EÚ chce vytiahnuť na Trumpa tajnú zbraň. Ako funguje obchodná bazuka?
- Európska únia reaguje na kroky Donalda Trumpa
- Zvažuje využitie nástroja ACI proti obchodnému nátlaku
- Hrozí vojna alebo sa situácia upokojí?
- Európska únia reaguje na kroky Donalda Trumpa
- Zvažuje využitie nástroja ACI proti obchodnému nátlaku
- Hrozí vojna alebo sa situácia upokojí?
Európska únia a Spojené štáty americké sa na začiatku roka 2026 dostali vo svojich vzťahoch na najnižšiu úroveň za posledné desaťročia. Americký prezident Donald Trump vystupňoval tlak na európskych spojencov hrozbami ciel, sankcií a bezprecedentnými vyjadreniami o anexii Grónska.
Tento vývoj prinútil lídrov EÚ hľadať nástroje, ktoré by dokázali Washington odradiť od ďalšej eskalácie. Do popredia sa tak dostáva takzvaná európska „obchodná bazuka“. Oficiálne známa ako nástroj proti nátlaku – Anti-Coercion Instrument (ACI). Myšlienku jeho aktivácie otvorene podporuje francúzsky prezident Emmanuel Macron, pričom čoraz hlasnejšie sa k nej prikláňajú aj ďalšie členské štáty vrátane Nemecka, píše Politico.
Európska únia disponuje silným nástrojom
ACI je právny mechanizmus, ktorý má EÚ umožniť reagovať na politický alebo ekonomický nátlak zo strany tretích krajín. Do platnosti vstúpil v roku 2023 ako reakcia na praktiky Číny voči Litve po tom, čo Vilnius prehĺbil vzťahy s Taiwanom. Európske firmy vtedy čelili blokovaniu dovozu a administratívnym prekážkam, na ktoré Únia nemala účinnú odpoveď, pripomína zdroj.
🇪🇺🤥 EU has two tools to counter US pressure, but lacks unity and guts – French politician
The EU is reportedly weighing its so-called “bazooka” option—the Anti-Coercion Instrument (ACI)—after Washington slapped tariffs over Greenland, with France leading the initiative.
But… pic.twitter.com/3UjryHDUCv
— durgeshkdubey (@ToolsTech4All) January 21, 2026
Hoci bol nástroj vytvorený najmä s ohľadom na autoritárske režimy, nikto v Bruseli pôvodne nepočítal s jeho možným použitím proti Spojeným štátom. Súčasná situácia však mení dovtedajšie tabu a otvára otázku, či je EÚ pripravená siahnuť po najtvrdšej obchodnej zbrani aj voči svojmu tradičnému spojencovi, uvažuje portál Novinky.
Aktivácia obchodnej odvety
Aktivácia ACI by dala EÚ široké spektrum možností. Únia by mohla zaviesť clá na americké tovary, obmedziť investície z USA alebo vylúčiť americké firmy z verejných obstarávaní v Európe. Zároveň by mohla pozastaviť ochranu duševného vlastníctva, čo by v praxi znamenalo zastavenie platieb za americké patenty, napríklad v oblasti softvéru či farmácie.
UPDATE: All Hell Is Breaking Loose As Davos Begins With Potential Escalation Between EU and US…
Ursula von der Leyen said Europe must build its own defence and strategic independence, framing it as a “necessity”, not a choice, posturing against the US and NATO…
Trump is… pic.twitter.com/dClriKLwt5
— Neil McCoy-Ward (@NeilMcCoyWard) January 20, 2026
Podľa zdroja by sa opatrenia mohli teoreticky dotknúť technologických gigantov ako Apple, Meta alebo Alphabet, ale aj výrobcov lietadiel či poľnohospodárskych produktov. Pravidlá však stanovujú, že protiopatrenia musia byť primerané a zároveň majú minimalizovať negatívne dôsledky pre európsku ekonomiku.
ACI Európskej únii umožňuje tieto kroky
ACI predstavuje najtvrdší ekonomický nástroj, akým blok disponuje. Jeho sila nespočíva len v samotných sankciách, ale najmä v odstrašujúcom účinku. Už samotná hrozba jej použitia signalizuje, že EÚ je pripravená brániť suverenitu svojich členských štátov aj voči veľkým globálnym mocnostiam, akou sú Spojené štáty vedené Donald Trump, píše France24.
ACI umožňuje Únii reagovať na ekonomický alebo politický nátlak širokou škálou opatrení. Patrí medzi ne obmedzenie dovozu a vývozu tovarov a služieb, vylúčenie zahraničných firiem z verejných zákaziek. Zároveň môže využiť aj zásahy do oblasti investícií a ochrany duševného vlastníctva. Vzhľadom na veľkosť jednotného trhu EÚ s približne 450 miliónmi spotrebiteľov ide o mimoriadne silnú páku. Tá môže výrazne zasiahnuť hospodárske záujmy druhej strany.
