Európska centrálna banka môže opäť zvýšiť úroky: Podľa Kažimíra za to môže vojna v Iráne

Európska centrálna banka môže zmeniť svoj prístup k úrokovej politike. Peter Kažimír otvorene varuje, že vojna v Iráne môže ECB dotlačiť k rýchlejšiemu sprísneniu menovej politiky, ako si dnes myslia finančné trhy. Guvernér Národnej banky Slovenska a člen Rady guvernérov ECB pripustil, že ak sa konflikt premietne do nového rastu cien energií a následne aj do širšej inflácie.

Prípadné zvýšenie úrokových sadzieb zo strany centrálnych bankárov je tak pravdepodobnejšie, ako sa doteraz očakávalo, uvádza Bloomberg. 

Európska centrálna banka stojí pred veľkým rozhodnutím

Kažimírov odkaz je jasný: ECB zatiaľ nemusí konať okamžite, no priestor na vyčkávanie sa zužuje. Guvernér Národnej banky Slovenska hovorí, že centrálna banka je síce stále v „dobrej pozícii“.

Zároveň však zdôrazňuje, že proinflačné riziká v posledných dňoch výrazne zosilneli. Práve vojna na Blízkom východe podľa neho mení doterajší výhľad a zvyšuje pravdepodobnosť, že návrat inflácie sa môže opäť stať hlavným problémom eurozóny, uvádza portál O peniazoch. 

Kľúčovým rizikom nie je len samotné zdražovanie ropy, plynu či ďalších energií. Kažimír upozorňuje najmä na to, ako rýchlo sa takýto šok môže preniesť do správania firiem a domácností.

Podniky si podľa neho stále pamätajú inflačné roky a nové vyššie náklady budú na spotrebiteľov prenášať oveľa rýchlejšie ako v minulosti. Domácnosti tiež môžu začať skôr tlačiť na rast miezd, čo by vytváralo druhotné inflačné efekty a ešte viac komplikovalo návrat k cenovej stabilite.

Práve v tom je podľa Kažimíra dnešná situácia nebezpečná. Nejde len o jednorazové zdraženie energií, ale o riziko, že sa inflácia znovu zakorení v celej ekonomike.

Ak sa vyššie ceny pretavia do miezd, cien služieb a širších inflačných očakávaní, ECB už nebude môcť zostať bokom. Aj preto Kažimír naznačil, že reakcia centrálnej banky môže byť bližšie, ako momentálne predpokladá trh, uvádza Bloomberg. 

Guvernér NBS zároveň pripomína, že inflačné riziká tu neboli zanedbateľné ani pred vypuknutím udalostí v Iráne. Ceny služieb sú podľa neho stále veľmi zotrvačné, ceny tovarov neklesajú dostatočne rýchlo a ziskové marže niektorých firiem rastú. Nový energetický šok tak prichádza v čase, keď cenové tlaky ešte stále nie sú úplne pod kontrolou. Aj preto slovenský exminister financií tvrdí, že na úvahy o inflácii pod cieľom možno zatiaľ zabudnúť.

Centrálni bankári sú pripravení

Z pohľadu ECB je dôležitá jedna vec: dnes je podľa Kažimíra lepšie pripravená na prípadné zmeny ako v roku 2022. Vtedy mala menová politika zviazané ruky predchádzajúcim uvoľňovaním a záväzkami, ktoré komplikovali rýchlu reakciu. Dnes je situácia iná. Centrálni bankári podľa neho môžu konať pružnejšie a nemusia čakať len na nové makroekonomické prognózy. Inak povedané, ak sa inflácia začne opäť nebezpečne zrýchľovať, ECB môže zasiahnuť aj rýchlejšie a rozhodnejšie.

Po Samsungu ďalší odchod: Známa firma zatvára závod v Trnave, o prácu prídu desiatky ľudí

Napriek tvrdému tónu Kažimír nešíri paniku. Ekonomický rast eurozóny podľa neho zatiaľ nemusí skolabovať a riziko stagflácie ho výraznejšie neznepokojuje. O to ostrejšie však varuje vlády, aby na drahé energie nereagovali plošnými a drahými schémami pomoci. Ak už štáty zasiahnu, pomoc by podľa neho mala byť úzko cielená a časovo obmedzená, pretože verejné financie mnohých krajín eurozóny sú v súčasnosti pod silným tlakom.

Jeho odkaz je teda dvojaký. Pre trhy znamená varovanie, že éra úvah o uvoľňovaní politiky sa môže rýchlo skončiť. Pre vlády je zasa pripomienkou, že energetická kríza sa nedá riešiť bezhlavým míňaním. Obracia sa však aj na domácnosti a firmy. Pre ne je to signál, že vojna v Iráne už nie je len geopolitická správa zo zahraničia, ale faktor, ktorý môže zmeniť ceny, sadzby aj ekonomickú náladu v celej eurozóne. A to sa prejaví vo viacerých sektoroch, napríklad aj možným zvyšovaním úrokových sadzieb hypotekárnych úverov. 

Čítaj viac z kategórie: Ekonomika