Európska komisia prežila hlasovanie o nedôvere. Von der Leyenová zostáva vo funkcii

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová vo štvrtok čelila historickému hlasovaniu o nedôvere v pléne Európskeho parlamentu. Aj keď návrh neprešiel, samotné jeho prerokovanie signalizovalo narastajúcu nespokojnosť s jej štýlom vedenia a politickým smerovaním Komisie.

Hlasovanie inicioval rumunský europoslanec Gheorghe Piperea z frakcie Európskych konzervatívcov a reformistov (ECR), pričom návrh podporilo 175 poslancov, 360 bolo proti a 18 sa zdržalo. Informovala o tom agentúra TASR.

Na prijatie návrhu by bola potrebná dvojtretinová väčšina, čo znamená minimálne 360 hlasov. Napriek tomu, že predsedníčka Komisie mala podporu Európskej ľudovej strany (EPP), sociálnych demokratov, liberálov a Zelených, v hlasovaní sa neobjavila plná mobilizácia týchto frakcií. Hlasovanie tak neohrozilo jej mandát, no zvýraznilo slabnúcu jednotu medzi jej politickými spojencami, upozornil denník Politico.

Kritika za komunikáciu s Pfizerom a centralizáciu moci

Dôvodom predloženia návrhu bola najmä kauza týkajúca sa komunikácie medzi predsedníčkou Komisie a výkonným riaditeľom spoločnosti Pfizer počas pandémie. Kritici poukazujú na nezverejnené SMS správy, ktoré sa mali týkať rokovaní o nákupe vakcín, a obviňujú Komisiu z netransparentnosti, píše agentúra Anadolu.

Súdny dvor EÚ pritom rozhodol, že novinárka má právo na prístup k týmto správam, no Komisia ich stále nezverejnila. TASR uvádza, že návrh iniciovali aj na základe podozrení zo zneužitia moci, netransparentnosti v nákupe vakcín a zasahovania do vnútropolitických procesov.

Ďalšou výhradou bola údajná centralizácia moci v rukách von der Leyenovej, obchádzanie inštitucionálnych pravidiel či zasahovanie do vnútropolitických procesov v niektorých členských štátoch. Kritika sa dotkla aj oblasti klimatickej politiky, migrácie a komunikácie s Európskym parlamentom.

Predsedníčka Komisie tieto výhrady odmietla ako snahu destabilizovať európske inštitúcie a označila ich za konšpirácie podporované cudzími mocnosťami, informoval Politico.

Narastajúce napätie v politickom spektre

Hoci frakcie, ktoré von der Leyenovú pôvodne podporovali, návrh na vyslovenie nedôvery napokon nepodporili, počas príprav na hlasovanie zaznievali výrazné pochybnosti. Sociálni demokrati aj liberáli zvažovali, že sa zdržia hlasovania, pričom argumentovali obavami z posunu Komisie smerom doprava a obmedzenej transparentnosti.

Liberáli sa napokon rozhodli hlasovať proti návrhu, keďže nechceli legitimizovať postup krajnej pravice. Sociálni demokrati svoj postoj zmenili až po tom, ako predsedníčka Komisie prisľúbila zachovanie Európskeho sociálneho fondu v pripravovanom rozpočte. Tento vývoj zaznamenal aj denník Politico.

Podľa analýzy agentúry Anadolu tento vývoj potvrdzuje zhoršujúce sa vzťahy medzi von der Leyenovou a časťou politických síl, ktoré jej umožnili získať post predsedníčky v roku 2019. V tom čase bola vnímaná ako kompromisná kandidátka bez silnej parlamentnej opory, čo sa dnes ukazuje ako strategický deficit.

Postupný ústup od niektorých klimatických cieľov, prístup k migrácii či spojenectvá s konzervatívnymi aktérmi prispievajú k narušeniu dôvery.

Signál pre budúcnosť, nie posledné slovo

Hlasovanie o nedôvere tak nadobudlo predovšetkým symbolický význam. Napriek jeho neúspechu ukázalo, že politický odpor voči súčasnému vedeniu Komisie existuje a je organizovateľný. Europoslanec Piperea uviedol, že cieľom návrhu bolo ukázať, že vysloviť nedôveru predsedníčke Komisie je procedurálne možné, a že tento pokus môže byť len začiatkom série podobných iniciatív. Citoval ho denník Politico.

Niektorí členovia EPP hlasovanie zľahčujú, iní varujú, že nespokojnosť sa môže preliať do ďalších oblastí – najmä pri tvorbe legislatívy o migrácii či pri presadzovaní klimatických reforiem. V prípade, že podobný návrh v budúcnosti predložia aj centristické frakcie na základe inej kauzy, môže mať oveľa väčšiu váhu.

Hoci Ursula von der Leyenová aktuálne ostáva vo funkcii, jej pozícia nie je bez rizika. Naďalej bude čeliť požiadavkám na väčšiu transparentnosť, dialóg s parlamentom a jasné garancie v oblasti sociálnej politiky. Európska komisia tak síce formálne ustála politický otras, no jej predsedníčka sa bude musieť výraznejšie snažiť o znovuzískanie dôvery kľúčových spojencov.

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie