby ste sa stali europoslankyňou?

Ja som na vysokej škole bola ešte predtým, ako sme boli súčasťou Európskej únie a vtedy sa Erasmus ešte rozbiehal. Ale skutočne som veľkým fanúšikom Erasmu. Myslím si, že je to skvelý projekt Európskej únie a mladým ľuďom pomáha si na nečisto vyskúšať prácu či štúdium v zahraničí.

Chodiť do zahraničia je dobré a dôležité. Zrazu sa ocitnete v situácii, kedy si pol roka musíte poradiť sám, máte limitované financie a musíte s nimi vedieť pracovať. Vidíte reálny obraz tej krajiny. Musíte fungovať v cudzom jazyku.

Mne sa páči aj to, že Erasmus funguje aj v rámci stredných škôl, nielen vysokých, ktoré medzi sebou môžu robiť výmenu. Erasmus pomáha pochopiť fungovanie celej Európy, a to sa mi na tom veľmi páči.

Kam by ste mladým ľuďom odporučili ísť?

Ja som toho precestovala veľa, i keď primárne pracovne. Odporúčam sa rozhodovať nielen podľa atraktivity samotnej krajiny, ale vybrať si aj podľa toho, ktorá krajina má dobré školy v mojom odbore.

Väčšina ľudí chce ísť asi do USA, Veľkej Británie či Španielska, ale ak je v mojom odbore najlepšia škola práve v Rumunsku alebo v Taliansku či Grécku, tak určite treba zvážiť aj takéto krajiny. Treba racionálne zvážiť, čo má pre vás najväčší prínos.