Európska únia čelí dlhovej kríze. Desať najzadlženejších krajín prekračuje kritické hranice (REBRÍČEK)

Verejný dlh krajín Európskej únie sa v posledných rokoch dostáva pod silný tlak. Rebríček desiatich najzadlženejších štátov ukazuje, že vysoké zadlženie trápi nielen veľké ekonomiky, ale aj menšie členské krajiny citlivé na hospodárske výkyvy. Rebríček zostavil portál E15.

Podľa štatistík Eurostatu mnohé z týchto štátov evidujú verejný dlh presahujúci 80 % HDP, pričom extrémne prípady sa dostávajú nad 150 %. Za týmto trendom stoja historické finančné krízy, pandémia, rastúce vládne výdavky či starnutie populácie, ktoré významne zvyšujú tlak na verejné financie.

10. Slovinsko

Slovinsko sa umiestnilo na desiatej priečke v rebríčku zadĺženosti, pričom jeho verejný dlh zostáva stále relatívne nízky. Minulý rok dosiahol 67 % HDP. Zadĺženie krajiny prvýkrát vzrástlo po finančnej kríze v roku 2008 a druhýkrát počas pandémie koronavírusu. Malá otvorená ekonomika Slovinska je citlivá na hospodárske výkyvy v eurozóne, čo sa prejavuje aj na stabilite verejných financií. Vysoký dlh obmedzuje možnosti vlády investovať a jej rozpočtová politika podlieha väčšiemu dohľadu Bruselu. V nasledujúcich rokoch bude Slovinsko čeliť potrebe reformovať dôchodkový systém a posilniť konkurencieschopnosť, aby sa zabránilo ďalšiemu rastu dlhu.

9. Maďarsko

Maďarsko je v tomto rebríčku jedinou krajinou mimo eurozóny a patrí medzi dlhodobo najzadlženejšie štáty. Po finančnej kríze bolo nútené požiadať o pomoc Medzinárodný menový fond, aby sa vyhlo platobnej neschopnosti. Od tej doby sa podarilo dlhovú úroveň stabilizovať, aj keď nikdy neklesla pod 65 % HDP. V posledných rokoch dlhy opäť rastú a vlani dosiahli 73,5 % HDP. Za nárast zadĺženia môžu nielen výdavky počas pandémie, ale aj energetická kríza, vysoké vládne výdavky, slabá dôvera investorov, inflácia a oslabenie forintu, ktoré zvyšuje náklady na splácanie zahraničných záväzkov.

8. Rakúsko

Rakúsko patrí medzi stabilnejšie ekonomiky eurozóny, no ani tu sa nevyhýba rastúcemu zadĺženiu. V roku 2024 prekročil dlhový strop 80 % HDP. Podobne ako v iných krajinách, za tým stoja najmä výdavky počas pandémie, keď štát podporoval podniky aj domácnosti. V posledných rokoch k tomu prispievajú aj investície do energetiky a zelenej transformácie. Vysoký dlh obmedzuje priestor na iné výdavky, a preto bude Rakúsko musieť hľadať aspoň čiastočné konsolidačné riešenia, aby udržalo dôveru investorov a stabilitu v eurozóne.

zdroj: pexels.com/Pierre Blache, pexels.com/8moments2

7. Fínsko

Fínsko je na tom podobne, jeho zadĺženie tiež presahuje 80 % HDP a od finančnej krízy v roku 2008 sa takmer zdvojnásobilo. K hlavným príčinám patria starnutie populácie, rastúce náklady na zdravotníctvo a dôchodky, výdavky na sociálny štát a navyše vyššie investície do obrany po ruskej invázii na Ukrajinu.

6. Portugalsko

Portugalsko zaznamenalo dramatický vývoj zadlženia: po roku 2011 stúplo až na 120 % HDP a krajina musela požiadať o záchranný balíček. Prísne opatrenia umožnili postupné znižovanie dlhu, ktorý vlani predstavoval necelých 95 % HDP. Medzi hlavné faktory patrí nízka produktivita práce, štrukturálne deficity, nepriaznivá demografia a vysoké výdavky na sociálnu oblasť a dôchodkový systém. Slabý ekonomický rast zvyšuje závislosť Portugalska na európskych fondoch a podliehanie prísnejšiemu dohľadu Bruselu.

Čítaj viac z kategórie: Štúdie, prieskumy a analýzy