Európska krajina volá po zjednotení 3 štátov. Odkazuje na 400-ročnú chybu a vznik 4. najväčšej ekonomiky EÚ

Myšlienka zjednotenia Belgicka, Holandska a Luxemburska sa v politickom priestore objavuje pravidelne. Tentoraz však naberá jasnejšie kontúry. Podľa denníka The Brussels Times belgický premiér Bart De Wever vyhlásil, že rozdelenie bývalého Holandska v 16. storočí bolo „najväčšou katastrofou, ktorá nás postihla“. Počas prednášky v Amsterdame presadzoval vytvorenie „intímnej únie“ troch krajín, ktorá by sa podľa neho stala „bijúcim srdcom Európy“.

Myšlienku podporil aj flámsky premiér Matthias Diependaele, ktorý v rozhlasovom programe Sven op 1 uviedol, že historické väzby a súčasné geopolitické trendy robia zo zbližovania Beneluxu racionálnu víziu. „Belgicko a Holandsko môžu v mnohom konať zjednotene,“ citovala ho TV Markíza.

Základy spolupráce týchto krajín sú pritom staré desaťročia. V roku 1948 vznikla colná únia, neskôr premenená na hospodársku úniu s ambíciou dosiahnuť úplnú ekonomickú integráciu. Podobná infraštruktúra, hustota obyvateľstva či historické väzby sú argumentmi, ktoré nacionalistickí politici v Belgicku používajú čoraz častejšie.

Ekonomická logika a potenciálny geopolitický vplyv

The Brussels Times upozorňuje, že De Wever a Diependaele vidia veľký potenciál najmä v technologickej oblasti. Belgické IMEC patrí k svetovým lídrom v oblasti výskumu polovodičov a holandská spoločnosť ASML je kľúčovým hráčom vo výrobe špičkových čipových strojov. Diependaele preto hovorí o potrebe vytvoriť „inovačnú alianciu“, ktorá by posilnila pozíciu regiónu v globálnych dodávateľských reťazcoch.

Zjednotený Benelux by mal približne 30 miliónov obyvateľov, prípadne 30,7 milióna s Luxemburskom, a mohol by sa stať štvrtou najväčšou ekonomikou v EÚ. Aj preto flámski nacionalisti dlhodobo poukazujú na ekonomické výhody spojenia so severným susedom.

Diependaele tiež pripomína širší medzinárodný kontext. Globálne posuny, menší dôraz USA na tradičné obchodné rámce, ambície Číny a bezpečnostné riziká zo strany Ruska sú podľa neho dôvodom, prečo by krajiny Beneluxu mali hľadať spoločné riešenia.

Politické a spoločenské prekážky

Politológovia však hovoria, že realita je oveľa zložitejšia. Sociopolitická expertka Caroline Sägesser pre The Brussels Times uviedla, že projekt má podporu najmä vo Flámsku, no vo francúzsky hovoriacej časti Belgicka sa neberie vážne. Podľa TV Markíza expertka pripomína, že nacionalisti sa necítia v belgickom štáte plnohodnotne zastúpení, čo ich motivuje hľadať väčší celok, v ktorom by dominoval holandský jazyk.

Najväčšou prekážkou zostáva Brusel. Hoci leží geograficky vo Flámsku, jazykovo dominuje francúzština. Sägesser opisuje vzťah flámskych lídrov k mestu ako „lásku a nenávisť naraz“, pretože Brusel je politickým centrom, no zároveň zdrojom komplikácií pri diskusii o akomkoľvek štátnom usporiadaní.

Ďalším problémom je Luxembursko. Podľa Sägesser by ako malá menšina v novom celku riskovalo stratu identity aj postavenia luxemburského jazyka. Historické skúsenosti s Holandskom nie sú pozitívne a ekonomika krajiny je viac napojená na Nemecko než na Benelux.

Benelux ako možná budúcnosť, nie nevyhnutnosť

Zástancovia zjednotenia argumentujú, že článok 350 Zmluvy o EÚ dáva krajinám Beneluxu právo budovať užšiu integráciu nad rámec aktivít Európskej únie. Beneluxská únia už v minulosti slúžila ako predobraz EÚ, čo ukazuje, že hlbšia integrácia má historické opodstatnenie.

Diependaele však pripúšťa, že dnes ide skôr o víziu než o realistický plán. „Keď nastane správny moment, mohlo by to byť zaujímavé pre všetky tri krajiny,“ uviedol pre belgické médiá podľa TV Markíza.

Hoci teda vznik nového európskeho superštátu nie je na dohľad, diskusia ukazuje, že zbližovanie Beneluxu zostáva jednou z najživších geopolitických debát západnej Európy.

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie