Európska únia čelí dlhovej kríze. Desať najzadlženejších krajín prekračuje kritické hranice (REBRÍČEK)
- Verejný dlh krajín EÚ rastie
- Podľa štatistík Eurostatu mnohé z týchto štátov evidujú verejný dlh presahujúci 80 % HDP
- Verejný dlh krajín EÚ rastie
- Podľa štatistík Eurostatu mnohé z týchto štátov evidujú verejný dlh presahujúci 80 % HDP
5. Španielsko
Španielsko minulý rok zaznamenalo dlh približne 102 % HDP, pričom nárast spôsobili výdavky súvisiace s pandémiou aj finančná kríza z roku 2008. Dlhodobé rozpočtové schodky, slabé štrukturálne ukazovatele a vysoká nezamestnanosť obmedzujú daňové príjmy a zvyšujú tlak na sociálny systém, čím sa znižuje priestor pre investície a spomaľuje modernizácia ekonomiky.
4. Belgicko
Belgicko sa s dlhom necelých 105 % HDP potýka už od 90. rokov. Aj napriek snahám o jeho znižovanie finančné krízy a rastúce vládne výdavky držia dlhovú úroveň nad 100 %. Problémy krajiny sú spôsobené nákladným sociálnym systémom, zložitou federálnou štruktúrou a starnutím populácie, čo zvyšuje náklady na dôchodky a zdravotníctvo.
3. Francúzsko
Francúzsko, jedna z hlavných ekonomík eurozóny, dosiahlo minulý rok rekordných 113 % HDP. Za vysokým zadlžením stoja najmä výdavky na sociálny štát, dôchodky, zdravotníctvo a mzdy verejných zamestnancov. Slabý hospodársky rast a obtiažnosť implementácie reforiem spôsobujú opakujúce sa deficity.
2. Taliansko
Druhé miesto patrí Taliansku so zadĺžením presahujúcim 135 % HDP, pričom hranicu 100 % prekročilo už v 90. rokoch. Dlh je dlhodobou výzvou pre eurozónu, pričom jeho znižovanie komplikuje kombinácia vysokých výdavkov, regionálnych rozdielov, nákladov na sociálny štát a obsluhu dlhu závislú od nízkych úrokových sadzieb. Európska únia preto dlhodobo tlačí na Taliansko, aby zrealizovalo štrukturálne reformy zamerané na efektívnosť hospodárstva, daňový výber a podporu investícií.

1. Grécko
Na prvom mieste zostáva Grécko, ktorého dlhová kríza otriasla celou eurozónou. Napriek zavedeným úsporným opatreniam verejný dlh minulý rok presiahol 150 % HDP. Hlavnými príčinami sú dlhodobé štrukturálne slabiny, nízka konkurencieschopnosť, vysoké verejné výdavky, rozsiahly štátny aparát a problémy s výberom daní. Úsporné opatrenia stabilizovali verejné financie, no spôsobili vysokú nezamestnanosť, pokles životnej úrovne a odchod mladých ľudí do zahraničia.
Čítaj viac z kategórie: Štúdie, prieskumy a analýzy