Európski lídri, na čele s francúzskym prezidentom Emmanuel Macron, môžu nástroj využiť strategicky. Primárnym cieľom nie je okamžitá odveta, ale vytvorenie tlaku na rokovania a zmenu správania partnera. ACI dáva EÚ možnosť vystupovať jednotne, bez potreby jednomyseľnosti, čím posilňuje jej vyjednávaciu pozíciu a dôveryhodnosť na globálnej scéne.
Politická matematika a rozhodovanie v Rade EÚ
Dôležitým faktorom je spôsob schvaľovania. Použitie ACI nevyžaduje jednomyseľnosť, ale takzvanú kvalifikovanú väčšinu. To znamená podporu aspoň 15 z 27 členských štátov, ktoré zároveň reprezentujú 65 percent obyvateľstva EÚ. Tento mechanizmus výrazne znižuje riziko, že jeden štát rozhodnutie zablokuje, tvrdí DW.
We kickstart day 1 in #Davos!
📹 Interview with @mariatad @euronews from minute 8.15 ⤵️
Europe is a superpower. We need to be pragmatic when we can and firm when we must.
Win-win stable partnerships go both ways.
From the @EIB Group, we are all in.https://t.co/HABt0t3JLr
— Nadia Calviño (@NadiaCalvino) January 21, 2026
Podľa diplomatických zdrojov sa postoje členských krajín postupne zbližujú. Francúzsko a Nemecko dnes hovoria o potrebe prestať byť naivní. Nemecký kancelár Friedrich Merz otvorene vyhlásil, že EÚ má nástroje, ktoré nechce použiť, no ak bude musieť, použije ich, potvrdzuje Deutshe Welle. Opatrnejší postoj má zatiaľ Taliansko vedené premiérkou Giorgia Meloni, ktoré uprednostňuje deeskaláciu.
Ako rýchlo by mohla Európska únia zareagovať
ACI je primárne odstrašujúci nástroj. Jeho cieľom nie je okamžitá odveta, ale tlak na zmenu správania druhej strany. Proces je však pomerne zdĺhavý. Európska únia by mohla prostredníctvom Komisie až štyri mesiace posudzovať, či ide o nátlak, a následne by členské štáty mali ďalších osem až desať týždňov na schválenie opatrení.
After Davos, the message from @UrsulaVonDerLeyen is clear: Europe wants to stop talking about the Single Market and start operating like one.
The “28th regime” can be a big win for Romania.
One company setup, one set of rules, Europe as the home market.
Execution is everything. pic.twitter.com/vg6J400iXn— Oves Enterprise (@OvesEnterprise) January 21, 2026
EuroNews uvádza, že práve preto EÚ zvažuje aj rýchlejšiu alternatívu v podobe ciel na americký dovoz v hodnote 93 miliárd eur. Tieto clá už boli pripravené v minulosti, no ich platnosť bola pozastavená po dočasnej obchodnej dohode s Washingtonom. Toto pozastavenie sa však končí začiatkom februára.
Obchodný vzťah medzi EÚ a USA je najväčší na svete. V roku 2024 dosiahol hodnotu viac než 1,68 bilióna eur. EÚ má mierny prebytok v obchode s tovarom, zatiaľ čo Spojené štáty dominujú v službách. Akýkoľvek vážny obchodný konflikt by preto mal citeľné dopady na obe ekonomiky.
Odstrašenie alebo začiatok obchodnej vojny
Analytici upozorňujú, že americké clá by znížili export EÚ a zasiahli najmä Nemecko. Zároveň by však zdraželi európske tovary pre amerických spotrebiteľov, čo by mohlo zvýšiť infláciu v USA a utlmiť investície.
‚A Spirit of Dialogue‘ is the main theme of this year’s World Economic Forum in Davos @wef
👉Follow the members of the College of Commissioners statements
⏲️Today and tomorrow 21 JanuaryOn #EBS https://t.co/WH5MvLwUn3 pic.twitter.com/2MxxoJWkSS
— European Commission Audiovisual Service (@EC_AVService) January 20, 2026
Európska obchodná „bazuka“ predstavuje silný, no riskantný nástroj, upozorňuje Politico. Jej použitie by vyslalo jasný signál, že EÚ je pripravená brániť svoje záujmy aj voči Spojeným štátom. Zároveň by však otvorilo dvere k ďalšej eskalácii a potenciálnej obchodnej vojne.
Najbližšie týždne ukážu, či hrozba odvetných opatrení postačí na zmenu postoja Washingtonu, alebo sa EÚ prvýkrát v histórii rozhodne vystreliť zo svojej najväčšej obchodnej zbrane.
Čítaj viac z kategórie: Ekonomika
Zdroje: Politico, France24, Novinky, DW, EuroNews