Európska krajina dáva definitívne zbohom ruskej sfére vplyvu. Moskva varuje pred ekonomickým kolapsom

Rusko prišlo o ďalší dôležitý symbol svojho vplyvu v postsovietskom priestore. Ako informoval portál Newsmaker, Moldavsko oficiálne spustilo proces odchodu zo Spoločenstva nezávislých štátov (SNŠ). Ide o organizáciu, ktorú Moskva dlhé roky využívala na upevňovanie väzieb s bývalými republikami Sovietskeho zväzu. Práve tento krok mnohí analytici vnímajú ako ďalšiu veľkú ranu pre geopolitické ambície Vladimira Putina. 

Rozhodnutie podpísala prezidentka Maia Sanduová a podľa moldavského parlamentu ide o nevyhnutný krok. Po podpise začala plynúť ročná lehota, po ktorej členstvo krajiny v SNŠ oficiálne zanikne. 

„Ukončenie dohody je prirodzeným a nevyhnutným krokom na ceste k európskej integrácii,“ povedala Sanduová. Na prvý pohľad ide o formálny diplomatický akt. V skutočnosti však hovorí o veľmi rozdielnom príbehu.

Koniec balansovania medzi Moskvou a Bruselom

Moldavsko patrilo dlhé roky medzi krajiny, ktoré sa snažili kľučkovať medzi ekonomickými väzbami na Rusko a politickým vplyvom Európskej únie. Presne podobnú pozíciu kedysi zastávala aj Ukrajina. Práve kvôli tomuto historickému paralelizmu sa aktuálne rozhodnutie zdá byť ešte silnejším.

Vstup do SNŠ po rozpade Sovietskeho zväzu bol pre mnohé štáty praktický krok. Zachovával obchodné kanály, mobilitu pracovnej sily aj politickú komunikáciu. V posledných rokoch sa však z tejto platformy čoraz viac stával symbol ruskej sféry vplyvu, čo v Kišiňove začalo byť politicky neudržateľné. Informuje o tom portál Politico.

Sanduová už dlhodobo presadzuje proeurópsky kurz a tento krok len potvrdzuje, že Moldavsko nechce zostať v priestore, ktorý Moskva stále považuje za svoje „blízke zahraničie“.

Európska integrácia dostáva konkrétnu podobu

Najväčšia podstata celého kroku je v tom, že už nejde len o rétoriku. O európskej budúcnosti Moldavska sa hovorilo roky, no odchod zo SNŠ je veľmi konkrétny inštitucionálny krok, ktorý má diplomatickú aj symbolickú váhu.

Krajina tak vysiela signál Bruselu aj vlastným občanom, že integrácia do EÚ už nie je len predvolebným sľubom, ale prebiehajúcim procesom, ktorý sa premieta do reálnych rozhodnutí. V kontexte vojny na Ukrajine je tento posun ešte výraznejší, pretože štáty v regióne si čoraz jasnejšie vyberajú, ku ktorému civilizačnému priestoru chcú patriť.

Pre Moldavsko to zároveň znamená väčšiu snahu diverzifikovať energetiku, obchod a bezpečnostné väzby tak, aby krajina nebola zraniteľná voči ruskému tlaku.

Moskva reaguje ostro, v hre je aj ekonomický tlak

Reakcia Ruska na seba nenechala dlho čakať. „Utrpí tým hlavne ekonomika Moldavska, ktorá balansuje na pokraji kolapsu, podobne ako jeho obyvatelia,“ povedala hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová. Informovala o tom ruská štátna agentúra TASS.

Takáto reakcia je očakávaná. Moskva dlhodobo používa pri podobných odklonoch bývalých spojencov naratív ekonomickej katastrofy, pričom často pripomína energetickú závislosť, exportné väzby alebo pracovnú mobilitu.

Práve ekonomická rovina môže byť najbližšie mesiace kľúčová. Moldavsko bude musieť ukázať, že jeho proeurópsky smer dokáže priniesť stabilitu aj bežným domácnostiam, inak môže byť tento krok ľahko zneužitý proruskou opozíciou.

Vnútropolitický spor ukazuje, že krajina ešte nie je jednotná

Nie všetci v Moldavsku rozhodnutie vítajú. Tamojšia komunistická strana označila odchod zo SNŠ za zradu občanov a tragédiu pre krajinu. 

Tento odpor ukazuje, že Moldavsko zostáva stále vnútorne rozdelené. Časť spoločnosti totiž vníma Rusko ako prirodzeného partnera či už z historických, jazykových alebo ekonomických dôvodov. Druhá časť krajiny však vidí budúcnosť jednoznačne v Európe.

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie