Európska prokuratúra označila Slovensko za centrum DPH podvodov. Organizovaný finančný zločin našiel svoj raj

Slovensko sa podľa odborníka nachádza v mimoriadne citlivom období, ktoré môže rozhodnúť o tom, či sa krajina dokáže ubrániť organizovanému finančnému zločinu, alebo sa stane jeho prirodzeným útočiskom.

Varovania prichádzajú v čase, keď Európska prokuratúra označila Slovensko za jedno z hlavných centier DPH podvodov v Európe a zároveň dochádza k oslabovaniu inštitúcií, ktoré mali zohrávať kľúčovú úlohu pri odhaľovaní korupcie a finančných schém. Podľa experta ide o nebezpečnú kombináciu, ktorá môže viesť k systémovému zlyhaniu s dopadmi v stovkách miliónov eur.

Zlyhanie kontrolného ekosystému

Expert na boj proti praniu špinavých peňazí Miloslav Makovini upozorňuje, že organizovaný finančný zločin nikdy nevzniká náhodou. „Aby sa štát stal atraktívnym miestom pre organizovaný finančný zločin, musí zlyhať celý kontrolný ekosystém. Keď je riziko postihu nízke, politické zásahy narúšajú kontinuitu práce a štát nevie včas pracovať s dátami, vytvára sa ideálne prostredie pre karuselové schémy,“ vysvetľuje Makovini, ktorý pôsobí v oblasti compliance a finančnej bezpečnosti a dnes pracuje pre spoločnosť Incorportas v Dubaji.

Dlhodobo sa venuje nastavovaniu bezpečných firemných štruktúr a školil aj vyšetrovateľov Národnej centrály osobitných druhov kriminality Policajného zboru.

Zahraničné odhalenia poukazujú na slabiny

Podľa neho nie je náhoda, že mnohé prípady rozsiahlych DPH podvodov na Slovensku odhalili zahraničné orgány a nie domáce inštitúcie. Tento fakt poukazuje na slabé fungovanie vnútroštátneho systému včasného varovania. „Je to jasný signál, že neupratujeme vlastný dvor. Zločin si vždy vyberá jurisdikcie, kde je jednoduchý vstup, lacná infraštruktúra a nízke riziko rýchleho odhalenia. A dnes je, žiaľ, Slovensko v hľadáčiku,“ konštatuje Makovini.

Riziká oslabovania špecializovaných orgánov

Zvlášť rizikovo vníma expert rušenie alebo oslabovanie špecializovaných orgánov a tímov. Podľa neho je pri finančnej kriminalite rozhodujúca kontinuita práce, špecializácia a inštitucionálna pamäť. Každá rozsiahla reorganizácia, presuny vyšetrovateľov či rušenie úradov narúša živé vyšetrovania a vytvára dojem, že riziko postihu klesá.

V prostredí, kde sa pracuje s komplexnými cezhraničnými schémami, má takýto signál okamžitý efekt. Výsledkom sú nižšie počty odhalených prípadov a rastúce škody, ktoré podľa európskej prokuratúry dosahujú stovky miliónov eur, a potvrdzujú, že nejde o ojedinelé zlyhania, ale o systémový problém.

Chýbajúce kapacity a know-how

Slovensku podľa Makoviniho chýbajú najmä kapacity a odborné know-how. „Nemáme dostatok vyškolených analytikov a vyšetrovateľov, ktorí rozumejú cezhraničným finančným tokom, moderným technológiám a sofistikovaným DPH schémam.

Bez toho sa proti medzinárodným reťazcom podvodov bojovať nedá,“ hovorí. Zároveň poukazuje na absenciu plnohodnotného risk-based systému, ktorý by v reálnom čase prepájal daňové, colné, obchodné a bankové údaje a dokázal identifikovať podozrivé karuselové vzorce ešte predtým, než spôsobia masívne škody.

Jednoduché schémy, náročné odhaľovanie

Samotné schémy pritom podľa odborníka nemusia pôsobiť zložito. „Na veľký DPH podvod často stačí právnik a účtovník,“ vysvetľuje Makovini. Právnik pripraví sieť firiem, zmluvy, a často aj zakrytie skutočných vlastníkov, účtovník vytvorí obchodný príbeh v podobe fiktívnych dodávok či cezhraničných faktúr.

Do reťazca sa zapoja spoločnosti, ktoré zmiznú bez zaplatenia dane, zatiaľ čo iné si nárokujú jej vrátenie. Na papieri všetko sedí, čo robí odhaľovanie mimoriadne náročným bez silných analytických nástrojov.

Príklad Spojených arabských emirátov

Skúsenosti zo Spojených arabských emirátov podľa neho ukazujú, že obrat je možný. Keď sa Emiráty ocitli na sivej listine FATF, zareagovali tvrdými opatreniami. „Vznikol samostatný úrad na boj proti praniu peňazí, špecializované finančné súdy, prísne pravidlá pre banky, právnikov, účtovníkov aj realitný sektor. Zaviedli sa registre konečných užívateľov výhod a vysoké sankcie. Finančné inštitúcie pochopili, že boj proti praniu peňazí patrí k základom biznisu,“ opisuje Makovini.

Na Slovensku podľa neho problémom nie je legislatíva, ale jej reálne uplatňovanie a nízka miera zapojenia súkromného sektora, ktorý často vníma AML (Anti-Money Laundering) povinnosti len ako administratívnu záťaž.

Ochrana oznamovateľov ako kľúčový nástroj

Osobitnú pozornosť venuje expert ochrane oznamovateľov. Podľa neho ide o jeden z najúčinnejších nástrojov v boji proti korupcii a finančnému zločinu. „Ak odstránime nezávislú inštitúciu, ktorá chráni ľudí upozorňujúcich na nekalé praktiky, riskujeme, že zásadné kauzy sa nikdy nedostanú na povrch. Organizovaný zločin miluje ticho, a oslabenie ochrany oznamovateľov mu ho zabezpečuje,“ upozorňuje.

Priestor na konanie a budúcnosť

Makovini zároveň zdôrazňuje, že Slovensko ešte stále má priestor konať. Kľúčové je stabilizovať špecializované vyšetrovacie a analytické tímy, vybudovať prepojený dátový systém a aktívne zapojiť profesie, ktoré sa prirodzene nachádzajú na styku s finančnými tokmi, najmä účtovníkov, advokátov a realitné kancelárie. „Dnes rozhodujú dátové nástroje minimálne rovnako ako počet policajtov.

Bez digitalizácie vidí štát jednotlivé prípady, no nevidí sieť. Integrované registre a analytika dokážu odhaliť riziká včas. Pri DPH podvodoch a praní peňazí ide často o rozdiel medzi schémou, ktorá funguje roky, a takou, ktorú zastavíte v priebehu mesiacov,“ uzatvára expert.

Čítaj viac z kategórie: Ekonomika